Hromadenie malých prehreškov na jednej alebo oboch stranách nám skutočne bráni napredovať.
Mnoho párov si všíma, že po určitom čase ich vzťah, ktorý ich na začiatku tak veľmi inšpiroval, stratil lesk a uviazol zaseknutý v stereotype. Čo im bráni v napredovaní, v spolupráci, aby manželstvo posunuli na ďalšiu úroveň vzájomného porozumenia a podpory? Niekedy je to preto, že - bez toho, aby si to uvedomovali - si nahromadili bremeno malých zášti a sebeckých spôsobov správania, ktoré ich od seba vzďaľujú a oslabujú ich puto. Možno nie sú skutočne nešťastní, ale ani nie sú úplne šťastní, pretože sa jeden druhému úplne neodovzdávajú.
Nikto z nás by sa nemal s touto situáciou uspokojiť. Ak nerastieme v láske, ak každý deň aktívne nepracujeme na svojom vzťahu tým, že sa jeden druhému naplno odovzdávame, nevyhnutne strácame pôdu pod nohami. Manželské šťastie nie je hotový produkt, ktorý vložíme do sklenenej vitríny alebo zavesíme na stenu ako diplom; je to niečo, na čom musíme každodenne pracovať.
Ak máme pocit, že náš vzťah uviazol v stereotype, ak nás už prestáva baviť byť s osobou, ktorej sme sa zaviazal odovzdať svoj život, ak sa nám ťažko udržiava nadšenie, je to varovný signál, ktorý nám hovorí, aby sme začali konať. Čo môžeme urobiť, aby plameň lásky horel jasnejšie?
Tieto dva jednoduché kroky môžu byť veľmi zásadné:
Odpustenie
Ak ste spolu dlhší čas, je možné, že ste si vo svojej pamäti nazbierali zoznam nepríjemných alebo zraňujúcich momentov: chvíle, keď ste sa s manželom nezhodli alebo pohádali, keď slová alebo činy viedli k nedorozumeniam alebo raneným citom, keď ste mali pocit, že váš manžel bol sebecký alebo bezohľadný. Čím dlhšie spolu žijeme, tým viac zisťujeme, že náš partner nie je dokonalý. Chyby, ktoré sme nevideli, keď sme sa do seba zamilovali, sa stávajú čoraz bolestivo jasnejšie. Je to normálne a nevyhnutné, ale nemusí to automaticky ohrozovať našu lásku.
Ak chcete vzťah vrátiť do tých správnych koľají nadšenia a rastu, nadišiel čas stlačiť tlačidlo reset. Je to ako naše domáce wi-fi pripojenie - keď sa spomalí alebo prestane fungovať, musíme stlačiť tlačidlo reset na routeri a vo väčšine prípadov začne znova fungovať a my si spomenieme, na čo vôbec je.
Odpustiť znamená byť si vedomý toho dlhého zoznamu nahromadených nepríjemných vecí a vedome sa rozhodnúť ho vymazať. Niekedy si potrebujeme sadnúť a porozprávať sa o tom so svojim manželom / manželkou, ale vo väčšine prípadov je to len osobná záležitosť, ktorú by sme mali urobiť sami, v našom srdci. Väčšinou to nie je vôbec užitočné - v skutočnosti je to zvyčajne úplne kontraproduktívne - povedať svojmu partnerovi, že mu odpúšťame za také a onaké prehrešky v minulosti. Úplne stačí, ak to necháme tak a odpustíme mu vnútorne.
Aké sú plody odpustenia? Zbaviť sa toho zoznamu vecí, ktoré nás trápia, je ako vyčistiť kormidlo na lodi. Naše plavidlo je ľahšie, môžeme sa pohybovať rýchlejšie a voľne. Keď odpúšťame, obnovujeme náš vzťah a obnovujeme vlastné úsilie prejavovať lásku svojmu manželovi.
Odpustenie nás omladzuje. Keďže sme ako ľudia jednotou tela a duše, naša duchovná a psychologická situácia sa odráža na fyzickej úrovni. Ak odpúšťame, náš nový stav vnútornej slobody a šťastia sa prejaví v našej tvári, odzrkadlí sa v úsmeve a možno aj v zmiznutí niekoľkých zamračených vrások. Odpustenie zmierňuje našu úzkosť a nervozitu so všetkými výhodami, ktoré to prináša. Odpustenie je skrátka zdravé.
Po odpustení tomu musíme nechať voľný priebeh. To neznamená, že by sme sa nemali poučiť z minulosti, alebo že máme nevyhnutne zabudnúť na veci, ktoré nám ublížili, ale nemali by sme ľpieť na týchto veciach a nechať ich prekážať v ceste. V žiadnom prípade by sme nemali podľahnúť pokušeniu ich vyniesť na svetlo, keď sa znova pohádame s našim partnerom; to by znamenalo, že sme si skutočne neodpustili.
Poproste o odpustenie
Toto je rovnako dôležité pre posunutie vzťahu na ďalšiu úroveň. Skutočné odpustenie druhému je iba činom márnej blahosklonnosti, pokiaľ si zároveň neuvedomíme svoje vlastné zlyhania a neprosíme o odpustenie svojich vlastných chýb.
Požiadať o odpustenie si vyžaduje predovšetkým zhodnotenie, ako sa náš vzťah vyvíja: je potrebné zistiť, čím sme do vzťahu prispeli, a či sa svojmu manželovi / manželke plne odovzdávame. Manželstvo funguje iba vtedy, ak sa obaja manželia vzájomne odovzdávajú. V opačnom prípade je manželstvo odsúdené ku krachu.
Tento druh sebahodnotenia nemusí byť komplikovaný. Jediné, čo musíme urobiť, je nájsť si pár minút na zamyslenie a položiť si otázku, ako sa v tomto vzťahu správame. Nechávame svojho partnera rásť? Uznávame ich? Robíme všetko pre to, aby boli každý deň šťastní? Obetujeme osobné plány, keď je to pre náš vzťah najlepšie? Robíme to šťastne alebo sa hráme na obeť? Máme na svedomí presne tie isté chyby, ktoré sme vyčítali partnerovi? A tak ďalej.
Keď sa na to pozrieme očami lásky, jasnejšie vidíme nedokonalosti v našom vzťahu. Láska je ako pár polarizovaných slnečných okuliarov, ktoré jasnejšie odhaľujú detaily. Keď sa prostredníctvom nich pozeráme na náš život, vidíme momenty, kedy sme boli sebeckí, spôsoby, akými používame svoje slová na presadzovanie svojho názoru v rozhovoroch, momenty, keď sme sa držali svojho vlastného názoru, ako keby to bola absolútna pravda, a spôsoby, akými sme boli bezohľadní alebo nevďační.
Odpustenie a prosba o odpustenie sú teda dva skutky, ktoré nám môžu pomôcť obnoviť náš vzťah a prehĺbiť lásku a oddanosť. Nesmieme dovoliť, aby sa naše manželstvo rozpadlo kvôli našej pýche. Ak odpúšťame a prosíme o odpustenie, vyprázdňujeme sa, aby sme mohli naplniť svoju dušu láskou, vďaka ktorej bude náš vzťah nezničiteľný.