Prvej svetovej konferencii o rodovej detranzícii sa zúčastnilo 200 ľudí.
Podujatie "Detranzícia: Slon v porceláne. Lekárska etika vo veku rodovej identity" sa konalo 30. novembra v anglickom Manchestri. Vypredané podujatie zorganizovala nezávislá feministická skupina s názvom "Make More Noise" (Urobiť viac hluku, pozn. prekl.). Súčasťou konferencie bol panel lekárskych a psychologických expertov a vystúpila tu aj skupina mladých žien, ktoré prechádzajú "detranzíciou" z pokusov o zmenu ich pohlavia.
Podujatie bolo tiež poznamenané oficiálnym spustením organizácie Detransition Advocacy Network na čele s 28-ročnou ženou Charlie Evans, ktorá sa desať rokov identifikovala ako muž. Evans sa rozhodla založiť skupinu, ktorá má pomôcť stovkám mladých ľudí, ktorí sa s ňou spojili po tom, čo oľutovali vlastné experimenty s hormonálnymi liečbami a chirurgickými zákrokmi.
Dvojhodinové stretnutie bolo prenášané na Twitteri lobistickou skupinou "Safe Schools Alliance UK", ktorá sa snaží ochrániť deti na školách. Súčasťou tohto úsilia je ochrana fyzického súkromia dievčat pred mužmi a všetkých detí pred nátlakom, aby sa sami seba považovali za transsexuálov.
Podľa spomínanej organizácie sa stretnutie začalo príhovorom Evans, ktorá uviedla: "Nie sme motivovaní nenávisťou. Sme motivovaní solidaritou, sesterstvom a silným pocitom spravodlivosti." Po Evans vystúpila žena s menom Max, ktorá prešla detranzíciou. Max uviedla, že jej pokusy stať sa mužom boli o "úteku pred lesbofóbiou a obťažovaním mužov".
Ďalšia účastníčka Kira povedala, že bola "rodovo-nekonformné dieťa" (chlapčenský typ), kým nezačala cítiť spoločenský tlak na prispôsobenie sa ženskosti. Kira začala hormonálnu terapiu a podstúpila dvojitú mastektómiu, keď mala dvadsať rokov. Uvedomila si však, že tieto liečby neboli dôkazom seba-akceptácie.
"Ako sa môžem mať rada, ak obetujem svoje zdravie, aby som zmenila celú svoju bytosť?" pýtala sa.
Spomedzi odborníkov vystúpil Dr. David Bell, psychiatrický poradca na Oddelení pre dospelých v londýnskom Tavistock Centre, kde sa nachádza aj oddelenie na rozvoj rodovej identity. Bell neverí, že kliniky rodovej tranzície robia následné kontroly na svojich pacientoch. Poznamenal tiež, že označenie "blokátory puberty" pre silné lieky, ktoré sa podávajú deťom na oneskorenie nástupu puberty, je "zavádzajúce". Bell si myslí, že tieto lieky pravdepodobne majú fyziologické následky aj po oddialení puberty.
"Nedostatok dlhodobých dôkazov je v tejto oblasti najväčším problémom," povedal.
Dr. Anna Hutchinson, klinická psychologička, odhalila, že takmer 100 % detí, ktoré užívajú lieky na oddialenie puberty, pokračujú v užívaní pohlavných hormónov. Dr. Hannah Ryan, vedkyňa skúmajúca infekčné choroby, poznamenala, že účinky takzvaných blokátorov puberty a hormonálnej substitučnej liečby sú dlhodobé, preto je nevyhnutný zber dlhodobých údajov po liečbe.
Dr. Ryan tiež uviedla, že lekárski pracovníci sú pod "nesmiernym tlakom" poskytnúť "vystresovaným" deťom s rodovou dysfóriou procedúry, aby sa podobali na členov opačného pohlavia. Doktor Bell poznamenal, že mnoho lekárskych pracovníkov má obavy z toho, že ich označia za "transfóbnych" alebo ich obvinia z "nenávistných zločinov". Hutchinson uviedla, že lekárski pracovníci sú obviňovaní z "transfóbie" už len vtedy, keď žiadajú ďalší výskum v tejto oblasti.
"Ako môžete označiť človeka za transfóbneho, keď iba žiada lepšie normy starostlivosti?" spýtala sa. "Chcem lepšie normy starostlivosti o dysforické deti."
Tento strach z "označkovania" zdanlivo rezonoval v publiku. Podľa jedného člena organizácie Safe Schools Alliance UK sú lekárski profesionáli umlčiavaní.
"Radia nám, aby sme sa vyhli výrazom detranzícia a desisterizácia (ľudia, ktorí si rozmysleli tranzíciu, pozn. prekl.)," uviedol jeden lekár a poznamenal, že ho to znepokojuje.
Psychológ v publiku vyjadril znepokojenie nad "potvrdzujúcim modelom", o ktorom člen Safe Schools Alliance UK uviedol, že "obhajuje okamžitú sociálnu tranzíciu pre deti spochybňujúce svoj rod."
Ďalší človek z hľadiska vyjadril svoje starosti nad tým, že rodová ideológia znie ako "starý sexizmus", a Dr. Bell zareagoval, že pozoroval "karikatúru rodových stereotypov" v priebehu tranzície.
Téma dievčat, ktoré majú pocit, že dievčatá sa majú riadiť úzkym konceptom ženskosti či "tranzície" k mužom, sa opätovne objavila, keď panel mladých žien, ktoré teraz prechádzajú "detranzíciou", diskutoval o svojich skúsenostiach. Jedna mladá žena, ktorá sa volala Ellie, uviedla, že jej chýbajú vzory "maskulínnych" žien.
Ďalšou témou bol diskomfort mladých žien s ich príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu v puberte.
Ženy, ktoré podstúpili "detranzíciu", vyjadrovali rôznu miery ľútosti nad invazívnymi postupmi, ktoré absolvovali. Jedna žena cíti, že jej mastektómia uľavila od rodovej dysfórie, no druhá sa sťažovala na zdravotnú starostlivosť, ktorej sa jej dostalo.
"Čo do pekla chirurgovia robia, keď nazývajú túto zmenu pohlavia zdravotnou starostlivosťou? Pretože moje telo sa už viac necíti zdravé," uviedla.
Táto 23-ročná žena, ktorá zjavne hovorila v anonymite, mala dvojitú mastektómiu, hysterektómiu a ooforektómiu (odstránenie vaječníkov) predtým, ako si uvedomila, že sa nikdy nestane mužom.
"Je mi to ľúto: už tomu nemôžem veriť," povedala publiku.
Ďalší člen publika bol rozrušený, keď odkázal členkám panelu, že ich svedectvá by mali byť široko prezentované.
"Mal som 30 rokov, než som bol so sebou spokojný," povedal. "Toto vám urobili ľudia a dovolili, aby to pokračovalo."
"Hovoríte: kde potrebujeme ďalšiu platformu?" pokračoval. "Potrebujete to všade."