Instrumentum laboris (pracovný dokument) “je útokom na základy viery" spôsobom doteraz absolútne nemysliteľným, hovorí kardinál Walter Brandmüller.
Kardinál Walter Brandmüller nekompromisne kritizuje pracovný dokument nadchádzajúcej Amazonskej synody, tvrdiac, že „rozhodujúce body sú kacírske“ a že spolu tvoria „útok na základy viery.“ Emeritný predseda Pápežského výboru pre historické vedy povedal v komentári z 27. júna, že tento dokument „uvaľuje na Synodu biskupov ťažké bremeno, ktorým je závažné narušenie pokladu viery“; podľa neho vyústi buď v „sebadeštrukciu“ Cirkvi, alebo zredukuje Cirkev na „svetskú mimovládnu organizáciu s ekologicko-sociálno-psychologickým mandátom“.
Nemecký kardinál začal svoju kritiku, publikovanú zároveň aj v LSN, aj v Kathnet, tým, že vyjadril údiv nad faktom, že synoda, ktorá sa koná v Ríme 6. až 27. októbra 2019, sa bude zaoberať výlučne regiónom, ktorého počet obyvateľstva je „ako polovica Mexico City“. Dodal, že to povedie k „podozreniu, súvisiacemu so skutočnými zámermi“ synody, „ktoré sa majú implementovať nejakým utajovaným spôsobom“. Na základe pracovného dokumentu, nazvaného instrumentum laboris zo 17. júna pochybuje dokonca o "správnom ponímaní a chápaní náboženstva, kresťanstva a Cirkvi“.
Tri štvrtiny tohto dlhého textu, ako povedal kardinál, má „len veľmi málo spoločné s evanjeliom a Cirkvou“ a trvá na tom, že ide o „agresívny prienik“ do brazílskych štátnych záležitostí. „Čo má ekológia, ekonómia a politika spoločné s mandátom a poslaním Cirkvi?“ a pýta sa, aká „profesionálna expertíza“ doviedla synodálnych biskupov k takýmto vyhláseniam. Ďalej hovorí o „veľmi pozitívnom postoji dokumentu k prírodným náboženstvám“, ktorý nereprezentuje iba zdiskreditovaný „ideál ´urodzeného divocha´“, prezentovaný francúzskym filozofom Jean-Jacques Rousseauom, ale „ide ďalej“, keď podporuje „prírodné panteistické modlárstvo“. Ide o ideológiu veľmi blízku obľúbenej ideológii národných socialistov a pripomína text, ktorý sa nachádza v manuále Hitlerjügend a charakterizuje ju ako „anti-racionálne popieranie ´západnej´ kultúry“; tej, ktorá hovorí o „Matke Zemi“ a o „náreku zeme a ľudí“.
Kardinál odsudzuje v tomto pracovnom dokumente aj názor, že teritórium Amazónie je „špecifickým zdrojom Božieho zjavenia“, čím sa vlastne „prírodné náboženstvo povyšuje na prírodné náboženstvo s kresťanským maskovaním“. Zmienka o inkulturácii v dokumente je „zvrátená“ a je „opakom“ toho, čo učí Vatikán a Druhý Vatikánsky koncil.
K zrušeniu kňazského celibátu a k sväteniu žien do kňazského stavu sa vyjadril, že „špeciálnym zámerom“ synody je napomôcť k ich zavedeniu. Na podloženie tohto tvrdenia cituje pasáže dokumentu, v ktorých je vynechaná konečná a definitívna náuka pápeža sv. Jána Pavla II o tom, že Cirkev nemá právomoc vysviacať ženy do kňazského stavu. To poukazuje na to, pokračuje ďalej kardinál, že autori pracovného dokumentu používajú „Cirkev“ len ako „sociologický termín“, a tak „implicitne popierajú jej posvätný hierarchický charakter“.
„Priamy útok“ na charakter Cirkvi sa nachádza v paragrafe 127, ktorý žiada, aby sa zvážilo zveriť „výkon právomoci a jej prepojenie na všetky oblasti – sviatosti, súdy, administratíva“ rehoľným rádom „natrvalo“. Túto pasáž kardinál opisuje ako „falošné a nesprávne chápanie inkulturácie“, kde sa „pozitívne prijímajú určité formy prírodných náboženstiev“. Takáto inkulturácia „nekorešponduje“ s konštitúciami Druhého Vatikánskeho koncilu o liturgii a misionárskej činnosti, ale skôr „poukazuje na čisto horizontálne chápanie liturgie“.
Záverom kardinál vyjadruje obavu, že tento dokument predstavuje „závažné narušenie pokladu viery“. A ak sa schváli, znamenal by buď sebadeštrukciu Cirkvi alebo „zmenu Corpus Christi mysticum (tajomné Telo Kristovo), čiže Cirkvi, na svetskú mimovládnu organizáciu.“ Ďalej sa pýta, či autori dokumentu majú v úmysle radšej závažným spôsobom narušiť apoštolskú tradíciu alebo uprednostnia „vývoj dogiem“. Kardinál má podozrenie, že ide o tú prvú vec a tvrdí, že sme „svedkami novej formy klasického modernizmu zo začiatku 20. storočia.“
Takéto chápanie vývoja je však v „ostrom rozpore“ s „pravým“ katolíckym chápaním“ a treba si rozhodne a neoblomne stáť za tým, že instrumentum laboris protirečí záväznej náuke Cirkvi v rozhodujúcich bodoch, a preto sa tento dokument kvalifikuje ako kacírsky.“
„Vzhľadom k tomu, že sa tu spochybňuje, či nesprávne chápe, aj fakt o Božom zjavení, treba hovoriť dokonca o apostáze“. V dokumente sa používa „čisto imanentná zmienka o náboženstve“, čím sa pojmy, súvisiace s kresťanstvom, menia na „prázdne slová“. Instrumentum laboris je „útokom na základy viery“ spôsobom doteraz neslýchaným, a preto sa musí rozhodne a ´tvrdo´ odmietnuť“, prehlasuje kardinál Brandmüller.