Keď začala v kostole zahalená moslimka kráčať smerom ku kazateľnici, aby tam kázala v práve v deň reformácie, rozhodol sa jeden z prítomných na protest pomodliť. V protestantskom kostole vo Schwerte v Porúrí sa začal veriaci modliť Otčenáš, aby tak pokojnou cestou vyjadril svoj protest k pozvaniu radikálnej moslimky do kostola. Podľa jeho názoru došlo pozvaním moslimky k znesväteniu chrámu. Nestačil však modlidbu ani dopovedať, keď ho miestny farár a jeho pomocník vyhodili z kostola.
Na ohlásenej akcii v Deň protestantskej reformácie sa zúčastnilo okolo šesťdesiat ľudí. Evanjelici augsburského vyznania na celom svete si dňa 31. októbra pripomínajú Deň reformácie. Proces reformácie sa začal 31. októbra 1517, keď augustiánsky mních, nemecký teológ, kazateľ, reformátor a zakladateľ protestantizmu Martin Luther pribil na dvere Zámockého Chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti predávaniu odpustkov a neporiadkom vo vtedajšej cirkvi.
Moslimka Dunya Elemenlerová, narodená v Turecku, mala predniesť v kostole kázeň práve v tento deň. Dunya Elementerová, ktorá nosí ako prejav svojej konzervatívnej interpretácie náboženstva vlasy vždy zahalené šatkou, je členkou islamskej a podľa nemeckého ministerstva vnútra „antisemitskej“ organizácie Millî Görüş, a zároveň aj členkou Nemeckej islamskej rady.
Napriek známej radikálnej orientácii sa rozhodli liberálne naklonení predstavitelia protestantskej cirkvi pozvať práve ju.
Kritiku toho, že pozvaná moslimka je veľmi radikálna, odmietol zodpovedný protestantský kňaz Tom Damm mávnutím ruky ako pravicovú agitáciu, a ľudí, ktorí ho informovali že pani Elemenlerová patrí do vysoko problematickej organizácie, označil ako pravicových nenávistníkov. Svoje liberálne názory obhajoval bojom proti fašizmu. Uviedol, že protestantská cirkev bola už od doby Martina Luthera historicky veľmi blízka k antisemitizmu, rovnako orientovaná bola aj úloha protestantskej oficiálnej cirkvi v 3. ríši, a preto, ako dôkaz že sa postoj cirkvi zmenil, je práve teraz dôležité, aby sa takáto kázeň a podobné akcie uskutočňovali.
Toto vysvetlenie, respektíve nezmyselná obhajoba pozvania, tak cielene umlčala väčšinu veriacich, ktorí sa nechceli vystaviť tomu, aby boli nazývaní antisemitami, alebo fašistami. A tak hoci sa mnohí veriaci cítili pobúrení, na verejnosti mlčali. Jediný z prítomných, ktorý sa rozhodol proti znesväteniu kostola otvorene protestovať , bol člen strany AfD. Jeho stranícka príslušnosť ale samozrejme poslúžila ako obhajoba toho, že konanie kňaza zastať sa radikálnej moslimky a vyhodiť z kostola veriaceho kresťana mohlo byť odprezentované ako správne.
Absurdná, ešte pred pár rokmi absolútne nepredstaviteľná situácia sa stála realitou. Masívnym prílevom islamských utečencov na jednej strane a progresívnymi liberálnymi názormi predstaviteľov cirkvi na strane druhej nastávajú pre kresťanov v Nemecku nové krušné časy – priam nekresťanské časy. Nedopusťme nikdy, aby takéto časy nastali aj u nás, na Slovensku.
Andrea Lopatková