V decembri 2018 podpísalo množstvo krajín Globálny pakt OSN o migrácii. (Vďaka prezidentovi Trumpovi USA medzi nimi nie sú.) Ako som nedávno písal, cieľom tohto paktu je obrať voličov a nimi volených funkcionárov o právo rozhodovať kto môže alebo nemôže prísť do ich krajiny a žiť tam.
To znamená akí ľudia, s akým náboženským vyznaním či ideológiou a koľkí z nich čoskoro získajú občianstvo danej krajiny a tým pádom aj právo voliť. Ktorí z nich okamžite začnú dostávať veľké peniaze za ľahkú prácu, pochopiteľne na štátne útraty, ako aj na konto programov, vytvorených pre prípad, že by sa daňoví poplatníci ocitli na prechodný čas v núdzi. A ktorí z nich sa vyroja do ulíc a budú sa dožadovať radikálne nového politického prístupu, povedzme za „rúhanie sa“ zákonom, chrániacim náboženstvo ktoré so sebou priniesli tým, že budú žiadať uväzniť všetkých, čo ich kritizujú.
V Európe sa ešte našťastie nevešajú kritici islamu. Ale aj to bude, a čoskoro. Pri dnešnom tempe vývoja vecí tomu nedávam viac ako 30 rokov. Zomrel by som v pokoji keby som vedel, že kompetentní v Bruseli a Norimberku nebudú vešať kresťanov za rúhanie sa islamu, ako sa to už deje v Pakistane, pri uplatňovaní zákona šarija. Veľmi tomu však neverím.
Písal som tiež o tom, ako tento Globálny pakt schvaľuje aj Vatikán, a to aj napriek jeho pro-potratovému podtónu; a napriek oficiálnej náuke Cirkvi o imigrácii, čo znie ako platforma GOP 2016.
Majme na pamäti, že ten istý Vatikán spolupracuje s totalitnou čínskou vládou na potláčaní cirkevných spoločenstiev, ktoré neposlúchajú vládnu stranu. Že oficiálny hovorca pápeža Františka chváli Čínu ako vzor katolíckej sociálnej náuky, a porovnáva ju so skazenými a hriešnymi USA. Robí to, predstavte si, aj napriek miliónu čínskych Ujgurov v internačných táboroch, dlhodobej politike ´jedného dieťaťa´, ako aj bezpočtu vynútených potratov. (Ujguri – národ v autonómnej oblasti Číny, vo východnom Turkestane; pozn. prekl.) František a spol. zaujíma pevný, principiálny, i keď utopický postoj proti západným krajinám, ktoré obmedzujú imigráciu z ´úbohých´, chudobných, moslimských krajín.
Magické kráľovstvo v Ríme
Namiesto opakovania svojich argumentov proti tomuto paktu som sa rozhodol ísť na vec z opačnej stránky: želám si, aby tento Globálny pakt podpísal aj Vatikán. A chcem, aby sa tento pakt v plnej miere týkal Vatikánu aj prakticky. Chcem, aby sa cirkevné spoločenstvá po celom svete pridŕžali rovnakých štandardov a pravidiel, ako ich „materská“ krajina (Vatikán). Prinajmenšom aspoň dovtedy, kým sa pápež nenaučí trochu obozretnosti a prezieravosti.
Za starých dobrých čias nebolo pápeža, ktorý by čo i len pomýšľal na to, že niektorú kresťanskú dogmu alebo náuku upraví tak, aby sa hodila pre globalistické, kantovské, ľudomilné ´evanjelium´. Ešte v polovici 19. storočia pápeži riadili svoj malý štát uprostred Talianska. Museli potláčať revolúcie, trestať banditov a strážiť hranice. Vatikán mal dokonca až do roku 1870 svojho kata a hrdelný trest za pokus o zabitie pápeža bol v zákonníku až do roku 1969.
Keď išlo pápežom o kožu, nikdy nepredstierali, že politika je hra ´Chutes and Ladders´(´šmykľavky a rebríky´- podľa indickej hry z 2. storočia), ktorú hrajú nechápavé bábky v magickom kráľovstve Equestria. Vatikán však dnes takým magickým kráľovstvom je. Štátik o veľkosti poštovej známky, má menej ako 0,8 km2 a je preplnený najúžasnejšími umeleckými dielami sveta. Je absolutistickou monarchiou na čele s pápežom, ktorého neviaže dokonca ani Kánonický zákon. Tento zákon môže pápež zmeniť jedným ťahom pera. Z úradu ho nemôže odstrániť nikto. Nikto nevolí, okrem voľby nového pápeža. Vatikán udeľuje občianstvo oveľa ´lakomejšie´, než ktorékoľvek iné miesto na zemi. Deti, ktoré sa v ňom narodia, občianstvo na ktoré majú podľa miesta narodenia právo nedostanú, ale kardináli ako McCarrick áno. Občas sa výhodám tohto občianstva tešia kardináli ako napríklad Bernard Law, aby sa vyhli trestnému stíhaniu. „Imunita“ Vatikánu ako suverénnej krajiny je jedinou vecou, brániacou krachu Cirkvi, ktorý by zapríčinili nespočetné súdne spory s obeťami sexuálneho zneužívania. Aspoň zatiaľ. Vatikán sa v skutočnosti často pokladá za mesto plné múzeí, darčekových obchodov a hlučných ľavicových mimovládiek. Taliansko ako také sa od jeho vplyvu celkom izoluje. Je bezpečný asi ako kráľovstvo Narnie, skrývajúce sa na druhej strane magického šatníka.
Keby tak Vatikán žil podľa vlastných slov
Čo by sa stalo, keby Vatikán postupoval presne podľa toho ako hovorí? Ako by vyzeralo, keby Vatikán ako teritórium postupoval podľa toho, čo požaduje pápež František od západných krajín?
Vatikán by mal prijať toľko islamských utečencov, koľko prislúcha jeho rozlohe. A nerozhodoval by o tom on; rozhodlo by OSN. Utečenci by sa časom pochopiteľne dožadovali občianstva. Vatikán by musel zmeniť svoju ústavu, aby im zaručil demokratické vyjadrenie. Keď utečenci budú tvoriť väčšinu obyvateľstva Vatikánu, budú mať právo disponovať jeho majetkom – napríklad popredať všetky umelecké zbierky, alebo zmeniť kostoly na mešity. Kánonický zákon budú môcť nahradiť zákonom šarija, alebo budú môcť legalizovať potrat. Takéto niečo sa zhruba stane, keď noví občania, s odlišnými hodnotami, ktoré vyznávajú, zaplavia vašu krajinu. Úplne totiž zmenia jej charakter.
Keby sa niečo také stalo, veľmi by ma to deprimovalo. Vatikán je totiž špecifické miesto s jedinečným poslaním. Pokladal by som za obrovskú historickú tragédiu, keby mal zmiznúť v hrabivých rukách salafistov a jeho umelecké diela, vytvorené na oslavu Boha, by mali zmiznúť v prepychových salónoch saudských princov.
Aj iné národy sú špecifické a jedinečné
USA sú jedinečné pre Američanov; Poľsko pre Poliakov; Maďarsko pre Maďarov; Izrael pre Židov. Pápež Ján Pavol II napísal veľmi výstižne vo svojej poslednej knihe Memory and Identity (Pamäť a identita), že každý národ a kultúra má právo na existenciu a ochranu. Žiadny národ by nemal byť ´vygumovaný´ z mapy, ako sa to raz stalo Poľsku; obsadený a zotročený cudzincami, ako to urobil Hitler s polovičkou Európy. Ako to urobili muslimovia polovičke Stredozemia a väčšine Indie.
Tvrdiť, že iba suverenita Vatikánu má zmysel a stojí za to brániť ju, by bolo vrcholom pokrytectva. A bola by to aj lož. Národy zohrávajú v Božej prozreteľnosti svoju úlohu, ako aj spôsob, ktorým bránia svoje práva a existenciu ako politických subjektov. Čo je pravda na posvätnej scéne, je analogicky pravda aj na svetskej scéne. Ak nemá USA právo strážiť svoje hranice, nemá ho ani Vatikán.
Predstavte si, že by sa s Cirkvou zaobchádzalo rovnako nepoctivo, ako niektorí jej predstavitelia zaobchádzajú s krajinami
Humanitárny vplyv malinkého Vatikánu by bol minimálny. Ak chce František v súvislosti s imigráciou naozaj stáť na svojom, bude musieť pre to urobiť oveľa, oveľa viac:
Použiť kostoly celého sveta ako trvalé domy pre imigrantov. Môžu spať v kostolných laviciach; je v nich dosť miesta a počas týždňa sú zväčša prázdne. V nedeľu ich (pekne) poprosiť, či by mohli na chvíľu odísť. Nemôžeme ich však pochopiteľne nútiť; to by bolo násilie, páchané na bezbranných a slabých. Naplniť fary a kláštory arabskými mladíkmi v bojaschopnom veku, ako chce František aby sa plnili mestá západných krajín. (Veď čo zlé by sa mohlo stať, no nie?)
Napokon by migranti, žijúci v cirkevných budovách získali práva squatterov (osôb, ktoré neoprávnene obsadia nejakú budovu). Takýmto spôsobom totiž získavajú migranti občianstvo v krajinách. Títo ľudia napokon nadobudnú akési vlastnícke práva na samotné cirkevné budovy, po určitej dobe môžu dokonca hlasovať za to, či ich predať, zbúrať alebo premeniť na mešitu. Postupom času budú hlasovať za zdanenie týždenných zbierok v kostoloch, keďže migranti, ktorí získali právo voliť, môžu uvaliť dane na domácich.
Pápež odkazuje Asii Bibi: Vydrž a nevzdávaj sa!
Ale nezúfajte. Pápež František celkom neopustil princíp národnej suverenity. Nedávno nariadil dvom verným biskupom z podzemnej Katolíckej cirkvi v Číne aby rezignovali. Ich diecézy ´zveril´ do rúk dvom komunistickým ´aparatčikom´, menovaných komunistickou vládou Číny.
Vatikán práve vydal jasný súhlas so suverénnymi rozhodnutiami Pakistanskej islamskej republiky. Asii Bibi, katolíckej matke, stále hrozí smrť obesením aj napriek tomu, že bola zbavená obvinení z „rúhania sa“; v súčasnosti ju z domu do domu prenasleduje tlupa nebezpečných a odporných vrahov. Hľadá útočisko z dôvodu prenasledovania pre svoje náboženské vierovyznanie. Vatikán ju odmietol. Church Militant uvádza:
„Kardinál Pietro Parolin, Vatikánsky štátny sekretár, povedal, že Vatikán neposkytuje azyl pre rodinu. V novembri údajne vysvetlil, že Vatikán sa nezapája do diplomatickej aktivity v úsilí o záchranu Bibi, a dodáva, že „ide o vnútornú záležitosť Pakistanu; dúfa, že sa to vyrieši najlepším možným spôsobom.“
Kde je ten burácajúci moralizmus v postoji pápeža Františka, keď Donald Trump chcel postaviť múry aby zabránil nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi z Mexika? Kde pocit krivdy, vedúci vatikánskeho kňaza k tomu, aby na omši pre verejnosť prirovnal ´strážcu hraníc´, talianskeho ministra vnútra, k antikristovi? Je to takmer tak, akoby prisťahovalectvo bolo len zbraňou na zničenie západu, na likvidáciu „buržoáznej“ spoločnosti a pomstou za úbohé a sebaklamné zlyhanie pápežovej rodnej Argentíny na krajinách, ktoré sa rozhodli múdrejšie a lepšie.
To už by však bol cynický postoj, či nie?