V týždni, ktorý nasledoval po výbušnom vydaní "poznámok" Jozefa Ratzingera o škandále sexuálneho zneužívania v Katolíckej cirkvi, vyšlo najavo minimálne sedem podstatných prvkov, ktoré treba mať na pamäti pri pohľade na budúci vývoj.
*
Prvý sa týka genézy zverejnenia "poznámok". V úvodných odsekoch Ratzinger hovorí, že ich napísal v "prestávke medzi oznámením o stretnutí predsedov biskupských konferencií a jeho skutočným a riadnym začiatkom" alebo medzi 12. septembrom 2018, dňom oznámenia, a 21. februárom, otváracím dňom samitu.
Ratzinger však tiež hovorí, že ich napísal, aby "prispel jednou či dvoma poznámkami na pomoc v tejto ťažkej hodine".
Z toho sa dá vyvodiť, že ich napísal, aby ich v prvom rade ponúkol predstaviteľom Cirkvi zhromaždených vo Vatikáne pápežom Františkom, aby prediskutovali problém.
Toto bolo 13. apríla potvrdené prostredníctvom "Corriere della Sera", najčítanejšími sekulárnymi novinami v Taliansku, jedným z tlačových stredísk, ktoré dva dni predtým uverejnilo celé znenie textu "poznámok":
"Benedikt zaslal osemnásť a pol strán o pedofílii milostivej pozornosti štátneho sekretára, kardinálovi Pietrovi Parolinovi, pred globálnym stretnutím biskupských konferencií, aby o nich vedel aj František."
Stalo sa však to, že žiaden z účastníkov samitu Ratzingerov text nedostal. František si myslel, že je lepšie si ich nechať pre seba, zamknuté v zásuvke.
A nikto by o tom nič nevedel, keby sa Ratzinger sám, asi o štyridsať dní neskôr, nerozhodol zverejniť tento text, formálne v málo známom bavorskom časopise "Klerusblatt". Text sa ale prakticky dostal do mnohých svetových významných publikácií, katolíckych i nekatolíckych, a bol preložený do niekoľkých jazykov. Ako Ratzinger informoval, urobil tak po upozornení najvyšších vatikánskych autorít:
"Po kontaktovaní štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina a samotného Svätého otca sa zdalo byť vhodné zverejniť tento text v Klerusblatt."
*
Druhým prvkom je počiatočná reakcia vatikánskych médií. Mrazivá.
Oficiálny portál „Vatican News“ sa dotkol Ratzingerovho textu niekoľko hodín potom, čo bol zverejnený. Venoval sa mu medzi novinkami druhej triedy, s krátkym a byrokratickým zhrnutím a bez odkazu na celý text.
A to isté urobil denník "L'Osservatore Romano", ktorý vyšiel popoludní 11. apríla, s rovnakým stručným zhrnutím v spodnej časti strany 7. O texte nebola žiadna zmienka na titulnej strane a nachádzal sa pod oveľa výraznejším článkom jezuitu Antonia Spadara, riaditeľa periodika "La Civiltà Cattolica", hlavného poradcu a ghostwritera pápeža Františka.
Keďže je známe, ako je pápež blízko k najvyšším predstaviteľom vatikánskych médií - prefektovi dikastérie pre komunikáciu Paulovi Ruffinimu a šéfovi úvodníkov Andreovi Torniellimu, okrem otca Spadara - tento chlad pri registrovaní Ratzingerovho textu, nemôžem si pomôcť, ale odráža silné podráždenie zo strany Františka.
*
Tretím prvkom je správanie vatikánskych médií v nasledujúcich dňoch, keď sú úplne mlčanlivé o obsahu a dôsledkoch Ratzingerovho textu. Namiesto toho sa usilujú poskytnúť rušivý a odôvodňujúci dôraz - s dvomi po sebe nasledujúcimi úvodníkmi Tornielliho a riaditeľa "L’Osservatore Romano" Andrea Mondu - na sprievodné gesto Františka, ktoré bolo rovnako znepokojujúce, aké bolo veľkolepé, jeho bozkávanie nôh dvom konkurenčným lídrom v divokej vojne medzi kmeňmi v Južnom Sudáne, ktorá si už vyžiadala 400 000 životov.
*
Štvrtým prvkom je ticho Františka. Nielen v praktickej, ale i v teoretickej rovine. V kázni pre Kvetnú nedeľu zo 14. apríla prijal pápež ako základ pre porovnanie "ticha Ježiša počas jeho Umučenia", ticho, ktoré "prekonáva pokušenie odpovedať späť, konať ako superstar." Pretože "vo chvíľach temnoty a veľkého súženia, musíme mlčať, nájsť odvahu nehovoriť, pokiaľ je naše ticho trpezlivé a nie plné hnevu. Pokornosť ticha spôsobí, že budeme vyzerať ešte slabšími, skromnejšími. Potom diabol vezme odvahu a vyjde von."
Mlčanie je typickou reakciou Jorgeho Maria Bergoglia zakaždým, keď predstupuje pred vážnu skúšku. Osvojil si ho pri "dubii" štyroch kardinálov, pri nepohodlných otázkach bývalého nuncia v Spojených štátoch Carla Maria Vigana a teraz pri príspevku emeritného pápeža.
To, že František mal s touto poslednou apológiou svojho ticha narážať na "napätie a jedy spojené s poznámkami Benedikta XVI" , že to nie je iba dielom fantázie, vidieť jasne pri novinárovi Domenicovi Agassovi. Agasso je v súčasnosti koordinátorom webovej stránky "Vatican Insider", ktorú pred niekoľkými mesiacmi riadil Tornielli a stále je pod jeho dohľadom.
Na stránke Vatican Insider pokračovala táto exegéza pápežskej homílie v nedeľu 14. apríla s dvoma ďalšími článkami Agassa s veľmi výrečnými titulmi:
> František a tieň Ratzingera, spolužitie, ktoré tiaži Vatikán
> Spolužitie dvoch pápežov možné len vtedy, ak je emeritný pápež schopný zostať neviditeľným
*
A týmito dvoma článkami sa otvoril piaty prvok príbehu: radikálne negatívny úsudok, ktorý si pápež František utvoril k zverejneniu Ratzingerových "poznámok".
František si svoje hodnotenie necháva pre seba. Ale pozoruhodná vokálna harmónia osôb jemu veľmi blízkych umožňuje interpretáciu toho, čo si myslí.
Najviac usilovná pri zaujatí pozície bola Stefania Falasca, tvorkyňa editoriálov časopisu Talianskej biskupskej konferencie "Avenire", no je to predovšetkým dlhoročná priateľka Bergoglia spolu s manželom Giannim Valentem, riaditeľom Vatikánskej agentúry "Fides" a ďalším vedúcim redaktorom portálu "Vatican Insider".
Je dôležité si pripomenúť, že Bergoglio netelefonoval s nikým iným po jeho zvolení za pápeža, k čomu došlo 13. marca, než so Stefaniou Falasca. A najmenej dvakrát, v tých dňoch, ktoré predchádzali konkláve, bol vtedajší arcibiskup z Buenos Aires večerať u nej doma, kde bol tiež prítomný Tornielli.
A tak potom, dvoma príspevkami na Twitteri krátko po zverejnení Ratzingerových "poznámok", Falasca obvinila emeritného pápeža, že porušil dva príkazy, ktoré uložilo direktórium "Apostolorum Successores" z roku 2004 všetkým emeritným biskupom: "aby žiadnym spôsobom nezasahovali" do vládnuceho biskupa, a vôbec "nenaznačovali nejakú paralelnú autoritu".
Prvý z dvoch článkov Agassa z "Vatican Insider", ktoré boli citované vyššie, vychádza z tohto bodu a tvrdí, že zverejnenie "poznámok" narušilo rovnováhu medzi oboma pápežmi a že dokonca došlo k "štiepeniu". A preto "vystala konštitučná otázka o úlohe emeritného pápeža." Úloha, ktorá je v skutočnosti nevyriešenou spleťou, ale z ktorej čerpajú obhajcovia Bergoglia, aby umlčali Ratzingera a "skryli ho pred svetom."
A druhý článok opakuje ten istý koncept. Jedná sa o rozhovor s Massimom Faggiolim, žiakom tzv. "Bolognskej školy" a profesorom na Villanova University vo Filadelfii. Faggioli je tiež presvedčený, že "problém vzniká z regulovania osobnosti emeritného pápeža do budúcnosti" a že v súčasnosti je potrebné, aby Benedikt XVI. "zostal neviditeľným".
Obidva články tiež fantazírujú nad vonkajšou manipuláciou textu a samotnej osoby Ratzingera zo strany jeho nešpecifikovaných pomocníkov.
V každom prípade sú bez toho, aby sa zmienili jediným úctivým slovom k obsahu "poznámok", napriek mimoriadnej závažnosti týchto poznámok, v nadväznosti na to, čo napísal Benedikt XVI. v pamätnom liste z roku 2010 írskym Katolíkom.
*
Ale nájdu sa aj takí, ktorí tvrdia: Chcú umlčať Benedikta XVI., pretože hovorí pravdu." A to nás privádza k šiestemu prvku príbehu: rozhovoru kardinála Gerharda Müllera s Riccardom Casciolim v "La Nuova Bussola Quotidiana" z 15. apríla.
Za prečítanie stojí celý rozhovor. Ale tu sú tri pasáže, v ktorých Müller obhajuje slobodu emeritného pápeža "hovoriť pravdu":
"Samozrejme, že emeritní biskupi musia zostať mimo každodenného riadenia Cirkvi, ale pokiaľ ide o učenie, morálku, vieru, sú povinní hovoriť prostredníctvom božského zákona. Počas biskupského zasvätenia všetci sľúbili obhajovať "‘depositum fidei". Biskup a veľký teológ Ratzinger má nielen právo, ale aj povinnosť hovoriť a poskytovať svedectvo o zjavenej pravde."
"Apoštoli Peter a Pavol, zakladatelia Rímskej cirkvi, položili svoje životy za pravdu. Peter a Pavol nehovorili: "Teraz sú tu iní nástupcovia, Timotej a Titus, nechajme ich hovoriť verejne." Oni podávali svedectvo až do konca svojho života až do mučeníckej smrti, krvou."
"Emeritný biskup, keď slúži omšu, nemusí v svojej kázni hovoriť pravdu? Nemusí hovoriť o nerozlučiteľnosti manželstva len preto, že iní aktívni biskupi zaviedli nové pravidlá, ktoré nie sú v súlade s božským zákonom? Sú to práve aktívni biskupi, ktorí nemajú moc meniť božský zákon v Cirkvi. Nemajú žiadne právo povedať kňazovi, že musí dať prijímanie osobe, ktorá nie je v úplnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou. Nikto nemôže zmeniť tento božský zákon, ak to robí, je heretik, je to schizmatik."
A toto sú posledné poznámky z rozhovoru:
Otázka: Kardinál Müller, aké očakávate dôsledky vydania týchto "poznámok" Benedikta XVI.?
Odpoveď: Dúfam, že niektorí konečne začnú riešiť problém sexuálneho zneužívania jasným a správnym spôsobom. Klerikalizmus je falošná odpoveď.
"Klerikalizmus" je mantrou, ktorá by pre pápeža Františka bola príčinou všetkého zla Cirkvi.
*
Napokon siedmy, no nie posledný prvok príbehu: Františkova návšteva Benedikta popoludní 15. apríla, ako veľkonočný a narodeninový pozdrav, ako je znázornená na fotografii zverejnenej Vatikánskym tlačovým úradom.
Počas tých istých hodín vyšiel na titulnej strane "L'Osservatore Romano" editoriál od Tornielliho s názvom "Ten pokorný spôsob, ktorý zjednocuje dva pontifikáty," ktorý trvá na harmonickom prejave dvoch pápežov - v hlavných dokumentoch oboch pontifikátov a naposledy aj v "poznámkach" - k modlitbe, pokániu a konverzii sŕdc ako hlavnej cesty na prekonanie škandálu zneužívania.
Tieto dve veci spolu znejú ako signál prímeria, na začiatku Svätého týždňa.
Ale znova platí, ani jediné slovo od Františka a jeho hovorcu o obsahu Ratzingerových "poznámok" týkajúcich sa koreňa škandálu.
Rozdielnosť Františka a Benedikta zostáva nedotknutá. A nepredvídateľná vo svojom vývoji.