Prečo by mal mať niekto záujem zakázať činnosť organizáciam, ktoré už dlhodobo úspešne umiestňujú zraniteľné a bezbranné deti v domácnostiach, v ktorých im preukazujú lásku?
Počas nedávneho zasadania Senátneho výboru pre zanedbávanie starostlivosti a reformu však hlasovali jeho demokratickí členovia práve za to - za podporu opatrení, diskriminujúcich kresťanské adopčné agentúry, ktoré sú presvedčené, že každé dieťa si zaslúži oboch rodičov - ocka aj mamku.
Ak by demokrati vo Výbore uspeli, federálna a štátne vlády by museli zastaviť spoluprácu a financovanie takýchto organizácií, ak by sa svojej náboženskej viery nevzdali na príkaz militantnej LGBT lobby. Eliminovaním kvalifikovaných agentúr by sa schopnosť Ameriky umiestňovať deti do láskyplných domovov, kde by mohli byť v pestúnskej starostlivosti alebo adoptovaní, výrazne zredukovala. Republikán Mike Kelly z Pennsylvanie obraňuje pôsobenie kresťanských adopčných agentúr a vyzýva svojich kolegov z "opačnej strany", aby "namiesto politiky radšej vnímali zásadnú podstatu veci". Zároveň im pripomína, že služby, starajúce sa o blaho detí by sa nemohli rozvíjať a zdokonaľovať bez pôsobenia kresťanských spoločenstiev. V USA začali tieto služby ako súkromné cirkevné organizácie na začiatku 19. storočia. Vláda sa zapojila až začiatkom 20. storočia.
Verejno-súkromná spolupráca s kresťanskými adopčnými agentúrami poskytuje štátnej pestúnskej starostlivosti, ale aj adopčným programom množstvo benefitov. Tieto agentúry majú totiž jedinečnú schopnosť ´verbovať´ perspektívnych rodičov zo spoločenstiev veriacich ľudí, u ktorých je dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že budú ochotní si adoptovať dieťa. “Excelujú aj v oblasti umiestňovania detí, pre ktoré je ťažšie nájsť adoptívny domov, ako sú staršie deti, súrodenci a deti, vyžadujúce zvláštnu starostlivosť", píše Natalie Goodnowová, výskumníčka pri Wisconsin Institute for Law & Liberty.
Kelly obhajuje pasáž HR 897 Child Welfare Provider Inclusion Act (návrh zákona o poskytovaní starostlivosti o dieťa), ktorý zakazuje diskriminovanie a poškodzujúce konanie voči kresťanským organizáciam, ktoré na základe svojej úprimnej viery umiestňujú deti iba do rodín riadne zosobášených rodičov - mamy a otca. Pennsylvánsky zákonodarca zdôrazňuje všeobsažnosť návrhu zákona. Nebráni žiadnemu poskytovateľovi starostlivosti o dieťa prevádzkovať svoje poslanie, ani nebráni párom rovnakého pohlavia adoptovať si dieťa alebo si ho vziať do pestúnskej starostlivosti. HR 897 uplatňuje prístup "každá ruka, priložená k dielu, je dobrá" tým, že všetkým poskytovateľom, či už svetským alebo kresťanským, zabezpečuje možnosť aj naďalej pokračovať v umiestňovaní detí do stabilných domácností, kde sa o ne postarajú.
Kelly poukazuje na pokrytectvo svojich kolegov, keď označujú kresťanských poskytovateľov za tých, čo "diskriminujú" iných. Demokrat za štát New York, Patrick Maloney, svojimi slovami zavádza, keď poukazuje na to, že kresťanské agentúry primárne umiestňujú deti do rodín s otcom a mamou, čím ich podľa neho oberajú o iné milujúce rodiny. Nie je to však skôr tak, že keď systém, v ktorom je akútny nedostatok vhodných náhradných rodín pre 435.000 detí, zatvorí kresťanské adopčné agentúry, pripraví práve tým deti o "trvalé rodiny"? Maloney však v diskriminácii kresťanských agentúr pokračuje spolu s demokratkou N.Y. Alexandriou Ocasio-Cortez aj napriek tomu, že len v samotnom New Yorku je v systéme náhradnej starostlivosti zaevidovaných 25.000 detí, ktoré čakajú na umiestnenie. Kresťanské adopčné agentúry už umiestnili v domácnostiach veľa detí, a dalo by sa ešte viac, keby vláda zastavila neustále útoky na nich. Štát N.Y. hrozí, že zastaví činnosť New Hope Family Services, kresťanskému poskytovateľovi adopcií. Po tom, čo Úrad pre službu rodine a deťom pochválil prácu agentúry, sa funkcionári odrazu vrátili a konfrontovali New Hope v súvislosti s ich praxou umiestňovať deti do domácností s riadne zosobášenými rodičmi - otcom a mamou. Táto politika je podľa spomínaného úradu "diskriminačná a neprípustná". Uprednostniť umiestnenie detí do rodín so zosobášenými rodičmi - otcom a mamou však nie je diskriminácia!
Ryan Anderson, skúsený výskumník, pracujúci pre The Heritage Foundation, ktorý píše o manželstve, bioetike a náboženskej slobode, poznamenáva, že tam, "kde existuje legálne právo nezosobášených partnerov alebo párov rovnakého pohlavia na adopciu, by sa nemalo automaticky požadovať od každej adopčnej agentúry, že musí uskutočňovať adopcie aj takýmto párom". New Hope sa k takýmto párom stavia s rešpektom a odkazuje ich na iné adopčné agentúry. Aj napriek tomu však Úrad pre službu rodine a deťom dáva New Hope ultimátum: Buď zanechajú svoju vieru, alebo im nedovolia poskytovať adopčné služby.
New Hope podala na štát trestné oznámenie. Kelly bol pobúrený netoleranciou svojich kolegov a v mene tolerancie údajne povedal: "Je interesantné, že sme sa dnes rozhodli, že pokiaľ niekto neverí v to, v čo verím ja, nie je oprávnený zabezpečovať láskyplný domov pre malých chlapcov a dievčatá. To je neuveriteľné."
Od roku 2006 do roku 2016 umiestnila len Katolícka charita 82.000 detí v rodinách a je zodpovedná za 25 až 30% opatrovníckych adopcií v štáte Michigan. Za týmito číslami sú konkrétne mená a tváre. Každé z týchto detí je teraz členom "stálej rodiny", ktorá ich miluje a povzbudzuje. Bez kresťanských adopčných agentúr by sa však nič z toho neudialo. A v tejto ich skvelej práci by im mali dovoliť pokračovať. Pre dobro najzraniteľnejších amerických detí by mal Kongres "odpolitizovať" adopcie a náhradnú starostlivosť. Presne ako povedal Kelly: "Keď je to o deťoch, robme to pre deti."