V tomto mesiaci októbri, ktorý je osobitne zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii ako Kráľovnej posvätného ruženca, sa ešte častejšie než zvyčajne s vďačnosťou modlíme túto úžasnú a zázračnú modlitbu, tak obľúbenú nespočetným množstvom svätých, tak vysoko cenenú pápežmi a obohatenú o možnosť odpustkov; tak upokojujúcu a zároveň jednoduchú; tak nesmierne účinnú v boji proti silám zla, viditeľným i neviditeľným.
Veľa svätých sa vyjadrilo, že posvätný ruženec je najpotešujúcejšia a najplodnejšia súkromná modlitba, akú len môžeme ponúknuť Bohu - a to platí pre všetkých kresťanov v ktorejkoľvek etape ich života. Čo je (slovami sv. Louisa de Montfort) "tajomstvom ruženca?" Pokorný duch a dôvera, s ktorými prichádzame pred Božiu Matku, ktorá je bez hriechu; hľadáme ochranu u Tej, z ktorej má Ježiš Kristus najväčšie potešenie zo všetkých stvorení a ktorej príhovor za nás je u Neho vždy najmocnejší. Ako vidíme na svadbe v Káne, kde Ježiš vypočuje jej prosby; ako vidíme pri päte Kríža, keď jej Ježiš zveruje svojho "milovaného učeníka" a ju jemu. Ak sme učeníkmi Krista, nášho Majstra, každý z nás je aj dieťaťom a chránencom Márie. Preniknúť do srdca Máriinej obľúbenej modlitby je ako nazerať do jej prečistej duše a vidieť v nej ako v zrkadle slávu Boha.
Posvätný ruženec má tri vlastnosti, ktoré z neho robia mimoriadne vhodnú modlitbu pre všetkých kresťanov sveta: je to ústna modlitba, má pravidelne sa opakujúce časti a je meditatívna.
Ako ústna modlitba je pokračovaním vznešenej tradície od piesne Mojžišovej a Dávidových žalmov, až po prejavy Makabejcov a Simeonov chválospev v chráme. V Prvej knihe Samuelovej čítame, že "Anna sa dlho modlila pred Pánom", až tak, že "kňaz Heli pozoroval jej ústa" (1 sam 1, 12). Máriina príbuzná Alžbeta zvolala veľkým hlasom ´Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života!", na čo Mária odpovedá chválospevom Magnificat, v ktorom spomína ´... blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný´ (Lk 1, 42. 48). Kristus nás učí, aby sme vošli do svojej izby a vrúcne sa modlili k Bohu a dáva nám za príklad pokoru, s akou sa modlil mýtnik vzadu v chráme, ako sklonil hlavu a bil sa v prsia, hovoriac ´Bože, buď milostivý mne hriešnemu´ (Mt 6, 6; Lk 18, 13). Pri inej príležitosti nám dáva za príklad vytrvalú vdovu, ktorá vo svojej núdzi ustavične chodila za sudcom a prosila ho o pomoc (Lk 18, 2-5). Márnotratný syn v podobenstve padá k nohám svojho otca a vyznáva svoju vinu; slepec na ceste do Jericha neprestáva volať ´Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou´(Lk 15, 21; Lk 15, 38). Svätý Pavol nás v liste Solúnčanom vyzýva, aby sme sa "bez prestania modlili" (1 Sol 5, 17), aby sme boli "v modlitbe vytrvalí" (Rim 12, 12), aby sme "hovorili spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne" (Ef 5, 18-20; Kol 3, 16-17).
Z týchto, a zo stoviek ďalších príkladov by malo byť zrejmé, že ústna modlitba nie je zanedbateľná, ani bezvýznamná, ako sa v tom pomýlení nadšenci, najmä protestanti a liberálni katolíci utvrdzujú. Práve naopak - ústna modlitba je tradičná, veľmi obľúbená a je efektívnym prostriedkom pestovania vzťahu s Bohom, vďaka čomu sa môžme k Nemu obracať v dôvere a nádeji; je prostriedkom posväcovania srdca a reči človeka. Veď "z plnosti srdca hovoria ústa" (Mt 12, 34).
Pravidelné opakovanie jednotlivých modlitieb v ruženci, čo mimochodom vôbec neprekáža v koncentrácii a nie je ani žiadnym zastaralým stredovekým zvykom, je úzko spojené s dvoma dôležitými aspektmi modlitby - ide o povahu ľudského myslenia a o najvhodnejší spôsob, ako sa priblížiť k Všemohúcemu. Neustálym opakovaním vznešených veršov sme v jednej línii s naším nedokonalým spôsobom poznania, ktoré nás ´núti´ zameriavať sa na konečné a známe objekty aby sme ich lepšie poznali; opakovaním sa učíme postaviť sa pred Boha s prosbou neúnavnou, pokornou, úprimnou ako keď prosí o niečo dieťa, a zároveň mocnou. S opakujúcimi sa slovami na perách formujeme vzor svojho zmýšľania a reči. Dlhším zotrvávaním pri rovnakom tajomstve sme ako deti, ktoré sa nevedia nabažiť jedného príbehu a chcú, aby im ho dokola rozprávali. Aj Serafíni neustále spievajú pred Božím trónom hymnus chvály ´Svätý, svätý, svätý Pán Boh zástupov, plné sú nebo i zem Tvojej slávy´.
Jednoduchá metóda modlitby s cieleným opakovaním modlitby Pána, Anjelského pozdravenia a doxológie (velebenie Božej moci) povzbudzuje k zamýšľaniu sa nad tajomstvami viery - nie vyčerpávajúcou analýzou, ani vizuálnou prezentáciou, ale prostým prebývaním v ich ´atmosfére´, s túžbou absorbovať ich realitu. Slovami Jána Pavla II:
"Posvätný ruženec je súvislou a nepretržitou pripomienkou nášho Vykúpenia v priam geniálnej postupnosti: Vtelenie Slova, Umučenie a smrť za nás a Pascha, ktorá začala a bude zavŕšená vo večnosti, v nebi. Keď uvažujeme o kontemplatívnych prvkoch ruženca, v ktorých ide o tajomstvá, od ktorých sa táto ústna modlitba odvíja, lepšie pochopíme, prečo sa táto koruna anjelských pozdravení nazýva "Žaltárom Panny Márie". Žalmy totiž pripomínali Izraelitom zázraky, ktoré sa diali pri Exode a v dejinách spásy, písaných Bohom; žalmy vždy neúnavne vyzývali Boží ľud, aby sa vrátil k vernosti Bohu a zmluve, ktorú s ním uzavrel na vrchu Sinaj. Podobným spôsobom aj ruženec opakovane pripomína ľudu Novej zmluvy nesmierne milosrdenstvo a moc, ktoré Boh skrze Krista preukázal ľudstvu, ako aj jeho výzvu aby sa ľudia vrátili k svojim krstným záväzkom a verne ich plnili. My sme Jeho ľud a On je naším Bohom! (Osservatore Romano, 1. októbra 1983).
"Túžba má mať svoj zmysel a poriadok", hovorí sv. Tomáš Akvinský, "a tak isto aj modlitba, pretože modlitba je vyjadrením túžby." Nájde niekto tri modlitby, ktoré by boli opravdivejšie, jasnejšie, utešujúcejšie a dôkladnejšie, než Otče náš, Zdravas´ Mária a Sláva Otcu?
Modlitbu ´Otče náš´ naučil svojich učeníkov, a tým aj nás, náš vznešený Učiteľ, Ježiš Kristus, ktorý je večnou a vtelenou Múdrosťou. Niet sa preto čo čudovať, že Katechizmus z obdobia Tridentského koncilu, ako aj novší Katechizmus Katolíckej cirkvi rozdelil oddiel o modlitbe podľa modlitby Pána.
Modlitba Zdravas´ Mária je tiež stále aktuálna a živá - každý jej riadok, každé slovo obsahuje v tichosti prežívané mystérium, ozvenu proroctva, prísľub vykúpenia. Jednotlivé tajomstvá posvätného ruženca zo života Panny Márie zároveň pripomínajú aj posvätné udalosti, ktoré ho sprevádzali: Zvestovanie Pána, Vtelenie, Návšteva u Alžbety, Najsvätejšie meno Ježiš, Mária plná milostí, jej príhovor za nás v nebi, posledné veci. Zdravas´ Mária je v skutočnosti miniatúrnym kompendiom (súhrnom) celej katolíckej viery.
Ani v modlitbe Sláva Otcu sa nemrhá zbytočnými slovami. Úžasným spôsobom vzýva Najsvätejšiu Trojicu, Alfu a Omegu všetkého a vkladá našu časnú modlitbu do nekonečného majestátu Boha.