Vo svetle "znepokojujúceho negatívneho predsudku" voči Katolíckej cirkvi, pápež František nariadil vydanie dokumentu potvrdzujúceho absolútne tajomstvo všetkého, čo bolo povedané pri spovedi. Pápež zároveň vyzval kňazov, aby tajomstvo chránili za každú cenu, dokonca aj za cenu ich života.
Potreba absolútneho spovedného tajomstva "pochádza priamo zo zjaveného Božieho zákona a má svoje korene v samotnej povahe sviatosti až do tej miery, že v cirkevnej sfére nemožno pripustiť žiadnu výnimku, a ešte menej v tej civilnej," uvádza sa v novom vatikánskom dokumente.
"Nóta Apoštolskej penitenciárie o význame interného fóra a nedotknuteľnosti svätej pečate" bola schválená pápežom Františkom 21. júna a publikovaná Vatikánom 1. júla.
Nóta bola podpísaná kardinálom Maurom Piacenzom, predstaviteľom Apoštolskej penitenciárie, teda vatikánskym súdom zaoberajúcim sa otázkami svedomia.
S pochybnosťami o spovednom tajomstve prišli štáty, ktoré sa snažili reagovať na krízu sexuálneho zneužívania v Katolíckej cirkvi, pripúšťa nóta. Dokument sa nezmieňoval o žiadnej konkrétnej navrhovanej legislatíve, ako napr. o kalifornskej či austrálskej legislatíve, ktoré sú odpoveďou na vládne vyšetrovanie krízy sexuálneho zneužívania.
"Kňaz v skutočnosti spoznáva hriechy kajúcnika "non ut homo sed ut Deus" - nie ako človek, ale ako Boh - do tej miery, že jednoducho "nevie", čo bolo povedané v spovedi, pretože nepočúval ako človek, ale doslova v mene Boha," uviedol vatikánsky dokument.
"Spovedníkova ochrana svätej pečate, ak je potrebná, siaha až po okamih prelievania krvi," uvádza sa v nóte, "nie je len povinným aktom oddanosti kajúcnikovi, ale znamená viac: je nevyhnutným svedectvom - mučeníctvom - jedinečnej a univerzálnej spasiteľnej moci Krista a jeho Cirkvi."
Nový vatikánsky dokument tiež kladie záležitosť tajomstva do širšieho kontextu "kultúrnej a morálnej involúcie, ktorá sa zdá byť neschopná rozoznať a rešpektovať základné prvky ľudskej existencie a života v Cirkvi."
Príliš často sa "hodnotenie verejnej mienky" označuje za najvyšší súd, a ľudia bez obáv publikujú alebo vysielajú čokoľvek s ospravedlnením, že nechajú verejnosť byť sudcom bez toho, aby sa zaoberali svedomím človeka, jeho reputáciou a právom sa brániť.
"V takomto kontexte sa zdá, že existuje potvrdenie určitého znepokojujúceho negatívneho predsudku voči Katolíckej cirkvi," a to jednak kvôli "napätiu, ktoré možno vidieť v rámci hierarchie a jednak v dôsledku nedávnych škandálov zneužívania, ktorých sa odporne dopúšťali niektorí členovia duchovenstva," uvádza sa v nóte.
Predsudok sa "niekedy premieta do neodôvodniteľnej požiadavky, aby samotná Cirkev, v určitých záležitostiach, prispôsobila svoj vlastný právny systém občianskym zákonom štátov, v ktorých žije. Tie majú byť jedinou možnou zárukou čestnosti a integrity."
Katolícka cirkev "vždy chránila svätú pečať všetkou svojou morálnou a právnou silou," uvádza sa v nóte. "Je to nevyhnutné pre posvätnosť sviatosti a pre slobodu svedomia kajúcnika."
Pri podávaní sviatosti zmierenia kňaz nekoná za seba, ale "v osobe Krista", uvádza nóta. Nielenže nemôže slobodne prezradiť čokoľvek o priznaní komukoľvek, vrátane kajúcnika mimo spovednice, ale dokonca "musí potlačiť každú nedobrovoľnú spomienku o spovedi".
Odmietnuť odhaliť to, čo bolo povedané pri spovedi, nemožno nikdy opísať ako komplictvo alebo zakrývanie zla. V nóte sa trvá na tom, že spoveď je "jediným skutočným protiliekom voči zlu", pretože tu sa človek môže oddať Bohu a pokániu.
Dokument vysvetľuje, že keď sa kajúcnik prizná k hriechu, ktorý je zločinom, kňaz mu nesmie udeliť sviatostné odpustenie, hoci úprimné pokánie a sľub, že znova nezhreší, sú súčasťou "samotnej štruktúry" sviatosti.
Keď sa obeť zločinu zmieňuje v spovedi o tomto skutku, spovedník by podľa dokumentu mal poučiť osobu o jej právach a praktických krokoch, ktoré môže podniknúť spolu s občianskymi a cirkevnými orgánmi, aby ohlásili trestný čin.
"Musíme si dávať pozor, aby svätá pečať nebola nikdy porušená a aby nevyhnutná rezervovanosť spojená s výkonom cirkevného služobníka bola vždy žiarivo ochránená, pričom jediným účelom je pravda a integrálne dobro človeka," uvádza dokument.
"Každá politická činnosť zameraná na prelomenie nedotknuteľnosti svätej pečate bude neprijateľným útokom voči slobode Cirkvi, ktorá nezískava svoju legitimitu od jednotlivých štátov, ale od Boha."
Nóta Apoštolskej penitenciárie hovorí, že tajomstvo sa vzťahuje aj na komunikáciu medzi osobou a jeho duchovným vodcom, pokiaľ sa jedná o otázky svedomia. Uvádza cirkevnú prax, keď duchovní vodcovia seminaristov, ako ich spovedníci, nesmú zasahovať do diskusii o tom, či by mal byť kandidát vysvätený.
Rovnaký druh "profesionálneho tajomstva" či dôvernosti, ktorý sa nachádza vo vzťahoch medzi niektorými profesionálmi a ich klientmi či pacientmi, platí aj pre cirkevných predstaviteľov, ktorí v určitých prípadoch konajú v mene Vatikánu, najmä ak prípad spadá pod "pápežske tajomstvo".