Začiatkom júna pápež František vyhlásil v Rumunsku za blahoslavených siedmich biskupov grékokatolíckej cirkvi, ktorí zomreli mučeníckou smrťou za vernosť Cirkvi a obranu práva na slobodu vierovyznania.
„Noví blahoslavení znášali utrpenie a položili svoj život, keď sa vzopreli neslobodnému ideologickému systému, ktorý potlačoval základné práva človeka“, povedal pápež František 2. júna tohto roku počas grékokatolíckej liturgie na „Pláni slobody“ v rumunskom Blaji. „Títo pastieri, mučeníci za vieru, opätovne získali a odovzdali rumunskému ľudu vzácne dedičstvo, ktoré môžeme zhrnúť do dvoch slov: sloboda a milosrdenstvo. S veľkou odvahou a vnútornou silou prijali kruté väznenie a neľudské zaobchádzanie, pretože odmietli porušiť vernosť milovanej Cirkvi. Tvárou v tvár zúrivému odporu režimu preukázali príkladnú vieru a lásku k svojmu ľudu.“
Blahoslavení Valeriu Traian Frentiu, Vasile Aftenie, Ioan Suciu, Tito Livio Chinezu, Ioan Balan, Alexandru Rusu a Iuliu Hossu boli zavraždení "z nenávisti voči viere" medzi rokmi 1950 až 1970 počas sovietskej okupácie Rumunska a počas vlády Nicolae Ceausescu. Pápež František ďalej pokračoval: „Bolo to tragické dejinné obdobie pre katolícke spoločenstvo v Rumunsku, ktoré tvrdo skúšal vtedajší diktátorský a ateistický režim. Nebolo prenasledovaných a väznených iba týchto sedem blahoslavených, ale aj ostatní verní biskupi a veriaci ako Grékokatolíckej, tak aj Rímskokatolíckej cirkvi.“ Potom citoval bl. Iulia Hossu, ktorý vo väzení povedal: „Boh nás posiela do temnoty utrpenia aby mohol odpustiť a aby sa všetci obrátili.“
Dnes je v Rumunsku menej než 6% katolíkov z celkového počtu obyvateľstva, ktoré je prevažne ortodoxné. Väčšina sú rímski katolíci, hovoriaci rumunsky, maďarsky a nemecky, plus etnické skupiny. Rumunská grékokatolícka cirkev, do ktorej patrili aj noví blahoslavení, je cirkev byzantského obradu v spoločenstve so Svätou stolicou. Svätý otec vo svojej homílii zdôraznil, že dôležitá súčasť duchovného dedičstva blahoslavených biskupov je milosrdenstvo, ktoré preukázali svojou pripravenosťou v pokore pretrpieť mučenie, bez nenávisti voči svojim prenasledovateľom. „Milosrdenstvo, ktoré preukazovali svojim mučiteľom je prorockým odkazom aj pre nás, pretože každého pozýva k zdolávaniu hnevu a odporu láskou a odpúšťaním a žiť kresťanskú vieru dôsledne a s odvahou.“ Podľa pápeža Františka dnešné „nové ideológie“ hrozia vykoreniť ľudí z ich „najbohatších kultúrnych a náboženských tradícií.“ Ide o „formy ideologickej kolonizácie, ktorá znehodnocuje človeka, život, manželstvo, rodinu“. Povzbudil rumunských katolíkov, aby „vnášali svetlo evanjelia do súčasnosti a pokračovali, podobne ako títo noví blahoslavení, v odporovaní rôznym ´moderným´ ideológiam, ktoré sa neustále vynárajú.
Tieto krajiny dobre vedia čo to je trpieť pod utláčateľským režimom, ktorý ´určuje´ pravidlá samotného života a viery ľudí a ktorý znižuje, ba priam eliminuje schopnosť a možnosť rozhodovať sa, žiť v slobode a kreatívne sa prejavovať. Kiežby ste aj vy boli svedectvom slobody a milosrdenstva, aby bratstvo a dialóg prevážili nad rozdelením a rozpormi. Nech vás na vašej ceste viery sprevádza materinská ochrana Preblahoslavenej Panny Márie, Božej Matky, ako aj príhovor nových blahoslavených biskupov – mučeníkov.“
Podľa organizátorov sa bohoslužobnej liturgie zúčastnilo 60.000 ľudí priamo a 20.000 ju sledovalo na veľkoplošných obrazovkách na námestiach. Po obradoch pápež recitoval Raduj sa nebies Kráľovná (Regina Coeli). Blahorečenie sa odohralo počas tretieho a záverečného dňa pápežovej pastoračnej návštevy Rumunska; prvej od roku 1999, keď ho navštívil sv. pápež Ján Pavol II. Pápež sa počas nej stretol s rumunskými katolíckymi spoločenstvami a rumunským ortodoxným patriarchom Danielom a členmi Synody.