Mimo programu jednania na stretnutí o migrácii v Ríme uviedla novovymenovaná iracká veľvyslankyňa vo Vatikáne, že kresťanské spoločenstvo v jej krajine je po zverstvách napáchaných ISIS vo veľkom nebezpečenstve, no ľudia, ktorí kvôli tomu odtiaľ utiekli sa chcú vrátiť naspäť. Aby sa im to podarilo, potrebujú nanovo vybudovať oblasti, zničené hrôzovládou islamského štátu.
"Ani vláda, ani irackí obyvatelia nemali záujem na tom, aby kresťania odišli, pretože vieme, že sú podstatnou súčasťou našej spoločnosti", vysvetľuje ďalej Amal Mussa Hussain Al-Rubayeová, veľvyslankyňa Iraku pri Svätej stolici. "Ďakujeme, že sa staráte o našich migrantov, no chcela by som z tohto miesta povedať svetu, že ak chcete našim migrantom pomáhať, urobte tak tým, že nám pomôžete nanovo vybudovať Irak."
Zjavne dojatá veľvyslankyňa povedala, že stovky tisícov Iračanov, ktorých prijalo Turecko, Kurdistan či Jordánsko, sú pripravené vrátiť sa domov, najmä do oblasti Ninivských planín, kde pred vpádom ISIS v roku 2014 žilo odhadom 90% miestnej populácie kresťanov. Hrozba teroristov, že zabijú každého kto bude zmýšľať inak než oni, nedala kresťanom na výber a preto utiekli. Títo ľudia sa chcú vrátiť domov, no ich oblasti, v ktorých bývali, sú absolútne zničené. Postaviť nové domy si vyžaduje čas."
Región sa prebudováva už od roku 2018, väčšinou vďaka zahraničnej pomoci, ktorú poskytuje buď vláda Maďarska alebo súkromné charitatívne organizácie, ako napríklad pápežská charita ACN (pomoc Cirkvi v núdzi) a Kolumbovi rytieri.
Po celé stáročia boli Ninivské pláne s vybudovanými tradičnými kresťanskými dedinami považované za baštu kresťanstva na Strednom Východe. Keď v roku 2014 prišiel ISIS, veci sa takpovediac cez noc zmenili, keď viac ako 100.000 kresťanov bolo nútených utiecť, ich dediny boli vyplienené, spolu s kostolmi, kláštormi, obchodmi, všetko podpaľovali, strhávali dolu a ničili.
Na stretnutí mali prejav aj: abp. Paul Gallagher, sekretár pre vzťahy so štátmi pri Svätej stolici; Andrea Tornielli, direktor vatikánskych médií; otec Fabio Baggio, vatikánsky podsekretár pre sekciu migrantov a utečencov; Paola Alvarezová, reprezentantka Medzinárodnej migračnej organizácie; Andrea Pecoraro, reprezentant Vysokého komisára OSN pre utečencov. Pecoraro a Alvarezová sa vo svojich príhovoroch sústredili na súčasnú štatistiku globálnej migrácie, pričom poznamenali, že dnes vo svete uteká pred vojnou a prenasledovaním takmer 70 miliónov ľudí, z toho 26 miliónov žijú ako utečenci, 41 miliónov ako vysídlenci a 3,5 milióna ako žiadatelia o azyl. Na porovnanie uviedol, že v roku 2009 bolo okolo 40 miliónov utečencov a v roku 1945 po Druhej svetovej vojne 50 miliónov, ktorí boli nútení opustiť svoj domov. V súčasnosti má najväčší počet utečencov a vysídlencov Sýria (do 7 miliónov), za ňou je Venezuela a potom Afganistan, Južný Sudán, Mjanmarsko, Somálsko. Spomenuli aj to, že najviac utečencov často prijímajú "rozvojové krajiny" ako Turecko, Pakistan, Uganda a Sudán. Jediná rozvinutá krajina, ktorá prijala cca 1 milión utečencov je Nemecko.
"Žiadať o azyl je ľudským právom a to najmä vtedy, keď ľudí v ich krajine diskriminujú pre ich "rasu, farbu pleti alebo vierovyznanie". Gallagher, reprezentant pápeža diskutoval o krátkodobých, strednodobých aj dlhodobých aktivitách, ktorými by medzinárodní činitelia a politici ovplyvňovali otázku migrantov. Súčasnú krízu nemožno podľa neho ignorovať a vláda má zodpovednosť pomáhať tým, ktorí utekajú zo svojich domovov. Čo sa týka strednodobých riešení navrhol vyhnúť sa budúcim krízam lepším manažovaním prílivu migrantov a lepšou prípravou na zvládnutie nevyhnutnej reality, ktorá so sebou prináša problémy a príležitosti.
Čo sa týka dlhodobých riešení Gallagher argumentoval tým, že prisťahovalectvo by sa "malo stať voľbou a nie riešením z núdze". Vyzval všetky dotknuté krajiny aby vyvíjali takú politiku, ktorá bude rešpektovať právo každého človeka zostať vo svojej vlastnej krajine a viesť dôstojný život na mieste, ktoré "nazýva svojím domovom".