Uprostred vášnivej debaty nad v najlepšom prípade synkretickým (v najhoršom zjavne pohanským) otváracím ceremoniálom Amazonskej synody sa vynímal nedočkavý útok na ukončenie kňazského celibátu od kardinála Hummesa, podlizovanie niektorých členov katolíckych médií a zarážajúca drzosť hlavného organizátora synody, biskupa Erwina Kräutlera, otvorene podporujúceho svätenie žien.
Pápežov priateľ a už jeho tradičný interviewer, taliansky ateista Eugenio Scalfari z La Repubblica, uviedol, že pápež František mu povedal, že je presvedčený, že "Ježiš Nazaretský, akonáhle sa stal človekom, hoci bol mužom výnimočných vlastností a čností, už nebol úplne Bohom" (“Sono la prova provata che Gesù di Nazareth una volta diventato uomo, sia pure un uomo di eccezionali virtù, non era affatto un Dio.”) Text bol publikovaný 8. októbra 2019 v La Repubblica a istý čas bol chránený paywallom. Tento preklad poskytol Giuseppe Pellegrino:
´Pápež František nikdy nehovoril o egu ako o určujúcom prvku človeka. Ktokoľvek mal šťastie ako ja stretnúť sa a hovoriť s ním vie, že pápež František chápe Krista ako Ježiša Nazaretského, človeka, nie ako vteleného Boha. Keď sa raz vtelil, prestáva byť Bohom a stáva sa človekom až po svoju smrť na kríži. Dôkaz, ktorý potvrdzuje túto realitu a ktorý tvorí Cirkev, celkom odlišnú od iných, je podložený niekoľkými epizódami, ktoré stojí za to si pripomenúť.
Prvá sa odohráva v Getsemanskej záhrade, kam Ježiš odišiel po Poslednej večeri. Apoštoli, vzdialení len kúsok od neho Ho počuli, ako sa modlí k Bohu slovami, ktoré im potom pretlmočil Šimon Peter: "Pane, ak môžeš, vezmi odo mňa tento trpký kalich, prosím o to, ale ak nie, vypijem ho do poslednej kvapky." Ako odchádzal zo záhrady, zajali ho pilátovi vojaci.
Ďalšia epizóda sa odohrala keď už bol Ježiš ukrižovaný a pod krížom stál apoštol a ženy, kľačiace pri päte kríža: "Pane, opustil si ma." Pápež mi k tomu povedal: "Tieto epizódy sú dôkazom, že Ježiš Nazaretský, keď sa už raz stal človekom, bol jednoducho mužom mimoriadnych čností, nebol úplne (affatto) Bohom."´
Pápež hovorí takéto pohoršlivé veci nespoľahlivému zdroju. Scalfari je známy svojím ateizmom, svojím vekom (95) a svojím zvykom rekonštruovať interview len na základe svojej pamäte, pretože si nič nezaznamenáva. Nič lepšie než toto nezaistí rýchle šírenie týchto názorov po celom svete. Keď sa už správy dostatočne rozšírili a podnietili vášnivé debaty, Vatikán podnikol kroky a priam umelecky vykonštruoval ne-popretie. Niečo ako: "To, čo v dnešnom článku autor uvádza, je výsledkom jeho rekonštrukcie, v ktorej slová, prednesené pápežom, nie sú citované. Necitovanie vyššieuvedeného článku sa preto musí pokladať za verný prepis slov Svätého Otca." Ako som už niekoľkokrát predtým dokumentoval, možno detailnejšie to, čo František údajne niekoľkokrát povedal Scalfarimu, že neverí v existenciu pekla - tu už ide o hru na schovávačku s pravdou, a Vatikán to vie. Páter Lombardi, ešte ako pápežský hovorca, objasnil:
" ... texty presne zachytávajú zmysel toho, čo pápež povedal a ak by mal pápež pocit, že ho niekto "naozaj zle interpretoval", povedal by to."
Ak by si teda pápež myslel, že ho niekto naozaj zle interpretuje, povedal by to.
Keď teda nič nehovorí, to znamená, že ho interpretujú správne.
S týmto na mysli sa teda vráťme k veci. Sú len dve možnosti: buď František poprel božstvo nášho Pána v rozhovore so Scalfarim - čo sa rovná odpadlíctvu a apostáze - alebo bol "zle interpretovaný". Ak bol zle interpretovaný, mal jasnú morálnu povinnosť záznam opraviť. Scalfari predsa nie je príležitostný blogger, ktorý si zmyslel čosi tvrdiť. Robil s pápežom interview už viac ako pol tucta ráz. Často sa stretávajú ako priatelia. Má k nemu prístup. Publikuje pápežove poznámky pri mnohých príležitostiach a pápež ešte nikdy - naozaj ani raz - nepovedal, že by jeho priateľ niekedy nesprávne interpretoval to, čo povedal. Scalfariho dôveryhodnosť podporuje aj evidentná dôvera, ktorú doňho pápež vkladá, ako aj to, že ho ešte nikdy nepokarhal, alebo nenaprával nič, čo by o ňom Scalfari hovoril alebo napísal.
Zopakujme si: buď to František povedal - aj so všetkými dôsledkami - alebo nepovedal. Iná možnosť nie je. A ak to tak naozaj povedal, potom ide o fakt, s ktorým treba niečo robiť. Ale čo - to neviem.
Ak to nepovedal, musí opraviť záznam. Pohoršenie totiž, ktoré táto jeho hrubá chyba vyvoláva; niečo, čo sa vyhlasuje v jeho mene, nie je niečo, čo sa dá len tak ignorovať bez závažného poškodenia veriacich. A ak “nepovie ani slovo”, neexistuje z toho iný záver než ten, že podľa neho je to pravda. Diabolská genialita celej epizódy spočíva v tom, že tak ako predtým, pápež to bude zrejme ignorovať. Účinne síce zaseje nanovo semeno arianizmu, previní sa ťažkým pohoršením, no nedokážu mu za jeho výroky ´prišiť´ herézu a apostázu.
Skúsenosti naznačujú, že zástancovia pápeža prídu s očakávanými dôkazmi, že Scalfari je nespoľahlivým zdrojom a že ničomu čo povie, sa nedá veriť. Budú ignorovať množstvo rozhovorov, ktoré s ním viedol, ich osobné priateľstvo a všetko predchádzajúce nekorigovanie. To znamená, že napriek masívnemu zlu, ktoré takéto tvrdenie spôsobí, okomentuje sa iba ako pochabosť, s ktorou sa netreba zaoberať. Nedajte sa pomýliť: jedná sa o vypočítaný útok, načasovaný tak, aby zdecimoval morálku tých, čo odolávajú agende diabolskej synody, zatiaľ čo pápež pomyselným kladivkom opracováva štruktúry viery. V čoraz viacerých ľuďoch všetko toto vyvoláva otázku: "Môže byť naozaj pápežom?" alebo "Môže byť zosadený?" alebo "Čo sa s tým dá teraz robiť?" , pretože všetky dôkazy nasvedčujú faktu, že nemáme žiadne útočisko, kde hľadať pomoc. Niet kardinálov, ktorí by podnikli príslušné kroky. A hlavne nevedia ako.
Všetko čo vieme o neomylnosti pápeža a o univerzálne akceptovanej voľbe pápeža, znamená, že František musí byť pápežom. Aj keď so mnou vôbec nesúhlasíte - a vôbec vás z toho neviním - prakticky na tom nezáleží. Je stále v úrade; všetci kardináli a biskupi Cirkvi sú povinní mu preukazovať úctu ako ´šéfovi´; stále má moc nad oficiálnymi štruktúrami Cirkvi a jej nástrojmi; stále vedie synody; nikto z nás ho však nemusí nasledovať v omyloch, pápež nepápež.
Tak či onak čakám, že sa čoraz častejšie bude debatovať o tom, čo toto všetko znamená, čo Cirkev učí, ako v súvislosti s pápežstvom a konkláve funguje neomylnosť a či Benedikt je stále pápežom a či bol vôbec nejaký pápež od Pia XII, atď, atď, atď. Medzi nami, ktorým skutočne záleží na tom, čo sa deje, zavládne chaos, budeme sa ďalej rozdeľovať, tým pádom oslabovať, budeme v pokušení všetko to vzdať. Horšie je, že sme do toho všetci zapojení. Pridaním každého ďalšieho stebielka hrozí, že náklad z voza spadne. A teraz už nejde iba o stebielko, ale o celé snopy!
Musíme sa rozhodnúť ako budeme reagovať. Diskutovať o týchto veciach je len stratou času. Môžeme byť v súvislosti so statusom pápeža presvedčení o čomkoľvek, nič to nemení na tom, že sme s týmto mužom ´previazaní´ a že môže robiť čo chce a on chce, aby sme to vedeli že je to tak; stúpa nám, obrazne povedané, na krk, aby sme cítili bezmocnosť niečo v tom urobiť a zastaviť to.
A viete čo? Má pravdu. Sme bezmocní.
Boh však bezmocný nie je a my môžeme urobiť jedno - obrátiť sa naňho a úpenlivo ho prosiť, aby zachránil svoje deti a svoju Cirkev. Ak je modlitba a pokánie jediné, čo nám zostáva, držme sa ich, akoby všetko záviselo iba od nich. Predtým ako sa všetko zlepší, bude ešte horšie. Falošný optimizmus by v tejto chvíli viedol iba k zúfalstvu a sklamaniu. Musíme si poradiť s tým, čo je pred nami, nie čakať so založenými rukami na druhý príchod Krista v nádeji, že už je niekde za rohom. Držte sa pevne; akoby vás malo zmietnuť z paluby do mora. Bojujte o život - ružencom, Eucharistiou, spoveďou, adoráciou ... čímkoľvek. Trávte viac času s rodinou a menej sledovaním hororov. Vedieť o všetkých katastrofách a nešťastiach nestojí za to, aby ste prišli o svoju dušu. Ja som na to tiež prišiel.
Podľa mňa aj Boh chce, aby sme si uvedomili, akí sme bezmocní, ale z iného dôvodu, z akého to chce Bergoglio. Aby sme si uvedomili, že žiadne ľudské riešenie neexistuje. Čoskoro nás možno označia za schizmatikov len preto, lebo sa budeme pridŕžať pravej náuky viery. Už to začalo, a bude sa to len zintenzívňovať. Možno príde čas, keď nebudeme mať prístup k sviatostiam, keď pravá Cirkev pôjde do podzemia, ako to bolo za jej prvých dní v Ríme a odvtedy tiež viackrát. A keď sa už všetko bude zdať stratené a Boh napokon všetko uvedie na pravú mieru, bude to na Jeho slávu; budeme Ho chváliť, pretože v skutočnosti nás môže iba On vyslobodiť z rúk nepriateľa, ktorým je toto všetko.
UPDATE: Pred publikovaním tohto článku som sa ešte raz uistil, že Vatikán spomínanú vec nepoprel. Všimnite si prosím znovu sémantickú hru, ako som ju popísal vyššie:
"Ako sa stanovilo aj pri iných príležitostiach, slová, ktoré Dr. Eugenio Scalfari pripisuje v úvodzovkách Svätému Otcovi pri ich rozhovoroch sa nemajú považovať za verný obsah toho, čo naozaj povedal, ale má prezentovať osobnú a slobodnú interpretáciu toho, čo počuje - ako sa javí absolútne evidentné z toho, čo bolo dnes napísané v súvislosti s božstvom Ježiša Krista." - Matteo Bruni, riaditeľ tlačového úradu Svätej stolice.
Nejestvujú žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenie Scalfariho , že pápež poprel Kristovo božstvo v jeho prítomnosti.