"O limitujúcom počte moslimských prisťahovalcov do kresťanských krajín by mali prezieravo rozhodovať politici", povedal U.S. kardinál Raymond Burke. Svoje názory na prisťahovalcov kardinál Burke vyjadril počas pro-life a pro-family konferencie v Ríme, v máji 2019, deň pred talianskym Pochodom za život.
"Odolať rozsiahlemu počtu moslimských prisťahovalcov je podľa mňa ukážkou zodpovedného prístupu", odpovedá kdl. Burke na písomnú otázku. "Islam je sám o sebe presvedčený, že je predurčený aby vládol svetu. Nemusíte byť raketovými vedcami aby ste si všimli, čo sa deje s množstvom moslimských prisťahovalcov v Európe - vo Francúzsku, v Nemecku, v Taliansku." Burkeho komentáre sú najnovším príspevkom k debate medzi katolíkmi ohľadne aplikovania evanjeliového prístupu k veľkému počtu migrantov, prichádzjúcich do západných krajín z Afriky a Stredného východu.
Pápežov almužník, kdl. Konrad Krajewski, povedal začiatkom mája 2019 reportérovi, že Vatikán odmietol pápežské požehnanie Matteovi Salvinimu, talianskemu vicepremiérovi, ktorý je známy svojou reštrikčnou imigračnou politikou. Kdl. Burke uviedol, že Cirkev síce má byť veľkorysá k "jednotlivcom, ktorí nedokážu vo svojej vlastnej krajine existovať", avšak že to nie je prípad moslimských migrantov, ktorí sú oportunistami (bezzásadové prispôsobenie sa okolnostiam vo vlastný prospech; pozn. prekl.).
Kardinál spomenul aj knihu: "Zóna nevstupovať: ako sa zákon šarija ocitol v tvojom susedstve", ktorú napísal bývalý reportér Breitbart News Raheem Kassam ako dôkaz toho, že moslimská migrácia ovplyvňuje aj USA. Pápež František urobil zo svojho veľkorysého postoja voči migrantom uholný kameň svojho pontifikátu zdôrazňujúc kresťanskú povinnosť "prichýliť pocestného/cudzinca", ktorá prevyšuje politické, či demografické ohľady. Stále opakuje, že vládni predstavitelia majú zodpovedne určiť, koľko migrantov ich krajiny môžu v skutočnosti prijať a koľko finančných prostriedkov môžu vynaložiť na pomoc migrantom naučiť sa reč danej krajiny a jej zvyklostiam.
"Moslimovia tvrdia, že dnes sú schopní takto dosiahnuť to, čo v minulosti nedosiahli zbraňami, pretože kresťania už viac nie sú pripravení brániť svoju vieru, to, v čo veria; nie sú pripravení ďalej brániť morálny zákon. Ďalším dôvodom demografického posunu je, že kresťania sa ´nereprodukujú´; mám na mysli rozšírené používanie antikoncepcie aj v ich radoch. V tomto zmysle sú kresťania povinní oboznámiť migrantov s tým, čo "ničí kultúru", do ktorej ich prijali. Katolíci by sa mali podľa svojich možností pokúsiť s nimi spolupracovať na "objavovaní tej pravej kultúry", kam patrí uznanie dôstojnosti života, rešpekt voči sexuálnej morálke a náležitá úcta k Bohu."
V apríli 2019 prispel kdl. Burke svojím predslovom ku knihe "Láska k pápežstvu a synovský odboj voči pápežovi v dejinách Cirkvi" od Roberta Matteiho, talianskeho historika. Kardinál píše: "V hlbokej duchovnej a morálnej kríze potrebuje Katolícka cirkev dnes viac ako kedykoľvek predtým opäť obnoviť svoju posvätnú tradíciu, ktorá je nezlomná a nedotknutá už od čias apoštolov." Kdl. Burkeho (70-ročný) asi najlepšie poznáme ako jedného zo 4 kardinálov, ktorí oponovali možnosti, aby sa rozvedené a civilne znovu zosobášené páry pripúšťali k sviatostiam; ktorí napísali ´dubia´ otázky, súvisiace s exhortáciou pápeža Františka o rodine z roku 2016 "Amoris laetitia".
Ďalší spíker na konferencii, kdl. Willem Eijk z Utrechtu v Holandsku, uviedol, že rodová teória podkopáva úlohu matky a otca, úlohu zosobášených manželov. Oslabuje biologický vzťah medzi rodičmi a deťmi a poškodzuje spôsobilosť Cirkvi šíriť náuku o Bohu a Najsvätejšej Trojici. V tomto kontexte sa poškodzuje analógia medzi Kristom a Cirkvou na jednej strane a vzťah medzi manželom a manželkou na strane druhej. Gender teória "radikálnym spôsobom protirečí náuke Cirkvi, že miestom pre sexuálny vzťah je len manželstvo medzi jedným biologickým mužom a jednou biologickou ženou a vždy musí byť otvorené plodeniu detí.
Kardinál, ktorý predtým ako sa stal kňazom, pracoval ako lekár, povedal, že tí, čo prežívajú rodový zmätok, prežívajú "veľké utrpenie" a preto sa im treba "náležite venovať". Mala by sa im poskytnúť psychologická podpora, vrátane psychoterapie, a nie hormonálna ´liečba´, či dokonca chirurgický zákrok. "Chirurgický zákrok nie je nikdy dobrou reakciou na psychologický problém."