Zhruba pred 1.986-timi rokmi ukrižovali Ježiša. To nespochybňuje žiadny seriózny historik. V súvislosti s osobou Ježiša sa vedú spory, no o tom, že Ježiš naozaj žil, bol reálnym človekom a bol ukrižovaný, nepochybuje nikto. V súčasnosti vieme o Ježišovi viac než mnohí rímski cisári a máme dnes oveľa viac informácií o ňom, než mnohé iné historické osobnosti v rozličných dejinných obdobiach.
Kresťania veria, že Ježiš zomrel v piatok a fyzicky ožil v nedeľu. Existuje mnoho ľudí, ktorí sa sami nazývajú kresťanmi, ale iba tí z nich, čo veria vo fyzické vzkriesenie Krista sú pravými kresťanmi. Toto nie je názor, ale zreteľné a jasné tvrdenie v Novom zákone. Kresťania rôznych denominácii sa navzájom škriepia o slovíčka už dve tisícročia, no o fyzickom zmŕtvychvstaní nemajú pochybnosti.
Nemeckí učenci, a následne aj iní, sa od začiatku 19. storočia vytrvale usilujú podkopávať pravdu Svätého Písma. Na rôznych akadémiach vyrástli ako huby po daždi predmety súvisiace s biblickým kriticizmom. Napriek dôveryhodným početným zdrojom histórie kresťanstva a pohanstva existujú aj dnes akademici, ktorí presadzujú názor, že prenasledovanie kresťanov za Rímskeho impéria nebolo až také hrozné ako uvádzajú dokumenty, že ľudia a miesta v Písme nie sú reálne a že Ježiš bol iba jedným z mnohých ľudí, ktorí o sebe tvrdili, že sú Mesiášmi.
Práve toto posledné im však komplikuje všetko ostatné: Boli celé tucty chlapov, ktorí o sebe prehlasovali že sú Mesiášmi, no Rimania sa všetkých bezcitne zbavili. Len tento jediný, Ježiš z Nazareta, ktorého za života odmietala aj rodina, sa dodnes uctieva ako Boh.
Historici v prvotnej Cirkvi dokumentujú, že Ježišovi „bratia“ ho za života niekedy odmietali a neukázali sa ani na jeho poprave. Potom sa však stali predstavenými prvotnej Cirkvi. Dvaja z Ježišových „bratov“ boli jeho naozajstní bratranci, apoštoli, a volali sa Jakub a Júda. Júda sa neskôr vo svojom liste vyjadril o svojom bratrancovi Ježišovi mimoriadnym spôsobom: „Pán najprv zachránil ľud z egyptskej krajiny, no potom tých, čo neuverili, zahubil“ (Júd 5). Júda veľmi múdro prepojil muža, ktorého poznal ako svojho príbuzného, priamo s večným Bohom, ktorý vyslobodil Izraelitov zo zajatia v Egypte. Obaja, Jakub aj Júda, zomreli rukami Rimanov keď sa ríša zbavovala všetkých Ježišových príbuzných.