Porozprávam vám jeden úžasný príbeh! V roku 1943 trpela 19-ročná Rita Rizzová (neskôr Matka Angelika, zakladateľka EWTN) nesmiernymi bolesťami tráviaceho traktu; trápili ju silné žalúdočné kŕče. Nemohla jesť nič, okrem suchárov, čaju a obschnutého chleba.
"Nemohla som spať, ani jesť. Ruky sa mi triasli a v ľavej som celkom stratila cit", napísala Matka Angelika v knihe Raymonda Arroyoa ´Matka Angelika: nezabudnuteľný príbeh rehoľnej sestry, jej odvaha a ´network´ zázrakov´. Bolesti jej trochu zmierňoval iba chirurgický korzet, ktorý jej však robil na pokožke pľuzgiere. Známi poradili Rite, aby sa stretla s Rhodou Wiseovou, mystičkou a stigmatičkou 20. storočia, ktorá konvertovala na katolicizmus. Wiseová totiž tiež svojho času trpela veľmi vážnymi zdravotnými problémami, vrátane prasknutého čreva, rany na bruchu a ťažko postihnutej nohy. Bolesti ju trápili až tak, že sa modlila aby čím skôr zomrela.
Rhoda Wiseová rozpráva v knihe o tom, ako sa jej doma v Ohiu zjavil Pán Ježiš so svätou Terezkou z Lisieux. Sv. Terezka podišla k jej posteli, odokryla ranu na bruchu a prihovorila sa jej. Potom jej položila na brucho ruku a povedala: "Ja som Malý kvietok. Obstála si v skúške ohňom. Viera lieči a uzdravuje všetko." Rhodu ohromilo keď vzápätí zistila, že rana na bruchu sa jej celkom zacelila a celkom sa jej uzdravilo aj prasknuté črevo. Ďalej uviedla, že sv. Terezka sa jej potom zjavila ešte raz a uzdravila jej aj nohu: "Terezka, Malý kvietok, sa mi postavila k posteli a povedala ´To je maličkosť. Postav sa a choď´." Zložila som nohu na zem a postavila som sa. Keď som to urobila, otvorila sa mi ortéza, v ktorej som mala celú nohu a ja som z nej ľahko vykročila von. Terezka mi ešte povedala ´Teraz choď do kostola´ a potom som ju už nevidela." (podľa Arroyovej knihy: “Msgr. George Habig, spočiatku zdráhajúci sa duchovný vodca Wiseovej, neskôr povedal priateľom a cirkevným funkcionárom, že verí pravosti a nadprirodzenosti týchto uzdravení.)
Rhode sa objavili aj stigmy; rany Pána Ježiša sa jej na tele objavili vždy v prvý piatok každý mesiac v rokoch 1942 až 1945 a toto utrpenie trvalo vždy od 12. do 15. hodiny popoludní. "Neviditeľnými ranami" trpela až do svojej smrti v roku 1948.
Matka Rity Rizzovej, Mae, chcela, aby sa jej dcéra stretla s Rhodou Wiseovou. Rita nebola až tak presvedčená o sile svojej viery, no na prosbu svojej mamy napokon išla, veď, ako povedala, ´čo môže stratiť´? Keď k nej prišli, Rhoda posadila Ritu do "kresla nášho Pána", kde sedávala, keď sa zhovárala s Ježišom. Darovala jej aj modlitby k sv. Terezke. Povedala jej, aby sa modlila novénu a počas nej niečo obetovala. Požiadala Ritu, aby šírila úctu k Malému kvietku, keď ju Boh uzdraví. Rita sa začala modliť, no bolestivé kŕče žalúdka neprestávali.
17. januára 1943, po deviatom dni novény, pocítila Rita tak silné bolesti a kŕče, aké dovtedy ešte nezažila: "Akoby mi čosi vytrhávalo z tela žalúdok", hovorí Rita (Matka Angelika) v knihe Raymonda Arroyu. V tom čase mala Rita kvôli pľuzgierom korzet dole, no pre tieto silné bolesti si ho chcela nasadiť ešte predtým ako vstane. Odrazu však začula hlas "Vstaň a kráčaj", bez korzetu. Bolesti žalúdka síce pokračovali, no ako uviedla Rita, "boli už celkom iné ako dovtedy". "Odrazu som vedela, že už túto obruč nepotrebujem a že som uzdravená. Keď prišiel Pán a uzdravil ma skrze Malý kvietok, mala som už úplne iný postoj. Vedela som, že On je Boh; vedela som, že Boh ma pozná, že ma miluje, že sa o mňa zaujíma. Predtým som si to neuvedomovala. Po svojom uzdravení som už netúžila po ničom inom, len odovzdať svoj život Ježišovi."
Rita nevedela ako to má urobiť a preto sa obrátila na Rhodu, ktorá sa stala jej vzorom posväcovania sa a významne ju ovplyvňovala v jej duchovnom živote. Matka Angelika potom pokračovala v šírení úcty k sv. Terezke, ako na začiatku sľúbila; posielala odpovede, modlitby a odznaky Najsvätejšieho srdca Ježišovho všetkým, ktorí napísali listy do domu Rhody Wiseovej. O svojom obrátení v roku 1943 Rita, už ako Matka Angelika, v knihe píše: " ... pred svojím uzdravením som bola vlažnou katolíčkou ... teraz milujem nášho Pána tak silno, že niekedy si myslím, že z toho až zomriem. Keď si uvedomím, čo všetko pre mňa urobil a ako málo robím ja pre Neho, chce sa mi plakať."
Pripomínajme si často život sv. Terezky od dieťaťa Ježiš (sv. Terezky z Lisieux, sviatok má 1. októbra), Božej služobníčky Rhody Wiseovej a Matky Angeliky. Každá z nich je pre nás skvelým vzorom posväcovania sa v živote a vzorom pre dosiahnutie svätosti vo večnosti!
Svätá Terezka z Lisieux, oroduj prosím za nás!