Vincent Lambert, francúzsky Terri Schiavo, zomrel vo štvrtok 11. júla o 8:24 hod v izbe oddelenia geriatrie a paliatívnej starostlivosti Fakultnej nemocnice v Remeši, kde bol počas posledných šiestich rokov držaný pod zámkom. 42-ročný tetraplegik s poškodeným mozgom, ktorý utrpel strašné zranenia počas dopravnej nehody pred 11 rokmi, nezomrel na chorobu alebo zranenie. Zomrel preto, že bol úmyselne odpojený od prívodu stravy a tekutín s cieľom, aby jeho dôležité orgány zlyhali a tým mu bola privodená smrť.
Je to tragický, ale neodvratný epilóg procesu ukončenia života, proti ktorému rodičia Viviane a Pierre, ako aj dvaja jeho súrodenci bojovali tak dlho, kým pre Vincenta existovala nádej na život a zotavenie sa zo škôd spôsobených krutým a neľudským procesom dehydratácie a hladovania.
Minulý týždeň zverejnili stanovisko naznačujúce, že sa nebudú snažiť o zvrátenie procesu, pretože už sa nedali zvrátiť smrteľné účinky dehydratácie, ktorej bol Vincent vystavený takmer celý týždeň.
Vincentova agónia bude napokon trvať deväť dní a nocí: veľmi dlhý čas, pokiaľ ide o barbarské zaobchádzanie, ktoré dostal, umierajúc smädom pred očami svojich blízkych, ktorí mu nemohli podať ani kvapku vody.
Viviane sa pre redakciu LifeSiteNews v stredu vyjadrila, že ešte horšie bolo, keď jej syn nedostal žiadne hlboké sedatívum a že počas prvých dní jeho utrpenia stonal a nariekal, lapal po dychu a plakal. Mal tiež pokojnejšie chvíle, ale jeho oči boli otvorené a reagoval na Viviane, keď s ním do tej doby hovorila.
Ako veľmi trpel? A ako dlho? Na tieto otázky nebudeme nikdy poznať odpoveď. Hlboký utlmujúci proces poskytovaný v rámci Leonettiho zákona má za cieľ zabrániť akémukoľvek utrpeniu, tzn. ide o predbežné opatrenie.
V praxi, keď sa používa pri starších a nevyliečiteľných pacientoch, toto hlboké a právne nezvratné uspanie zabraňuje umierajúcemu uvedomovať si svoje posledné chvíle a komunikovať so svojimi rodinnými príslušníkmi, čo niekedy znemožňuje zmierenie a spoveď.
Ale v prípade Vincenta by to prinajmenšom zabezpečilo - pokiaľ je to možné, vzhľadom na tajomstvo ľudského vedomia - že by netrpel hroznými záchvatmi smädu a dehydratácie, ktoré by ho nakoniec zabili.
Z informácií, ktoré dnes máme k dispozícií, vieme, že Dr. Vincent Sanchez - ktorý realizoval rozhodnutie o ukončení života - buď nevedel alebo nebol ochotný vysvetliť situáciu členom rodiny. Nevlastný synovec François Lambert, ktorý v priebehu minulého týždňa opakovane hovoril s novinármi, uviedol, že procedúra bola "sadistická" opakujúc, že plnohodnotný zákon o eutanázii by bol humánnejší.
Pápež a biskupi reagujú
V dôsledku sťažnosti podanej Pierrom a Viviane kvôli "pokusu o úmyselnú vraždu zraniteľnej osoby" z minulého piatku si prokurátor v Remeši vyžiadal pitvu Vincenta Lamberta. Prokurátor tiež požiadal o vypočutie Rachel Lambert, ktorá je manželkou a opatrovníčkou zosnulého. Jej právny zástupca Francis Fossier označil toto rozhodnutie za "vážny omyl zo strany súdu." Ďalej dodal: "Predstavte si, že zažívate neustály smútok a v deň, keď všetko vyzerá byť pokojné, že v rodine dôjde k zmiereniu, stane sa toto. Len to pridáva k ľudskému utrpeniu."
Tri hodiny po tom, čo Vincent zomrel, pápež František na Twitteri napísal: "Nech Boh Otec privíta Vincenta Lamberta vo svojom náručí. Nebudujme civilizáciu, ktorá odhadzuje osoby, ktorých životy už nepovažujeme za hodné žitia: každý život je cenný, vždy."
Kardinál Robert Sarah tiež zverejnil tweet krátko po tom, čo sa objavili správy o Vincentovej smrti: "V tento smutný deň sa modlím za večný odpočinok duše Vincenta Lamberta, ktorý zomrel ako mučeník, bol obeťou desivého bláznovstva ľudí našej doby. Modlím sa za jeho rodinu a najmä za jeho rodičov, ktorí sú tak odvážni a čestní. Nemajme strach. Boh sa pozerá."
Na túto správu reagovali aj viacerí francúzski biskupi. Biskup Benoit-Gonnin z Beauvais povedal: "Sme zarmútení epilógom drámy končiacou sa smrťou človeka, ktorý nebol na konci svojho života."
"Kultúra smrti nemôže mať posledné slovo," napísal biskup Matthieu Rougé z Nanterre, ktorý žiada "našu spoločnosť, aby sa zamyslela nad úctou a spolupatričnosťou, ktorú poskytuje tým najviac zraniteľným."
Biskup Marc Aillet z Bayonne hovoril o svojom "smútku" a "horkosti" a požiadal kňazov svojej diecézy, aby tento štvrtok alebo piatok slúžili omše kvôli zosnulému.
Arcibiskup Michel Aupetit z Paríža a biskup Dominique Rey z Fréjus-Toulon už včera požiadali všetkých kňazov zo svojich príslušných diecéz, aby urobili to isté.
Dvaja francúzski biskupi, ďalší náboženskí lídri vyjadrujú "dôveru v lekárov našej krajiny"
Reakcie zo strany lídrov ďalších vierovyznaní boli skôr neprimerané.
V Remeši, kde dráma v posledných šiestich rokov prebiehala, bolo zverejnené "medzináboženské vyhlásenie", ktoré podpísal miestny rabín Amar, imám Veľkej mešity v Remeši Aomar Bendaoud, protestantskí pastori Xavier Langlois a Pascal Geoffroy, arcibiskup Eric de Moulins-Beaufort z Remeša a jeho pomocný biskup Bruno Feillet.
Okrem iného, napísali:
1. Sme si plne vedomí toho, že je v záujme dôstojnosti každej ľudskej bytosti vzdať sa liečby, ktorá sa považuje za zbytočnú, neprimeranú alebo spôsobujúcu ďalšie utrpenie, pokiaľ takéto rozhodnutie neohrozí život inej osoby...
4. Radi by sme sa poďakovali všetkým, ktorí prispeli k úvahám o situácii na konci života a o osobitnej situácii ľudí v stave minimálneho vedomia, ktorých nemožno plnohodnotne zaraďovať do kategórie chorých ľudí, ani do kategórie ľudí so zdravotným postihnutím. Nepochybne je stále potrebný lekársky a filozofický výskum, aby sme ich mohli čo najlepšie doprevádzať. Myslíme si tiež, že je potrebné uvažovať o praxi resuscitácie. Domnievame sa, že je dôležité pokračovať v starostlivých a hĺbkových diskusiách o týchto medicínskych a etických otázkach.
5. Vyjadrujeme našu dôveru lekárom našej krajiny. Naša kolektívna dôvera v ich vedecké a ľudské kapacity je nevyhnutná, aby mohli pokračovať v najlepších a najmúdrejších lekárskych rozhodnutiach tým, že sa zapoja do skutočného dialógu s ľuďmi na konci ich života alebo s príbuznými tých ľudí, ktorí už nedokážu komunikovať.
Toto stanovisko neuvádza jasne, že podávanie potravy a tekutín, hoci aj cez žalúdočnú kŕmnu trubicu, nie je liečbou, ale skôr starostlivosťou, ktorá je vždy povinná. Taktiež vyjadruje "dôveru" lekárom, ktorí boli v skutočnosti ostro kritizovaní mnohými ich kolegami za ich prístup v prípade Vincenta Lamberta, v čase, keď jeho otec a matka trúchlia nad smrťou syna, ktorého zabilo rozhodnutie lekárov.
Znepokojujúce vyhlásenie arcibiskupa Pagliu z Pápežskej akadémie pre život
Ešte väčším sklamaním bol článok publikovaný v stredu, deň predtým než Vincent zomrel, v talianskom časopise Famiglia Christiana. Napísal ho arcibiskup Vincenzo Paglia, prezident Pápežskej akadémie pre život.
Uviedol:
V piatok 28. júna francúzsky kasačný súd rozhodol proti zákazu pozastavenia umelého kŕmenia a hydratácie Vincenta Lamberta. Tento zákaz uložil Odvolací súd na žiadosť Medzinárodného výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (ICRPD), kde boli vypočúvaní právnici pacientových rodičov. Ťažkosti spojené s príkazmi a proti-príkazmi autoritatívnych súdnych orgánov jasne poukazujú na zložitosť situácie.
Dráma Vincenta Lamberta sa dostala do pozornosti médií a získala symbolický význam, ktorý presahuje jedinečnosť jeho situácie. Spojili sa tu viaceré úrovne: rodina, medicína, právo, politika a média. Vďaka tomu všetkému je veľmi ťažké učiniť etické úsudky, najmä preto, že klinické údaje sú veľmi komplexné a nie sú priamo dostupné vo všetkých detailoch.
Francúzska konferencia biskupov za seba zdôraznila, že nemá kompetencie vyjadriť sa ku konkrétnemu prípadu, čím nechcela vstupovať do svedomia tých, ktorí sú zodpovední za rozhodnutie a vlastným spôsobom prispela k objasneniu cesty k úsudku.
Obmedzili sa preto len na niekoľko všeobecných úvah bez toho, aby sa podieľali na posúdení prípadu, najmä preto, že nebolo možné získať všetky potrebné informácie.
Bolestivý rodinný konflikt o hypotéze o pozastavení umelého kŕmenia a hydratácie, keďže prístup k poznatkom o želaní pacienta je vylúčený - základný prvok pri posudzovaní proporcionality liečby - viedol k patovej situácií, ktorá trvala roky.
Etická otázka je preto úzko prepojená s právnou sférou. Využívanie súdnych prostriedkov spôsobilo, že konflikt sa stal ešte rigidnejším a vyostreným.
Bez toho, aby sme sa dostali do technických detailov rozsudku, možno konštatovať, že Najvyšší súd preskúmal rozhodnutie pozastavenia (liečby), ktoré prijali lekári po vzájomných diskusiách, a bolo v súlade so zákonom platným vo Francúzsku.
V tomto dlhom a pretrvávajúcom spore však odpor (medzi stranami konfliktu) prenikol do verejnej sféry so širokým mediálnym pokrytím, pričom vzal na seba podobu súboja medzi tými, ktorí sú za eutanáziu, a tými, ktorí sú proti. Biskupi najprv jasne potvrdili negatívnosť tejto praxe. Upriamili tiež pozornosť na význam tých najslabších pre budovanie sociálnej pohostinnosti. A ďalej zdôraznili vplyv, ktorý môže mať rozhodnutie zastaviť liečbu na osoby v podobných situáciách (približne 1 700 ľudí vo Francúzsku), ich rodiny a zdravotníckych pracovníkov. Toto pozorovanie je obzvlášť relevantné.
Okrem toho, ďalšie nedávne prípady, ako napríklad Alfie Evans v Anglicku a Noa Pathoven v Holandsku, taktiež hlboko narušili a rozdelili verejnú mienku aj mimo hraníc ich príslušných krajín. Treba poznamenať, že tieto situácie sú veľmi odlišné a neporovnateľné z klinických a existenčných dôvodov. Ale majú niečo spoločné. Na jednej strane je tu skutočnosť, že v hre sú rozhodnutia o živote a smrti, ktoré robia definíciu toho, kto má právo robiť takéto konfliktné voľby: chorý človek, rodinní príslušníci, lekári, sudcovia. Na druhej strane sú tu účinnejšie medicínske prostriedky, ktoré čoraz viac spochybňujú limity liečebných postupov.
Tieto udalosti preto vyžadujú, aby sme objasnili a prehĺbili úlohu a význam lekárskej starostlivosti a kritériá, ktorými sa riadi. Pápež František nám tiež pripomenul, že je potrebné vyhnúť sa slepému predlžovaniu biologických funkcií, kedy strácame zo zreteľa integrálne dobro osoby (prejav zhromaždeniu Svetovej lekárskej asociácie k téme asistovaná samovražda, 16. november 2017).
Čeliac týmto dramatickým rozporom je v prvom rade potrebné zaujať postoj kontemplácie a modlitby vzájomnej blízkosti, aby sme mohli nájsť komunikačné prostriedky, ktoré podporujú skôr zmierenie než spor, na rodinnej a sociálnej úrovni. Musíme sa tiež vyhnúť zvereniu riešenia iba technickému alebo právnemu konaniu, aby sme spoločne našli čo najširšiu dohodu. Je to cesta, ktorá si vyžaduje odhodlanie, nielen osobné, ale aj kolektívne, rozvíjať ten zmysel života, kde je utrpenie výzvou a kde sa čelí radikálnemu limitu smrti. Je to otázka prebudenia síl, ktoré kultúra vždy mobilizovala v dejinách ľudstva, vo všetkých jej symbolických prejavoch, od umeleckých po náboženské, ponúkajúc dôvody na život. Iba širšia a hlbšia formácia vedomia nás dokáže pripraviť na takéto dramatické a komplexné rozhodnutia. S poznatkom, že nikto by nemal byť nikdy opustený. Tá láska ho musí stále sprevádzať. Láska, ktorá zároveň prekonáva smrť.
Tieto poznámky arcibiskupa Pagliu jasne naznačujú, že "biologický život" môže byť niekedy "slepo" predlžovaný a preto by mal byť zastavený. Zároveň priamočiaro obviňuje tých, ktorí prišli na súd vo veci Vincenta Lamberta. Jeho rodičia sa v skutočnosti snažili zachrániť život svojho syna tvárou v tvár medicínskym rozhodnutiam lekárov, ktorým, na rozdiel od deklarácií Mgr. De Moulinsa-Beauforta a jeho priateľov z ďalších náboženstiev, vôbec nedôverovali.
Na míle vzdialené od jasného učenia Cirkvi o tom, že bežná starostlivosť je vždy povinná pre chorých, hendikepovaných a umierajúcich, ako aj pre všetkých ľudí - vrátane vody a jedla, pokiaľ plnia svoju funkciu udržiavania života - Pagliove vyhlásenie podporuje zmätok medzi lekárskym ošetrením a podávaním potravy a tekutín.
Na druhej strane sa ale v stredu večer pred parížskym kostolom Saint-Sulpice zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí, mladých aj starých, aby sa pripojili k večernej omši za Vincenta. Na tomto mieste mali prejav právnici Jérôme Triomphe a Jean Paillot a niekoľko špecializovaných lekárov o tom, ako bojovali za Vincentov život a konali sa tu aj verejné modlitby za umierajúceho človeka.
Na konci tohto tragického dňa pre Francúzsko, keď nám je jasné, že francúzske zákony o konci života sú prispôsobené tak, aby umožňovali a podporovali pomalú eutanáziu dehydratáciou, je teraz otázkou, ako bude Vincent pochovaný. Toto rozhodnutie je v rukách jeho manželky Rachel.