V rámci mobilizačnej kampane Európskeho parlamentu (EP) pred dôležitými eurovoľbami sme si už zvykli na rôzne zaujímavosti a propagandu, no nedávne vystúpenie rakúskej „hviezdy“ – transgender speváčky Conchity Wurst – zatieňuje aj platené komentáre slovenských youtuberov či adminov známej nenávistnej facebookovej stránky.
Europarlament minulý týždeň na svojej oficiálnej stránke na sociálnej sieti Facebook zverejnil príhovor kontroverznej Conchity Wurst, ktorá sa preslávila v roku 2014 víťazstvom v speváckej súťaži Eurovision Song Contes a stala sa symbolom LGBT aktivistov v celej Európe.
Teraz Wurst, ktorá bolo pôvodne biologickým mužom, vyzýva na účasť v májových voľbách do EP, ktoré sa budú konať 23 až 26 mája s tým, že ide o doterajšie najdôležitejšie európske voľby. Dokonca tvrdí, že pôjde o „najdôležitejšie voľby v našom živote“.
„Môžeme ovplyvniť budúce smerovanie a rozhodnúť o budúcnosti EÚ,“ uvádza vo videu 30-ročná transvesty speváčka. „Tak poďte a hlasujte,“ motivuje verejnosť k účasti
Paška: Slušní ľudia by túto výzvu rozhodne nemali nechať bez primeranej odpovede
Podľa poslanca a podpredsedu SNS Jaroslava Pašku Európsky parlament „chce tým zjavne naznačiť, že ak máme v úmysle zabezpečiť pre budúcnosť našej Európy zdravé a prirodzené spoločenské pomery, je nevyhnutné prísť hlasovať za zásadné a principiálne zmeny bruselskej orientácie naozaj v hojnom pošte“.
„No a takúto výzvu EP by slušní ľudia rozhodne nemali nechať bez primeranej odpovede.“
Matovič: Vráťme sa k normálnosti
Podľa opozičného poslanca Igora Matoviča (OľaNO) si EP vybrala na propagáciu volieb toho „najvhodnejšieho“ predstaviteľa. „Conchita Wursta – uja, ktorý sa jedného dňa rozhodol byť tetou.“
„Ak si niekto v Bruseli myslí, že toto je tá najsprávnejšia forma boja proti európskym fašistom, bláznom a extrémistom, ktorí už celí nadržaní leštia svoje bagandže, aby nám náš spoločný európsky dom vo voľbách rozkopali … veľmi sa mýli.“
Matovič uviedol, že chce modernú Európu. „Európu, na ktorú budeme môcť byť všetci hrdí. Chcem Európu, kde budeme radi žiť… ale takéto násilné pretláčanie ultraliberálnych extrémov za cestu k nej určite nepovažujem.“
„Vráťme sa, prosím, k normálnosti! Nesnažme sa silou-mocou normálnosť nazývať staromódnosťou a úlety modernými hodnotami. V týchto voľbách ide o každý jeden hlas. Nebláznime, prosím! Lebo, ak ultraliberáli neodolajú pokušeniu a budú naďalej takto zbytočne provokovať, zobudíme sa do fašistickej Európy… a potom už bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom.“