Tu je 10 veľmi dôležitých poznámok, ktoré si treba prečítať, než sa budeme venovať správe o homosexualite v Americkej katolíckej cirkvi.
- Toto nie je blog útočiaci na gayov. Mám dobrých priateľov, ktorí bojovali s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu. Väčšina z nich bola dostatočne bystrá, aby nevstupovala do seminárneho alebo náboženského života. Hovorím "bystrá", pretože by bolo hlúpe žiť so stovkou ľudí, ktorí by vás sexuálne priťahovali viac než sedem rokov.
- Neverím, že sa niekto narodí ako "gay", takže správny katolícky výraz je vlastne "niekto, kto zápasí s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu". V záujme stručnosti však budem často používať termín "gay" alebo "homosexuál".
- V kňazstve sa vždy nachádzali gayovia, ale tento blog je kultúrnym hodnotením toho, čo je iné v 20. a 21. storočí. Poznám 55-ročného kňaza, ktorý tvrdí, že 60% kňazov v jeho veku je gayov a 80% biskupov je gayov. Kňaz, ktorý mi to povedal, je normálny diecézny kňaz, ktorý ani nepozná tradičnú latinskú omšu (TLM). Mnoho kňazov a seminaristov z niekoľkých diecéz potvrdzuje tieto odhadované čísla.
- Ak mi ukážete obdobie v histórii Cirkvi, kedy bolo toľko gayov v Katolíckej cirkvi v Európe a Amerike, dám vám svoje auto, Nissan Murrano, ročník 2007. Množstvo citátov od sv. Petra Damianiho z 11. storočia nestačí. Skutočnosť, že z 19. storočí máme iba jedného svätca, ktorý sa k tejto téme opakovane vyjadroval, mi potvrdzuje, že sme nikdy nemali epidémiu takého počtu homosexuálov v kňazstve ako dnes.
- Väčšina kňazov a seminaristov mladších ako 45 rokov v USA sú heterosexuáli, takže sa veci zlepšujú.
- Osemdesiat percent prípadov kňazov znásilňujúcich deti tvoria kňazi (dnes vrátane biskupov a kardinálov), ktorí sa identifikovali ako priťahovaní k rovnakému pohlaviu. Tu sa to dokázalo.
- Avšak iba 1,8 percenta kňazov sú pedofilmi, tu je na to dôkaz.
- Tento blog sa netýka zneužívania detí duchovenstvom, ale jednou z mnohých podstatných zvráteností, menovite homosexualitou v kňazstve. Toto nie je výhradná príčina kriminálnej aktivity, ale nie je to faktor, ktorý môžeme ignorovať.
- Tento blog nie je o celej histórii homosexuálov v kňazstve, ale skôr sa zaoberá kultúrnymi faktormi a útokmi na Cirkev v 20. storočí, ktoré vytvorili dokonalú búrku pre mnoho homosexuálov, aby vstúpili do katolíckych seminárov.
- Ďalší blog prinesie riešenie mnohých z nižšie uvedených problémov.
- Ježiš Kristus vybral 12 rybárov za svojich prvých katolíckych biskupov. Na minútku si predstavme túto realitu: drsní, manuálni robotníci, ktorí sa nikdy nedostali do rabínskej školy, boli vybraní ako apoštoli. Aby bolo jasné, nejednalo sa ani o bohapustých hlupákov. Boli to drsní robotníci, ktorí svoju vieru mysleli vážne, aj keď museli povedať nášmu Pánovi veci ako: "Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek." (Lukáš 5:8). Mysleli čiernobielo, nie v hegelovských odtieňoch sivej.
Svätý Ján Krstiteľ, hoci nikdy nebol zvolený za katolíckeho kňaza, bol zo židovského kňazského kmeňa. Vieme to kvôli tomu, čo nám sv. Lukáš hovorí o otcovi Krstiteľa, Zachariášovi: "Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo."(Lukáš 1: 8-9). Ako viete, v judaizme je syn kňaza vždy kňazom.
Sv. Ján Krstiteľ tak prežil svoje kňazstvo nie v Druhom chráme, ale v pôvodnom chráme vesmíru, pod hviezdami, v odraze prvého kňaza, Adama. Ten druhý chrám v Jeruzaleme bol ironicky postavený kráľom Herodesom, ktorý jedného dňa zabije sv. Jána Krstiteľa za kázanie proti nemu, keď si vzal ženu svojho brata Filipa. V rímskych kruhoch sa ale o Herodesovi hovorilo ako o mrzkom homosexuálovi. Podľa súčasných noriem by preto Herodes bol "bisexuálom" alebo "pansexuálom", pretože sa mu páčili aj deti.
V málo známej pasáži z evanjelií, Ježiš porovnáva svojho svätého druhého bratranca, Jána Krstiteľa, v protiklade s nečistým Herodesom, ktorý jedného dňa zabije Krstiteľa. Svätý Matúš píše:
Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. Matúš 11:7-9
Vyššie preložené slovo "jemné" je v gréčtine μαλακοῖς, a Ježiš hovorí, že Ján Krstiteľ by nikdy nebol prichytený v jemných šatách ako bohatí králi. Ale prídavné meno "μαλακοί" (vyslovuje sa malakois), ktoré je vlastne presne preložené ako "jemný" (v angličtine soft, pozn. prekladateľa), má aj veľmi jasnú etymológiu. μαλακοῖς pochádza z podstatného mena μαλακός (vyslovuje sa malakos) a môj grécko-anglický slovník ho definuje takto: "μαλακός — jemný, jemný na dotyk, metaforicky v zlom zmysle, zženštilý, katamita, chlapec určený na homosexuálne vzťahy s mužom, muž, ktorý odovzdáva svoje telo neprirodzeným obscénnostiam, mužský prostitút."
Ak pochybujete, že táto interpretácia bola iba rozšírená, aby zahŕňala homosexualitu v mojom príspevku, pozrite sa, ktoré slovo používa apoštol Pavol, keď vysvetľuje, prečo sa praktizujúci homosexuáli nedostanú do neba: "Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov (μαλακοὶ), ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva" (1Kor 6: 9-10). Všimnite si, že μαλακοὶ je množným číslom pre zženštilých mužov.
V časti o "zženštilosti" v Sume Teologickej II–II.138, sv. Tomáš Akvinský píše: "Nie je správne, že koho nezlomí strach, toho zlomí žiadostivosť, ani že kto sa preukázal neporazený od práce, bude porazený rozkošou." Inými slovami, svätý Tomáš hovorí, že človek "neporazený prácou" nebude pravdepodobne zženštilý. Domy moderných biskupov sa bohužiaľ viac podobajú na tie Herodesove než na drsný stromový baldachýn Jána Krstiteľa na rieke Jordán.
V podobnom zmysle bolo kňazstvo až do 20. storočia známe ako najťažší život, ktorý mohol Katolík žiť. Všetci vieme o neustálej fyzickej bolesti, ktorú pocítili prví misionári v Spojených štátoch, ako napríklad jezuita sv. Isaac Jogues či františkán sv. Junipero Serra. Sv. Isaacovi Joguesovi zjedli jeho prsty Irokézovia zo severnej časti New Yorku. Svätý Junipero Serra šiel z centrálneho Mexika do južnej Kalifornie, keď bol na päte pohryznutý škorpiónom - urobili všetko preto, aby založili misie na brehoch Kalifornie.
Ľudia to očakávajú od starých jezuitov a františkánov, ale vedeli ste, že biskupi v 19. storočí viedli podobne fyzicky náročné životy? Prvý coloradský biskup Joseph Machebeuf prešiel oblasť zo Santa Fe do Denveru a potom nazad, založil misie, bojoval so skupinami banditov, horských levov a medveďov, spal v stanoch, bol vystavený teplotám Nového Mexika a chladu Colorada.
Biskup Machebeuf opustil v 19. storočí pre túto výzvu Francúzsko a do sveta vyrazil s dvomi kňazmi. Bol to ťažký život, ktorý dokázali vydržať len najtvrdší francúzski Katolíci. Machebeuf založil prvé farnosti v Colorade. Biskup za to zaplatil neustálou bolesťou, no napriek tomu ho neopustilo skromné vystupovanie a vynikajúci zmysel pre humor. Iba tí najtvrdší európski športovci by dokázali byť kňazmi v Spojených štátoch, či už náboženskí alebo diecézni.
Pred Druhým vatikánskym koncilom sa do seminárov a náboženských rádov v Európe a Spojených štátoch nepatrne infiltrovali homosexuáli a komunisti. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa francúzska zdravotná sestra Marie Carre starala o muža po hroznej autonehode. V jeho kufríku našla takmer neuveriteľné dôkazy, že komunisti umiestnili 1100 mužov do západných seminárov na vysviacku a im sa to podarilo bez toho, aby ich odhalili. Muž, ktorý zomrel pri tejto dopravnej nehode, bol jedným z nich a nálezy tohto tajomného kufríka nájdete v tejto knihe. Pointou tohto je, že infiltrácia kňazstva komunistami, gaymi a slobodomurármi začala niekedy v 20. storočí, výrazne skôr pred Druhým vatikánskym koncilom.
Pamätajte si, že pointou tohto blogu je jednoducho ukázať, ako sa zmenila kultúra a Cirkev, aby povolili viacerým gayom vstúpiť do kňazstva než tomu bolo kedykoľvek predtým - druhá časť bude o riešeniach. Nezabudnite tiež, že hoci tento blog nie je o znásilňovaní detí, pamätajte, že poznámka číslo šesť na začiatku tohto blogu ukazuje, že 80% kňazov ubližujúcich deťom boli identifikovaní ako gayovia.
Katolicizmus veľmi dobre rastie v bolesti a opozícii. Ale v čase, keď bol John F. Kennedy prezidentom Spojených štátov, Katolíci už neboli na okraji, ale skôr hlavným prúdom. V boji bok po boku protestantom v dvoch svetových vojnách nám obom priniesol úctu, ako pravým americkým občanom. Samozrejme, írsky katolícky prezident Kennedy výrazne prispieval k popularite Katolíkov tak v Spojených štátoch, ako aj v Európe. Aj to je v poriadku, ale predstavuje to malý problém: Je ťažké byť verný, keď je život ľahký pre Katolíkov. Ako sa však v preklade Biblie píše: "stučnel miláčik a spriečil sa" (Dt. 32:15).
Katolíci (a najmä kňazi a biskupi) sa tak z nepopulárnych a chudobných v 19. storočí stali populárnymi a bohatými po Druhej svetovej vojne. A tak sa stalo, že ak chcete žiť v milión-dolárovej fare za slúženie len jednej omše denne, ale nechcete povedať svojej matke, prečo nemáte rád ženy, potom by katolícke kňazstvo mohlo byť pre vás to pravé.
Akoby už toto nebolo dosť, následne prišiel Druhý vatikánsky koncil. Už takmer štyridsať rokov pred Druhým vatikánskym koncilom tu bolo nepatrné vkrádanie modernizmu, homosexuality a dokonca aj komunizmu do seminárov v Severnej a Južnej Amerike. Druhý vatikánsky koncil nebol príčinou takýchto mužov v Cirkvi, ale určite ovládli pôvodné dokumenty Koncilu v druhom týždni v októbri 1962.
Dekáda, ktorá nasledovala po Druhom vatikánskom koncile, nebola genézou homosexuálnych kňazov, ale umožnila im žiť otvorene a tu je moja domnienka, prečo: počas celého semináru mi vraveli, že sa tu neobjavila žiadna zmena liturgie či doktríny. Vatikán II bol iba zle implementovaný. Opakoval som túto zvláštnu mantru a nejako som dostal vysvätenie. Takže som prišiel na farnosť a urobil omšu Druhého vatikánskeho koncilu podľa jeho pravidiel tak verne, ako sa dalo. V ďalších piatich rokoch som mal bohužiaľ päť farností, keď ma opakovane vyhadzovali kvôli tomu, že som odmietol nedbalých, tzv. "mimoriadnych vysluhovateľov svätého prijímania". Našťastie len jeden z tých pastorov bol pravdepodobne gay.
Ale napriek tomu som vždy skončil v kancelárii biskupa citujúc Redemptonis Sacramentum, dokument z roku 2004, na obranu proti tomuto a ďalšiemu množstvu iných zneužití. Po piatich rokoch som bol vyhodený dokopy z piatich farností a bol som vyčerpaný. Ak som čakal, že môj čitateľ ma v predchádzajúcich blogoch bude ľutovať, že som bol v toľkých farnostiach, píšem tieto riadky teraz preto, aby som dokázal jednoduchú vec: ak kňazovi nie je povolené robiť omšu Druhého vatikánskeho koncilu podľa jeho pravidiel v konzervatívnej diecéze, pod piatimi konzervatívnymi pastormi, potom neexistuje žiadny príkaz k Novus Ordo.
Dovoľte mi, aby som to znova napísal bez preháňania: Aj v konzervatívnych diecézach neexistuje nijaký príkaz k liturgii Novus Ordo. To znamená, že omša Druhého vatikánskeho koncilu nebola len nesprávne implementovaná, bola napísaná, aby nemala žiadne pokyny. Holanďan, dominikánsky otec Druhého vatikánskeho koncilu, o. Edward Schillebeeckx povedal: "Počas Koncilu sme používali nejednoznačné frázy a vieme, ako ich budeme následne interpretovať" (Otvorený list zmäteným Katolíkom, str. 106).
Úloha splnená, o. Schillebeeckx. Mnohé, ak nie väčšina, amerických diecéz má aspoň jedného mladého, heterosexuálneho kňaza, ktorému bolo pozastavené slúženie verejných omší nie preto, že by robil tradičnú latinskú omšu, ale preto, že robil omšu Druhého vatikánskeho koncilu podľa tzv. "pravidiel" Druhého vatikánskeho koncilu. Ako ale priznal o. Edward Schillebeeckx, nejednoznačnosť omše Pavla VI. napokon spôsobila chaos v pravidlách. Toto nepochádza od mňa, ale od jedného z hlavných hráčov Vatikánu II.
To taktiež dokazuje, že ani v konzervatívnych diecézach neexistuje "hermeneutická kontinuita". To nie je len problém v liturgii, ale aj v doktríne. V mojich prvých piatich farnostiach Novus Ordo som určite povoľoval hlásať pravú prítomnosť Krista v Eucharistii a dokonca som umožnil kázať o pro-life, no aj čokoľvek iné, čo vychádzalo z doktríny katolíckej tradície, a bolo mi často povedané, že som nebol "pastorálny". Ktorých mužov priláka takýto systém doktríny bez poriadku? Ktorých mužov priláka liturgia uprednostňujúca zábavu pred liturgickou presnosťou? Ktorých mužov priláka popularita pred doktrinálnou presnosťou? Na všetky tri otázky je len jedna odpoveď: homosexuálov.
Liturgia a doktrína bez žiadneho poriadku priláka človeka, ktorá má sexuálne odchýlky v správaní. Je to naozaj veľmi jednoduché. Omša Druhého vatikánskeho koncilu a beztvaré učenie doktríny v ostatných päťdesiatich rokoch je veľmi lákavé pre manipulatívnych a emocionálnych mužov a takéto osobnostné črty vždy korelujú k mužom, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie.
Čo sa stalo s heterosexuálnymi mužmi, ktorí boli oddaní pevným, doktrinálnym parametrom? V deväťdesiatych rokoch boli vyhodení zo seminárov. Muža, ktorý neverí v žiadny objektívny poriadok svojej sexuality (nanajvýš homo-sexu, zneužívaniu detí v najhoršom prípade), bude vábiť omša, kde je on, narcista, jediným referenčným bodom, ako zabaviť ľudí. Nekajúcni gayovia navyše uprednostňujú nejasnú doktrínu doby po Druhom vatikánskom koncile, pretože tu môže byť každé pravidlo z "pastoračných dôvodov" vyňaté.
Keď homosexuálni, rafinovaní a manipulatívni kňazi začali naplňovať semináre a kňazské rády v 70. rokoch, tak sa ľahko stali kňazmi v 80. rokoch a následne biskupmi v 90. rokoch. Dokázať, že si homosexuálni biskupi ambiciózne pomáhali navzájom v rebríčku lezenia hierarchiou, by chcelo ďalších päť blogov - vždy sledujte peniaze.
Och, a pozornosť upriamte aj na sex. Ako sme videli v príbehu kardinála McCarricka, gay hierarchia cielene vyhľadáva jemných alebo pekných mladých mužov (a dokonca chlapcov), aby vstúpili do ich seminárov zo zvrátených dôvodov. "Konzervatívne" rády, ako napr. Kristovi legionári, boli jednoducho bezproblémovejšie v otázke svojej deštrukcie kňazstva než liberáli. Treba poznamenať, že táto homosexuálna zvrátenosť a zneužívanie detí mali nepatrný vplyv aj na niektoré tradicionálne náboženské kongregácie, ktoré používajú tradičnú latinskú omšu. Joseph Sciambra informoval o zneužívaní detí v tradicionálnej Spoločnosti sv. Jána pred desiatimi rokmi. Sciambra sa nedočkal ospravedlnenia až do nedávno uverejnenej správy veľkej poroty v Pensylvánii.
Prečo súčasní, mladí ortodoxní kňazi neupozorňujú na túto gay mafiu? Pretože väčšina heterosexuálov sa stáva zbabelcami a spoločníkmi svojich homosexuálnych nadriadených, aj keď sa vyhýbajú ich sexuálnym hriechom. Príležitostne jeden kňaz nájde odvahu a prehovorí. Ale keď heterosexuálny kňaz prehovorí o gay orgiách iných kňazov, jeho biskup ho vyhodí. Samozrejme, biskup vrhá falošnú stopu na veriacich, aby obvinili pevného, mladého kňaza. Ak si myslíte, že je to len vec 90. rokov à la GoodBye Good Men, tak sa iba pozrite na nedávnu správu o dobrom otcovi Leatherbym.
Nakoniec si uvedomte, že nevyhnutnosť homosexuálnych mužov riadiacich farnosti veľmi dobre ladí s Amerikou, kde sú ženy duchovnými vodcami rodín. Hoci z týchto škandálov viním výlučne kňazov, nie rodiny, musíme si uvedomiť, že rozpad rodiny prispel k takýmto zhnitým kňazom.
Katolícki chlapci boli za ostatných 50 rokov väčšinou vychovávaní ich matkami, nie otcami. To čiastočne prispelo k prevažne homosexuálnemu kňazstvu. Títo homosexuálni kňazi sa navyše vo farnosti obklopujú starými ženami, ktorým odovzdávajú veľkú kontrolu. Je to symbiotický vzťah; homosexuálny kňaz sa celé ráno vracia ku klebetám počas spoločnej kávičky s dámami. Na oplátku dámy získavajú kontrolu nad farnosťou - najlepšiu vec po vysvätení.
V ďalšom blogu ponúknem niekoľko možných, ale skutočných riešení na obnovenie heterosexuálneho, zdravého a silného kňazstva v Katolíckej cirkvi.