Tafidu Raqeeb, 5-ročné britské dievčatko, ktoré chceli britskí lekári odpojiť od prístrojov, udržujúcich životné funkcie, premiestnili do nemocnice v Taliansku. Tafida sa dostala do kómy minulý rok vo februári, keď jej v mozgu praskla cieva a do detskej nemocnice Gaslini v Janove ju previezli 15. októbra po tom, čo britský Najvyšší súd rozhodol, že ju nemôžu odpojiť od prístrojov proti vôli rodičov.
Stavebný inžinier Mohammed Raqeeb (45) a právnička Shelina Begum (39) sa odvolali na súd po tom, čo lekári v Royal London hospital rozhodli, že ich dcéra sa nevylieči a v jej najlepšom záujme je nechať ju zomrieť. "Sama Tafida lekárom dokázala, že sa mýlili", povedala jej matka pre Daily Mail.
Lekári v Gaslini nemocnici spolu s rodičmi Tafidy oznámili na tlačovej konferencii, že dievčatko bolo z jednotky intenzívnej starostlivosti premiestnené do súkromnej izby v obytnom komplexe, kde s ňou budú rehabilitovať a postupne odstavovať od ventilátora, uviedol Guardian. Matka Tafidy uviedla: "Dnes je pre nás mimoriadny deň. Tafidu už prepustili z intenzívnej starostlivosti; pre nás to znamená veľa. Sme nadšení."
Zámerom ošetrujúcich lekárov je podporovať životné funkcie Tafidy do tej miery, že "ju bude možné normálne kŕmiť a bude môcť používať doma mechanickú ventiláciu", povedala Dr. Andrea Moscatelli, primárka neonatálnej intenzívnej starostlivosti v Gaslini. Tafidini rodičia sú z Newhamu vo východnom Londýne, no teraz žijú v Janove, aby boli blízko Tafide. "V prípadoch veľmi závažného neurologického poškodenia, ako je aj toto, je takmer nemožné stanoviť prognózu. Časom uvidíme. Chceme dať Tafide čas, lebo iba ten ukáže potenciálne zlepšenie."
Lekári v Gaslini urobili Tafide tracheostómiu - do dýchacej trubice v krku umiestnili hadičku - na uľahčenie dýchania. Znížili aj tlak na mozog. "Dve až tri hodiny denne dýcha sama a vybrali jej aj katéter. Močový mechúr si už ovláda sama. V Británii by sa nič z tohto neudialo", povedala matka Tafidy. Nemocnica Gaslini sa ponúkla, že prevezme Tafidu do starostlivosti potom, čo jej rodičia požiadali túto renomovanú detskú nemocnicu v júli o ich názor, pričom bojovali o udržanie svojej dcéry na život podporujúcich prístrojoch.
"Chceme vyjadriť srdečnú vďaku celému lekárskemu tímu nemocnice Gaslini, ktorý venoval Tafide mimoriadnu starostlivosť. Ďakujeme aj verejnosti, ktorá nás podporovala. Vždy sme hovorili, že to, čo Tafida potrebuje, je čas. Teraz musíme čakať a uvidíme čo sa bude diať." Generálny manažér nemocnice Gaslini Paolo Petralia sa vyjadril, že personál nemocnice "prijal Tafidu s nadšením, plniac tak túžbu rodičov, ktorí pre ňu žiadali iba čas a adekvátnu kvalitnú starostlivosť, čo je pre nich podmienka ľudskej dôstojnosti."
Pôvodné rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré vlastne urobilo zo života Tafidy bezcennú a nepotrebnú vec, "omráčilo celú medicínsku profesiu". Sudkyňa Alistair MacDonald poznamenala po svojom rozhodnutí 3. októbra, že "v tomto prípade prevážila posvätnosť života nad inými záujmami". Rodičia Tafidy argumentovali tým, že podľa islamského zákona iba Boh môže rozhodnúť o konci života ich dcéry a MacDonaldová vysvetlila, že pri rozhodovaní, či Tafidu pustí do Talianska, rozhodovala aj jej viera. Treba brať do úvahy etické, morálne alebo náboženské faktory u jednotlivých prípadov ... čo znamená odlišné veci pre odlišných ľudí v rozdielnej, multikultúrnej, multi-náboženskej spoločnosti.
Reportérka LifeSiteNews Dorothy Cummings McLean v predchádzajúcej reportáži poznamenala, že talianske média porovnávajú Tafidin prípad s prípadom Charlieho Garda, ktorý zomrel v roku 2017, keď mal 11 mesiacov a 24 dní. ako aj s prípadom Alfie Evansa, ktorý zomrel v roku 2018 11 dní pred svojimi druhými narodeninami. Charlie mal úbytok mitochondriálnej DNA a Alfie nedostatočnosť GABA transaminázy.
Počas týchto prípadov, ktoré ostro sledoval celý svet si išli lekári týchto chlapcov pokojne pýtať na súd povolenie odpojiť ich od prístrojov, aj napriek tomu, že nemocnice v zahraničí boli ochotné sa ich ujať.
Britskí sudcovia rozhodli v prospech britských nemocníc v oboch týchto prípadoch "a chlapci zomreli potom, čo ich odpojili od život-podporujúcich prístrojov. Charlie zomrel na druhý deň a Alfie dýchal sám ešte 5 dní než zomrel", píše Cummings McLeanová. Obidva prípady vyvolali "obrovskú vlnu sympatií voči deťom a ich rodičom a kritiku voči anglickým nemocniciam a britskému súdnictvu."