Arcibiskup Zvolenský intervenoval na Európskom súde pre ľudské práva

Bratislava 24. júna (TK KBS) Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislav Zvolenský intervenoval na Európskom súde pre ľudské práva v prípade, v ktorom transsexuálna osoba s biologicky ženským telom, po tom ako porodila dieťa, žiada, aby bola zapísaná vo svojich dokladoch, ale aj v dokladoch týkajúcich sa dieťaťa, ako otec dieťaťa. Súd vedie na základe podnetu konanie proti Nemecku. Stanislav Zvolenský mohol podať intervenciu na základe povolenia podpredsedu sekcie súdu. Európsky súd pre ľudské práva 6. februára 2019 oznámil vláde Nemecka podanie sťažností č. 53568/18 a 54741/18. V nich sa osoba, ktorá je biologickou ženou, domáha rozporného právneho deklaratívneho zápisu ako „otec“ do všetkých svojich dokladov, ale aj do dokladov týkajúcich sa dieťaťa, ktoré porodila. Možnosť podania intervencie oznámil súd predsedovi KBS 11. júna. 

„Na rodine, ako prirodzenej bunke spoločnosti, je vybudovaný aj právny poriadok a právne normy regulujúce rodinné vzťahy. Teda rodina tvorená matkou, otcom a ich potomkami je objektívna skutočnosť, ktorej právo a zákon poskytuje ochranu. Teda právne normy sa vytvárajú pre potreby rodiny. Rodina nie je fiktívny právny konštrukt, ktorý vytvoril zákon, ale práve naopak, zákon uznáva objektívnu realitu existencie rodiny, “ zdôraznil arcibiskup Zvolenský, podľa ktorého uvedený prípad sa dotýka samotných základov ľudskej spoločnosti, teda rodiny, plodenia detí, otcovstva, materstva a ľudskej dôstojnosti ženy a muža ako aj dôstojnosti porodeného dieťaťa. „Tento prípad otvára otázky všeobecného významu, pretože otvára otázky rozporu medzi objektívnou realitou a právnym zápisom v štátnych evidenciách a môže tým spôsobiť ujmu právam iných osôb, najmä maloletým deťom, širšiemu spoločenstvu či celej spoločnosti,“ upozornil predseda KBS. 

Arcibiskup Zvolenský zdôraznil, že žiadny zápis v štátnych registroch nie je schopný zmeniť objektívnu realitu. V tomto prípade, žena, ktorá má zachované svoje prirodzené ženské danosti porodiť dieťa sa pôrodom navždy stáva matkou dieťaťa a táto skutočnosť zostáva podľa neho nemenná. „Túto realitu musí reflektovať aj právny systém,“ konštatoval. Cieľom štátnej evidencie je podľa neho identifikácia konkrétnej osoby menom, priezviskom, dátumom narodenia či identifikačným číslom. „Z dôvodu bezpečnosti, jasnosti a presnosti štát eviduje aj jej biologické pohlavie. Od identifikácie konkrétnej osoby sa odvíja jej postavenie v právnom poriadku, možnosť uplatňovania si svojich práv ako aj ukladanie povinností. Taktiež existujú právne normy, na ktorých uplatnenie je potrebné poznať biologické pohlavie osoby. Teda to, či je osoba biologickým mužom alebo ženou, je dôležité z mnohých dôvodov. Či už ide o presnosť policajných evidencií, bezpečnostných databáz, zaraďovanie do výkonu trestu odňatia slobody,“ upozornil s tým, že v rodinnej oblasti ide o vznik materstva, vznik otcovstva a určovanie príbuzenských vzťahov. Od biologického pohlavia sa podľa predsedu KBS odvíja aj právo na poskytovanie konkrétnej zdravotnej starostlivosti (oblasti urológia, gynekológia) a konkrétnych liekov, ktoré môžu byť pre jedno alebo druhé pohlavie odlišné. „Biologicky nie je možné zmeniť pohlavie, teda osoba prepisom v matrike nezmení objektívnu realitu. 

Arcibiskup Zvolenský je presvedčený, že pokiaľ ide o prípad, v ktorom osoba so ženským biologickým pohlavím a so zachovaním svojich biologických daností rodenia detí žiada zápis do štátnej matriky na základe svojho osobného prežívania ako muž, takýto postup je potrebné odmietnuť. „Po prvé z dôvodu, že zmenou zápisu dôjde k zbúraniu logiky právneho systému rodinného práva. Ako hovorí stará rímska zásada, právo je tu pre prípady, ktoré sa často stávajú, nie pre tie okrajové. Tie musí zákonodarca riešiť, ak je to možné, výnimkou tak, aby sa nenarušila samotná podstata a účel konkrétnej právnej normy. Po druhé z dôvodu, že zmenou zápisu pohlavia v rozpore s objektívnou realitou môže dôjsť k ujme na právach iných osôb, a to najmä detí,“ zdôraznil predseda KBS, podľa ktorého je v najlepšom záujme dieťaťa, aby poznalo svoj pôvod, teda nie je možné pred štátom zrušiť pojmy matka a otec alebo ich ľubovoľne zamieňať. 

Mons. Stanislav Zvolenský upozornil, že pojem „matka“ v sebe zahŕňa v našom právnom poriadku ženu, ktorá dieťa porodila, ako reflektovanie objektívnej reality. Pojem „matka“ podľa neho rovnako zahŕňa aj právne konštruovaný vzťah ženy k adoptovanému dieťaťu, hoci ho neporodila. V tomto druhom prípade má dieťa objektívne svoju biologickú matku, ktorá ho porodila a rovnako aj „právne konštruovanú“ matku, ktorej právo priznalo status matky (adoptívnej). „Objektívne však nie je možné, aby nejaké dieťa „nemalo biologickú matku“, keďže každé dieťa prichádza na svet pôrodom. Zaiste, moderná doba prináša rôzne „technológie“, keď ženy rodia deti, ktoré nie sú ich biologickými potomkami, dochádza aj k pokusom o transplantovanie maternice osobám s mužským biologickým pohlavím. Sme presvedčení, že hoci tieto prípady nastávajú, o ktorých morálnosti je možné diskutovať, nie sú dôvodom na zmeny základných princípov, na ktorých ľudstvo funguje od svojho stvorenia a výnimky nikdy nemôžu byť dôvodom na zrušenie všeobecného pravidla,“ dodal predseda KBS. 

Metropolita Zvolenský je presvedčený, že z právneho pohľadu zmena zápisu pohlavia v rozpore s biologickou realitou neprinesie tejto osobe právne benefity, keďže osoba bude musieť v mnohých prípadoch preukazovať svoje skutočné biologické pohlavie. „Naopak, zmena zápisu pohlavia v matrike prinesie právne komplikácie tretím osobám v prvom rade v rodinno-právnych vzťahoch, ako to vyplýva aj z tohto prípadu, pri určovaní otcovstva či materstva. V ďalšom rade prinesie rozporné situácie pred štátom, kedy štát bude musieť riešiť otázku dvoch pohlaví jednej osoby – jedno deklarované a jedno biologické. A v treťom prípade sa deklaratívna zmena pohlavia dotýka aj cirkví, najmä však Katolíckej cirkvi,“ upozornil Zvolenský s tým, že podľa kresťanskej antropológie Boh stvoril ľudí ako muža a ženu. „Táto ustanovizeň predchádza akékoľvek uznanie verejnou mocou; tá je povinná ju prijať. Rodina sa má pokladať za normálny základný vzťah, podľa ktorého sa majú hodnotiť rozličné formy príbuzenstva,“ dodal arcibiskup Zvolenský. 

- - 

Intervencia v prípadoch 53568/18 a 54741/18 O.H. a G.H. proti Nemecku 

Dňa 6. februára 2019 oznámil Európsky súd pre ľudské práva vláde Nemecka podanie sťažností č. 53568/18 a 54741/18 O.H. a G.H. v ktorých transsexuálna osoba s biologicky ženským telom, po tom ako porodila dieťa, žiada, aby bola zapísaná v dokladoch ako otec dieťaťa. 

Dňa 11.6.2019 nám bolo listom ECHR-LE14.8bP3 DAE/JN/yre oznámené, že podpredseda sekcie povolil podať intervenciu v sporoch č. 53568/18 a 54741/18. 

K predmetným sporom zasielame nasledovné stanovisko: 

Právo a právny poriadok má vždy svoju funkciu a svoj zmysel. Právne normy nasledujú určitý cieľ, ktorý nimi zákonodarca sleduje. Slovami Maritaina, každé ustanovenie práva, od spontánnych kmeňových noriem, cez obyčajové právo až po zákon v jeho najväčšej podstate prispievajú k poriadku ľudskej spoločnosti. 

Rodina je prvotná bunka spoločenského života. Je prirodzeným spoločenstvom, v ktorom sú muž a žena povolaní k darovaniu seba v láske a v darovaní života. Autorita, stálosť a životné vzťahy vnútri rodiny tvoria základy slobody, bezpečnosti a bratstva v rámci spoločnosti. Rodinný život je uvádzaním do života spoločnosti. 

Na rodine, ako prirodzenej bunke spoločnosti, je vybudovaný aj právny poriadok a právne normy regulujúce rodinné vzťahy. Teda rodina tvorená matkou, otcom a ich potomkami je objektívna skutočnosť, ktorej právo a zákon poskytuje ochranu. Teda právne normy sa vytvárajú pre účely potreby rodiny. Rodina nie je fiktívny právny konštrukt, ktorý vytvoril zákon, ale práve naopak, zákon uznáva objektívnu realitu existencie rodiny. 
Predmetný prípad sa dotýka samotných základov ľudskej spoločnosti, teda rodiny, plodenia detí, otcovstva, materstva a ľudskej dôstojnosti ženy a muža ako aj dôstojnosti porodeného dieťaťa. Predmetný prípad otvára otázky všeobecného významu, nakoľko otvára otázky rozporu medzi objektívnou realitou a právnym zápisom v štátnych evidenciách a môže a tým spôsobiť ujmu právam iných osôb, najmä maloletým deťom, širšiemu spoločenstvu či celej spoločnosti. 

V konkrétnom prípade sa osoba, ktorá je biologickou ženou, domáha rozporného právneho deklaratívneho zápisu ako „otec“ do všetkých svojich dokladov ale aj do dokladov týkajúcich sa dieťaťa, ktoré porodila. V tomto kontexte je kľúčové uviesť, že žiadny zápis v štátnych registroch nie je schopný zmeniť objektívnu realitu. V tomto prípade, žena, ktorá má zachované svoje prirodzené ženské danosti porodiť dieťa sa pôrodom navždy stáva matkou dieťaťa a táto skutočnosť zostáva nemenná. Túto realitu musí reflektovať aj právy systém. 

Vyriešenie predmetného prípadu si teda vyžaduje položiť niekoľko otázok a hľadať na ne konkrétne odpovede. Aký je zmysel štátnej evidencie osôb a ich identifikácia podľa pohlavia? Aké práva a povinnosti vznikajú osobe na základe jej identifikácie pred štátom? Je možná zmena identifikácie pred štátom bez toho, aby utrpeli ujmu ďalšie osoby: 

Je objektívnou realitou, že ľudia sa rodia ako muži a ženy s konkrétne danou genetickou výbavou, ktorá určuje ich pohlavie. Rovnako je objektívnou realitou, že v určitom veľmi nízkom promile narodených detí sa vyskytujú poruchy, kde nie je možné jednoznačne vymedziť pohlavné rozdelenie na mužov a ženy, teda na gény XY a XX. Druhým objektívnym prípadom sú osoby, ktoré napriek svojej jasnej biologickej príslušnosti k jednému z dvoch pohlaví trpia psychiatrickou poruchou, teda vnímanie a prežívanie ich mužskosti alebo ženskosti je v rozpore s génmi, ktoré tieto osoby nesú. 

Prvým cieľom štátnej evidencie je samotná identifikácia konkrétnej osoby nielen menom, priezviskom, dátumom narodenia či identifikačným číslom, ale z dôvodu bezpečnosti, jasnosti a presnosti štát eviduje aj jej biologické pohlavie. Je realitou posledných rokov, že štáty majú snahy pridať aj ďalšie identifikačné znaky, ako odtlačok prsta, DNA, či fotografiu očnej rohovky. Po druhé, od tejto identifikácie konkrétnej osoby sa následne odvíja jej postavenie v právnom poriadku a možnosť uplatňovania si svojich práv ako aj ukladanie povinností. A po tretie, môžu existovať také právne normy, pre ktoré je nevyhnutné poznať biologické pohlavie z dôvodu ochrany práv konkrétnej osoby a ich uplatnenia. 

Teda konkrétne, to či je osoba biologickým mužom alebo ženou zakladá celý rad právnych dôsledkov. V oblasti identifikácie ide najmä o potrebu presnosti policajných evidencií, bezpečnostných databáz, rovnako aj zaraďovanie do výkonu trestu v prípade spáchania trestných činov. V rodinnej oblasti ide najmä o vznik materstva, vznik otcovstva a s tým spojené práva a povinnosti, rovnako ako aj určovanie príbuzenských vzťahov. Ďalej sa od biologického pohlavia odvíja právo na konkrétnu zdravotnú starostlivosť, napríklad dispenzarizácia u urológa, gynekológa, či predpisovanie konkrétnych liekov, ktoré niekedy môžu byť vhodné len pre jedno či druhé pohlavie, a to nielen hormonálnych. Javí sa, že dôvodov, prečo štát musí poznať konkrétne biologické pohlavie osoby, je mnoho. 

Ďalšiu otázku, ktorú je potrebné si položiť, je aký cieľ sleduje osoba, ak žiada iný zápis svojho pohlavia, ako má biologicky dané? Pokiaľ ide o osobu s danou poruchou nejasnosti určenia jej biologického pohlavia, je vecou lekárskej vedy určiť, ktoré pohlavie bude pre danú osobu v jej najlepších prospech v jej živote. A pokiaľ ide o osoby, ktorých biologické pohlavie je jednoznačné, avšak trpia niektorou psychiatrickou poruchou prežívania svojej mužskosti alebo ženskosti, je potrebné položiť otázku odborníkom z praxe, do akej miery tejto osobe v jej ťažkostiach a diagnóze skutočne pomôžeme, ak jej pred štátnymi orgánmi umožníme predstierať iné, ako je realita. 

Biologicky nie je možné zmeniť svoje pohlavie, teda osoba prepisom v matrike nezmení objektívnu realitu. Zmení však svoje právne postavenie pred štátom a teda dôjde k určitému fiktívnemu právnemu konštruktu. Je potrebné si preto položiť otázku - ako sa zmenia práva a povinnosti tejto osoby? Aký dopad bude mať zmena zápisu na tretie osoby, na príbuzenské vzťahy? 

Tu sa dostávame ku samotnej podstate sporu. Skutočne, nie je možné ignorovať, že existujú osoby, ako sme uviedli vyššie, ktoré trpia psychiatrickými diagnózami nesúladu prežívania svojho pohlavia s objektívnou biologickou realitou. Prevažuje individuálny záujem týchto osôb, aby si mohli dať zapísať svoje prežívané pohlavie nad záujmami celej spoločnosti a nad záujmami iných osôb? Alebo prevažuje záujem spoločnosti, právna istota nad ich subjektívnym prežívaním? 
Sme presvedčení, že pokiaľ ide o osoby s biologicky nejasným pohlavím pri narodení, tieto osoby by mali mať právo prepísať svoje pohlavie v neskoršom veku, ak sa s pokrokom vedy zistí, že pôvodne určené pohlavie nebolo správne. Tu však ide o zápis objektívnej reality, ktorá v čase narodenia nebola jednoznačná. 

Pokiaľ však ide o prípad, tak ako vo veci samej, že osoba so ženským biologickým pohlavím a so zachovaním svojich biologických daností rodenia detí žiada zápis do štátnej matriky na základe svojho osobného prežívania ako muž, takýto postup je potrebné odmietnuť. Po prvé z dôvodu, že zmenou zápisu dôjde k zbúraniu logiky právneho systému rodinného práva. Ako hovorí stará rímska zásada, právo je tu pre prípady, ktoré sa často stávajú, nie pre tie okrajové. Tie musí zákonodarca riešiť, ak je to možné, výnimkou tak, aby sa nenarušila samotná podstata a účel konkrétnej právnej normy. Po druhé z dôvodu, že zmenou zápisu pohlavia v rozpore s objektívnou realitou môže dôjsť k ujme na právach iných osôb, a to najmä detí. Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby poznalo svoj pôvod, teda nie je možné pred štátom zrušiť pojmy matka a otec alebo ich ľubovoľne zamieňať. Pojmy majú nevyhnutne svoje významy. Dva pojmy, ktoré pomenúvajú objektívnu realitu, nikdy nie sú ľubovoľne zameniteľné. Pojem „matka“ teda v sebe zahŕňa v našom právnom poriadku ženu, ktorá dieťa porodila, ako reflektovanie objektívnej reality. Pojem „matka“ rovnako zahŕňa aj právne konštruovaný vzťah ženy k adoptovanému dieťaťu, hoci ho neporodila. A v tomto druhom prípade má dieťa objektívne svoju biologickú matku, ktorá ho porodila a rovnako aj „právne konštruovanú“ matku, ktorej právo priznalo status matky (adoptívnej) sledujúc cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa. Objektívne však nie je možné, aby nejaké dieťa „nemalo biologickú matku“, keďže každé dieťa prichádza na svet pôrodom. Zaiste, moderná doba prináša rôzne „technológie“, keď ženy rodia deti, ktoré nie sú ich biologickými potomkami, dochádza aj k pokusom o transplantovanie maternice osobám s mužským biologickým pohlavím. Sme presvedčení, že hoci tieto prípady nastávajú, o ktorých morálnosti je možné diskutovať, nie sú dôvodom na zmeny základných princípov, na ktorých ľudstvo funguje od svojho stvorenia a výnimky nikdy nemôžu byť dôvodom na zrušenie všeobecného pravidla. 

Záverom tejto úvahy zostáva položiť si otázku - ako zlepší požadovaný zápis status tejto osoby? Prinesie jej úžitok? Sme presvedčení, že z právneho pohľadu zmena zápisu pohlavia v rozpore s biologickou realitou neprinesie tejto osobe právne benefity, keďže osoba bude musieť v mnohých prípadoch preukazovať svoje skutočné biologické pohlavie, ako sme už uviedli, napríklad pri nárokoch na konkrétnu zdravotnú starostlivosť. Naopak, zmena zápisu pohlavia v matrike prinesie právne komplikácie tretím osobám v prvom rade v rodinno-právnych vzťahoch, ako to vyplýva aj z tohto prípadu, pri určovaní otcovstva či materstva. V ďalšom rade prinesie rozporné situácie pred štátom, kedy štát bude musieť riešiť otázku dvoch pohlaví jednej osoby – jedno deklarované a jedno biologické. A v treťom prípade sa deklaratívna zmena pohlavia dotýka aj cirkví, najmä však Katolíckej cirkvi. 

Podľa kresťanskej antropológie Boh stvoril ľudí ako muža a ženu. Muž a žena sú stvorení, to znamená, že ich Boh chcel: na jednej strane v dokonalej rovnosti ako ľudské osoby, na druhej strane v ich špecifickom bytí muža a ženy. „Byť mužom“, „byť ženou“ je dobrá a Bohom chcená skutočnosť: muž a žena majú neodňateľnú dôstojnosť, ktorú dostávajú priamo od Boha, svojho Stvoriteľa. Muž a žena sú s rovnakou dôstojnosťou „na Boží obraz“. Vo svojom „byť mužom“ a „byť ženou“ odzrkadľujú múdrosť a dobrotu Stvoriteľa. Muž a žena spojení v manželstve tvoria spolu so svojimi deťmi rodinu. Táto ustanovizeň predcháza akékoľvek uznanie verejnou mocou; tá je povinná ju prijať. rodina sa má pokladať za normálny základný vzťah, podľa ktorého sa majú hodnotiť rozličné formy príbuzenstva. 

Osobe s psychiatrickou poruchou vnímania svojho vlastného pohlavia štát najviac pomôže tým, že jej poskytne aktuálnu dostupnú medicínsku podporu a liečbu. Súčasťou tejto pomoci však nemôže byť predstieranie skutočnosti, že poskytnutou liečbou dôjde k zmene biologického pohlavia tejto osoby. V duchu lásky k blížnemu nie je možné osobu udržiavať v lži a umožniť jej predstierať status, ktorý nikdy nebude môcť biologicky dosiahnuť. Štát vo svojej evidencii nepotrebuje evidovať to, ako sa osoby v daný moment cítia, teda akýsi deklarovaný rod. Štát pre zachovanie svojich záujmov a záujmov všetkých subjektov práva musí v štátnych evidenciách uvádzať objektívnu realitu a tou je biologické pohlavie, nie subjektívne prežívanie vlastnej rodovej identity. Rovnako predsa štát nezmení osobe dátum narodenia len preto, že osoba sa subjektívne cíti o 20 rokov mladšia. Subjektívne prežívanie osoby ostáva v súkromnej sfére človeka, nakoľko na emocionálnom prežívaná nie je možné zakladať žiadne práva a povinnosti alebo vystavať právny systém. Umožnením takýchto ľubovoľných zmien, ako je tomu v niektorých právnych poriadkoch už dnes, napríklad na Malte výlučnou deklaráciou, štát nadraďuje záujmy jednotlivca nad záujmy spoločnosti a prevracia právny systém tým, že z okrajového prípadu vytvára pravidlo a hlavný prípad vytesňuje na okraj. Tak môžu byť dotknuté aj práva veriacich hlásiacich sa ku Katolíckej cirkvi, kedy by iné osoby mohli byť uvedené do omylu v otázke skutočného pohlavia, čím by mohlo dôjsť napríklad k uzatvoreniu cirkevne neplatného manželstva. Osobám by takto bolo umožnené legálne predstierať pred cirkevnými autoritami časť svojej identity, čím by dochádzalo aj k mylným zápisom do cirkevných matrík. 

V prípade, že by Európsky súd pre ľudské práva vyriekol, že štát musí akceptovať súkromné prežívanie konkrétnej osoby do tej miery, že je povinný meniť zápis objektívnej reality biologického pohlavia vo svojich evidenciách, zbúral by základnú podstatu ľudských práv, ktoré prislúchajú človeku preto, že je človekom. Byť človekom znamená akceptovať svoju ľudskú podstatu, ktorou je aj biologická rozdielnosť medzi mužmi a ženami, ktorá je vpísaná v každej bunke človeka. Preto sme presvedčení, že v záujme zachovania práva muža a ženy na manželstvo, práva dieťaťa poznať svoj pôvod, práva dieťaťa na matku a otca, nemôže byť umožnenie zmeny biologického pohlavia v štátnych evidenciách (bez ohľadu na nastavenie právnych podmienok) akceptovaná ako základný východiskový bod, na ktorom sa bude predefinovávať rodinné právo v rozpore s objektívnou realitou. 

S úctou 

Mons. Stanislav Zvolenský 
bratislavský arcibiskup metropolita 
predseda Konferencie biskupov Slovenska 


- - 

Written submissions by the third party in the cases nos. 53568/18 a 54741/18 O.H. and G.H. against Germany 

February 6, 2019 the European Court of Human Rights communicated to the government of Germany the applications nos. 53568/18 and 54741/18 O.H. and G.H. where transsexual individual, biologically woman, after giving birth to a child, requests the national authorities to be inscribed as a father of a child. 

11 June 2019 we received a letter ECHR-LE14.8bP3 DAE/JN/yre informing us that the Vice-President of the Section has granted leave under Rule 44 § 3 of the Rules of the Court to make written submission to the Court in cases nos. 53568/18 a 54741/18. 

We hereby present our written submissions: 

Law and legal order always fulfill their functions and have their own sense. Law-making body always follows a certain aim in all legal provisions passed by it. As Maritain noted, every kind of law, from the spontaneous, unformulated group regulations to customary law and to law in the full sense of the term, contributes to the vital order of political society. 

The family is the original cell of social life. It is the natural society in which husband and wife are called to give themselves in love and in the gift of life. Authority, stability, and a life of relationships within the family constitute the foundations for freedom, security, and fraternity within society. Family life is an initiation into life in society. 

Legal order and laws regulating family relations are built upon family as a natural cell of human society. It means that the family composed of mother and father and their children is objective reality and the law serves to protect it. Therefore, legal norms are enacted in order to serve the family. The family is not a fictive legal construction that was created by law. On the contrary, law reflects the objective reality of the existence of the family. 

The present case concerns the very foundations of human society, that is, family, procreation, fatherhood, motherhood and human dignity of women and men, as well as the dignity of the child. The present case raises questions of general importance, as it touches the contradiction between objective reality and legal registration in state records and may violate the rights of others, especially minors, the wider community or the whole society. 

In a particular case, a person who is a biological woman requests a conflicting legal declaration as a "father" in all her documents but also in the documents relating to the child, she has given birth. In this context, it is crucial to state that no entry in state registers is able to change objective reality. In this case, a woman who has retained her natural feminine abilities to give birth to a child becomes a child s mother forever and this fact remains unchangeable. This reality must also be reflected in the legal system. 

Thus, resolving the case in question requires a number of questions and specific answers. What is the sense of state registration of persons and their identification by sex? What rights and obligations are created by a person based on their identification before the state? It is possible to change the identification before the state without causing harm to third parties? 


It is an objective reality that people are born as men and women with a particular genetic set that determines their sex. Likewise, it is an objective reality that in some very low numbers children are born with disorders where it is not possible to clearly define the sex, that is, the XY and XX genes. The second objective case is the existence of persons who despite their clear biological affiliation to one of the two sexes, suffer from a psychiatric disorder, that is, the perception and emotions of their masculinity or femininity is contrary to the genes that they carry. 

The first objective of the state registration is to identify a particular person not only by name, surname, date of birth or identification number, but also for the sake of safety, clarity and accuracy, the state also records biological sex. It has been a reality in recent years that states have attempted to add other identifying features, such as fingerprint, DNA, or an eye corneal image. Secondly, this identification of a particular person is then based on his status in the legal order and the possibility of exercising his rights as well as the imposition of obligations. Thirdly, there may be legal norms for which it is necessary to know the biological sex in order to protect the rights of a particular person and their application. 

In particular, whether a person is a biological man or a woman has a number of legal consequences. In the area of identification, it is mainly the need for the accuracy of police records, security databases, as well as inclusion in the execution of punishment in the case of committing crimes. In the family law it is mainly about the motherhood, paternity and related rights and obligations, as well as the determination of relatives. Furthermore, the right to specific health care is derived from the biological sex, for example, the dispensarisation at urologist, gynecologist, or the prescription of specific medicines, which may sometimes only be suitable for one or the other sex, not only hormonal ones. It seems that there are many reasons why state needs to know the biological sex of a person. 

Another question that needs to be asked is what is the goal of a person if she asks for a different record of her sex than she biologically bears? As for a person with a given disorder of ambiguity in determining her biological sex, it is a matter of medical science to determine which sex will be for the person in her best favor in her life. And as for those whose biological sex is clear, but are suffering from some psychiatric disorder of experiencing their masculinity or femininity, it is necessary to ask practitioners how much we really help those people in their diagnosis if we allow them to pretend before state authorities different sex than they bear in reality. 



Biologically, it is not possible to change your sex, so the person does not change the objective reality by transcribing it in the state records. However, such transcription will change his legal position before the state and thus a certain fictitious legal construct is created. The question must therefore be asked - how will this person s rights and obligations change? What will be the impact of sex transcription to third parties, to family relationships? 

Here we come to the very essence of the dispute. Indeed, it cannot be ignored that there are people, as we have said above, who suffer from psychiatric diagnoses of the dysphoria of their sex perception with objective biological reality. Does the individual interest of these people to have their feelings inscribed in state records prevail over the interests of the whole society and over the interests of third parties? Or does the interest of society and general principle of legal certainty prevail over their subjective experience and feelings? 

We believe that, with regard to persons with a biologically unclear sex at birth, these persons should have the right to rewrite their sex at a later age if it is found with the advancement of science that the original sex was not correctly found. However, this is a record of objective reality, which was not clear at the time of birth. 

However, when it comes to the present case when a person with a female biological sex and with the preservation of her biological abilities to childbirth requires to be registered as a man on the basis of her personal perception, such request must be refused. Firstly, because the change in the state register will result in the demolition of the logic in family law system. As the old Roman principle says, the law serves for cases that often happen, not for the marginal ones. These must be addressed by the legislator, if possible, by way of exception, so as not to undermine the very essence and purpose of a particular provision. Secondly, by the change in state register of one´s sex contrary to objective reality, the rights of third parties, especially children, may be violated. It is in the best interests of the child to know his origin, so it is not possible to abolish the terms mother and father or exchange them freely. Concepts necessarily have their meanings. Two concepts that name objective reality are never freely interchangeable. Thus, in our legal order, the term "mother" includes the woman who gave birth to the child as a reflection of objective reality. The term "mother" also includes the legally constructed relationship of a woman to an adopted child, although she has not borne him. And in this latter case, the child objectively has a biological mother who has given birth to him, as well as a "legally constructed" mother who received such legal status for the purposed of the child s best interests. However, objectively, it is not possible for a child not to have a "biological mother", as each child comes into the world by birth. Certainly, modern times bring different "technologies" when women give birth to children who are not their biological offspring, and attempts are made to transplant uterus to men with biological males. We are convinced that although these cases arise, and we might dispute their morality, they do not justify changes to the fundamental principles on which humankind has been based since its creation, and exceptions can never be a reason for abolishing the general rule. 

To conclude this line of reasoning we must ask another question - how change of sex to self-declaration in state records improves the status of that requesting person? Will it bring benefits to him? We are convinced that, from a legal point of view, a change of sex registration in contradiction to biological reality will not bring any legal benefits, as in many cases the person will have to prove his actual biological sex, as we have already mentioned, for example in the case of specific health care claims. On the other hand, a change of sex in state records in the register will bring legal complications to third parties primarily in family-law relationships, as is clear from this case, when determining paternity or maternity. Next, it will bring conflicting situations before the state, when the state will have to deal with the question of two sexes of one person - one declared and one biological. And in the third case, the declarative change of gender also affects churches, especially the Catholic Church. 

Based on the Christian anthropology, God created man and woman. Man and woman have been created, which is to say, willed by God: on the one hand, in perfect equality as human persons; on the other, in their respective beings as man and woman. "Being man" or "being woman" is a reality which is good and willed by God: man and woman possess an inalienable dignity which comes to them immediately from God their Creator.240 Man and woman are both with one and the same dignity "in the image of God". In their "being-man" and "being-woman", they reflect the Creator s wisdom and goodness. A man and a woman united in marriage, together with their children, form a family. This institution is prior to any recognition by public authority, which has an obligation to recognize it. It should be considered the normal reference point by which the different forms of family relationship are to be evaluated. 

A person with a psychiatric disorder of gender dysphoria will be treated best by providing her current medical support and treatment by the state. However, such aid cannot include pretending that the treatment provided will change that person s biological sex. In the spirit of love for a neighbor, one cannot treat a person in a lie and allow him to pretend to be of a status that he will never be able to achieve biologically. The state does not need to record in its records how people feel at a given moment, i.e. their declared gender. The state must record the objective reality i.e. biological sex for the preservation of state´s interests and the interests of all subjects of the law. Likewise, the state will not change the person s date of birth just because the person feels subjectively 20 years younger. Individual feelings of a person remain in the private sphere of that person, since no rights and obligations or legal system can be built on the emotional behavior. By allowing such arbitrary changes, as is already the case in some jurisdictions today, such as in Malta by the exclusive declaration, the state is putting the interests of the individual over the interests of society and overturning the legal system by creating a rule from the marginal case and marginalizing the main case. Thus, also the rights of believers belonging to the Catholic Church may be affected when others could be misled about the issue of objective sex, which could result, for example, into canonically invalid marriage. In this way, it would be possible for persons to legally pretend a part of their identity in front of ecclesiastical authorities, which would also lead to erroneous entries in church registries. 

Should the European Court of Human Rights rule that the state must accept the private perception of a particular person to the extent that it is obliged to change the registration of the objective reality of the biological sex in its records, it would demolish the fundamental essence of human rights that belong to man because he is man. To be human means to accept our human nature and to accept also the biological difference between men and women and which is written in every human cell. Therefore, we believe that, in order to preserve the right of man and woman to marriage, the right of the child to know his or her origin, the rights of the child to the mother and the father, the possibility of changing the sex in state records (regardless of legal conditions) cannot be accepted as a starting point on which family law will be redefined contrary to objective reality. 

Yours sincerely 

Mons. Stanislav Zvolenský 
Metropolitan Archbishop of Bratislava 
President of the Slovak Bishops´ Conference