Slabí, tichí, opovrhovaní, málo pravdepodobní - to sú podstatné vlastnosti, ktoré Boh hľadá u svojich služobníkov; a hľadá ich veľmi premyslene a zámerne (1 Kor 1, 27-29). Neveríš? Pozri si tento zoznam dôležitých podmienok, ktoré mali byť splnené, aby Boh zasiahol v dejinách zázračným spôsobom:
- otec (a matka) starozákonného ľudu: musel to byť manželský pár; neplodný a v pokročilom veku (Gn 17, 6. 8. 15-16)
- najväčší izraelský kráľ: keď ho spoznali, muselo ísť o pastiera v tínedžerskom veku (1 Sam 16, 11-13); musel hrať na hudobný nástroj a skladať básne; dlhé roky musel žiť ako utečenec skrývať sa pred prenasledovateľmi, čo ho chceli zabiť (1 Sam 20, 3)
- Mesiáš: musel pochádzať z jednoduchej rodiny - napr. tesára (Mk 6, 3); musel vyrastať v malom bezvýznamnom mestečku (Jn 1, 46); nesmel mať žiadne formálne teologické vzdelanie (Jn 7, 15)
- ´prvý´ apoštol: musel mať najbežnejšiu prácu - napr. rybár; nesmel mať žiadne formálne teologické vzdelanie (Mt 4, 18; Sk 4, 13)
- hlavný apoštolský teológ, apologéta a misiológ: musel byť najzarytejším prenasledovateľom kresťanov (Sk 8, 3).
Pouvažujme teda: Boh nesmierne rád koná prostredníctvom slabých a zlomených ľudí. V biblických príbehoch a v životopise misionára to považujeme za povzbudzujúce; dokážeme možno na to poukázať a poučiť o tom aj druhých ľudí, no keď sa jedná v tomto smere o nás samých, je nám vždy nepríjemné a uvádza nás do rozpakov, keď chce Boh akosi zviditeľniť našu slabosť. Zároveň je to aj dôvod prečo si niekedy želáme, podobne ako Mojžiš, aby si Boh pre svoje diela vybral niekoho iného. S tým však čo robí má Boh vlastný veľký strategický zámer. Ak totiž danú situáciu prijmeme, Boh zmení našu slabosť na zdroj radosti, nie hanby.
Ďalšou z Božích ´špecialít´ bol aj Mojžiš. Aké podmienky podľa Božieho zoznamu musel spĺňať tento vodca Izraelitov pri exode a zároveň najväčší starozákonný prorok? Musel byť príslušníkom židovského národa v Egyptskom kráľovstve (Ex 2, 10); musel sa dopustiť vraždy (Ex 2, 15; 7, 7) - a pochopiteľne musel byť plachým a nesmelým rečníkom na verejnosti (Ex 4, 10). Mojžišov príbeh je síce inšpirujúci, no my sa potrebujeme reálne ocitnúť na jeho mieste, keď stál pred horiacim krom. Mal by si pocit, že si ten pravý, kto má predstúpiť pred faraóna a požiadať ho aby prepustil prakticky všetkých svojich otrokov? Mojžiš ten pocit zjavne nemal a Bohu vyratúval množstvo prekážok, ktoré mu v prijatí tejto úlohy bránia (Ex 3, 13 - 4, 12). Keď Boh neustupoval, Mojžiš Mu povedal priamo: "Prosím, Pane, pošli niekoho iného" (Ex 4, 13).
Pošli prosím niekoho iného. Bojazlivá odpoveď človeka, ktorý nielenže cíti, ale aj vie, že je príliš slabý na to, aby urobil čo Boh po ňom chce. Áno, odpovedi chýba viera, no tu ide práve o to priznanie: Mojžiš nedokáže splniť poslanie len svojimi vlastnými silami. Chveje sa mu celé telo, čo je v takej chvíli celkom prirodzené. Už si sa niekedy tak cítil? Ja už určite. A pravdupovediac mám k tomu ešte väčší sklon teraz, v strednom veku, než keď som bol mladší, pretože s pokročilejším vekom si čoraz viac uvedomujem svoje slabosti a obmedzenia. V súčasnosti sa mi nedarí v úlohe hlavy rodiny, ani v službe, a to v prevažnej miere preto, lebo pociťujem sebadôveru vo vlastnú múdrosť a schopnosti na nesprávnom mieste. Považujem túto tendenciu za nedostatok viery a plne chápem, že Mojžiš chcel radšej v pokoji pásť svoje stáda na Horebe, než prijať to, čím ho Boh poveruje. Pane, som si istý, že na túto úlohu ... sa nájdu ľudia, ktorí ju oveľa lepšie zvládnu. Ja by som radšej zostal v tichosti, v bezpečí a v anonymite.
Takáto odpoveď, i keď ľudsky pochopiteľná, sa však míňa účinku. Boh nikdy nechce, aby sme niečo robili vlastnými silami. A je jedno či ide o konfrontáciu s faraónom, alebo o preukázanie lásky blížnemu, pretože nikto nedokáže urobiť to, čo vie iba Boh: zatvrdiť alebo obmäkčiť ľudské srdce (Rim 9,18); Bohu patrí všetka moc (Ž 62,11). Pokiaľ v nás nepôsobí Boh, všetko naše konanie vyjde navnivoč, "Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči" (Flp 2,13). Ak si naozaj úprimne neuvedomujeme neschopnosť urobiť vlastnými silami čo Boh žiada, nežijeme v realite. Pretože keď nadíde čas urobiť niečo so zámerom ukázať Božiu slávu, priblížiť Božie kráľovstvo, ohlasovať Jeho slovo vzdorujúcemu svetu, zachrániť stratených ľudí, duchovne viesť duše, porážať sily zla a umŕtvovať permanentnú náchylnosť k hriechu, "kto je na to súci?" (2 Kor 2, 6).
Slabosti sú nevyhnutným predpokladom Božích služobníkov z jedného prostého dôvodu: jednoznačne dokázať nám, aj prizerajúcemu sa svetu, že my sami nič nedokážeme iba vlastnými silami, že si nevystačíme. Svoj poklad však Boh vložil do hlinených nádob, aby mal zvrchovanú moc On, a nie my (2 Kor 4, 7). Naše slabosti, čiže presne tie veci, ktoré nás zahanbujú a privádzajú do rozpakov a pri ktorých si želáme, aby sme s nimi nemuseli bojovať; práve tie veci sa snažíme skryť pred sebou navzájom a pred svetom; sú to veci, ktoré nás nútia žiadať Boha, aby miesto nás poslal niekoho iného. Avšak práve tieto slabosti sú rozhodujúcou súčasťou nášho poslania; sú súčasťou stratégie Boha zjaviť seba samého svetu. Skôr než skrze naše silné stránky zjavuje Boh svoju existenciu prostredníctvom našich slabostí a odmeňuje tých, čo Mu dôverujú a čo Ho hľadajú (Hebr 11, 6).
Pavol, o ktorom vieme, že mal veľa obdivuhodných silných stránok, tejto hlbokej pravde rozumel a na základe toho dospel do bodu, v ktorom mohol povedať: "Pán mi povedal: ´Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.´ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný" (2 Kor 12, 9–10). Vieme aj to, čo Ježiš povedal Pavlovi tesne po jeho obrátení: "Ukážem mu, koľko musí trpieť pre moje meno" (Sk 9, 16). Pavlovo utrpenie a prejavy slabosti však nemali trestajúci charakter za jeho predchádzajúce prenasledovanie kresťanov. Veď Ježiš už za to všetko zaplatil. Ide skôr o mimoriadny spôsob, ktorým chcel Boh zjaviť svetu svoju moc a silu - a to až natoľko, že Pavol sa nadšene ´pýšil´ svojimi slabosťami. V jeho slabostiach ľudia totiž videli, že jediná sila, ktorú má, pochádza od Boha.
Preto teda máme svoje slabosti. A sú pre nás zrejme ešte prospešnejšie než naše silné stránky, pretože podľa nich nás Boh ´umiestňuje´ vo svojom kráľovstve tam, kde potrebuje. Ani závislosti na modlitbe nás nič nenaučí lepšie než zúfalstvo z poslania robiť niečo, o čom vieme, že to bez Boha nedokážeme. Ľudia sú fascinovaní celou škálou silných stránok človeka; Boha však fascinuje iba jediná ľudská stránka: silná viera, pretože predstavuje závislosť na Božej moci a sile. Preto keď nás Boh povoláva plniť rozličné úlohy vo svojom kráľovstve, je isté, že budeme mať dostatok príležitostí odhaliť pri nich aj svoje slabosti. A čím skôr pochopíme prečo, tým viac budeme v takýchto chvíľach namiesto hanby prežívať radosť.