Sviatok zvestovania Pána 25.3.2020 sa niesol v mimoriadnom duchu. Okrem toho, že kvôli opatreniam ku koronavírusu sa neslávili verejné bohoslužby tak v Taliansku ako aj na Slovensku a iných krajinách, Kongregácia pre náuku viery zverejnila z poverenia pápeža Františka 2 dôležité dokumenty. Tie nesú, ako to býva zvykom, ako názov svoje prvá, a teda Cum Sanctissima a Quo magis, s podpisom zo sviatku katedry sv. Petra dňa 22.2.2020. Tieto dva dokumenty zverejnila uvedená kongregácia priamo z nariadenia Svätého Otca Františka, ako aktualizáciu Motu Proprio Summorum Pontificum pápeža Benedikta XVI. Prvý dokument povoľuje ad libitum (podľa ľubovôle kňaza) používanie 7 nových prefácií, ktoré sú už používane v tzv. Novus ordo Missae. Zväčša sa jedná o prefácie, ktoré v mimoriadnej forme už ako výnimku používali rôzne edície v Galícii.
Druhý dokument zase dovoľuje používanie a slávenie sviatkov jednotlivých svätých, ktorí boli blahorečení či svätorečení po poslednom vydaní misála pre mimoriadnu formu a teda po roku 1962. Spomienky na týchto svätcov sú tiež ad libitum a majú mať podľa zverejneného charakter komemorácie.
Už z uvedeného je jasné, že vzhľadom na to, že obe zmeny sú v duchu vôle celebrujúceho kňaza a teda ľubovoľné, nejestvuje tu žiadna záväznosť, ide tu o snahu pápeža obohatiť mimoriadnu formu a v podstate ju aktualizovať pre súčasné potreby. Nie je to žiadne prekvapenie, keďže práve presne toto žiadal v Motu Proprio Summorum Pontificum Benedikt XVI., čím dal pápež František jasne najavo, že považuje tento dokument svojho predchodcu za veľmi dôležitý. Zároveň tým, že chcel takto aktualizovať misál z roku 1962, dal jasnú odpoveď protivníkom takéhoto slávenia a vyjadril, že sa jedná o niečo čo je aktuálne a potrebné, ináč by sa tým logicky nezaoberal.
Pápež František vyjadril svoju blízkosť k tradičnej liturgii aj v piatok 3. apríla, keď počas svojho ranného príhovoru v dome sv. Marty hovoril o 7 bolestiach Panny Márie. Je to práve v tento deň keď v misáli z roku 1962 pripadá spomienka na tento sviatok - 7 dní pred Veľkým piatkom.
Zrejme v tomto duchu sa nesie aj krok arcibiskupa McMahona, ktorý v mene biskupskej konferencie Anglicka a Walesu požiadal Bratstvo svätého Petra o prenos priamych prenosov prostredníctvom internetu z ich kostola Panny Márie vo Warringtone, aby tak mohli veriaci sledovať veľkonočné trojdnie práve v tejto liturgickej tradícií. V Anglicku je značne rozsiahle hnutie kňazov a laikov, ktoré sa angažuje vo veciach popularizácie mimoriadnej formy, nazývané Spoločnosť pre latinskú omšu (Latin mass society). Ako je všeobecne známe, toto hnutie vďačí za svoju existenciu aj známej spisovateľke Agathe Christie, ktorá sa aj po koncilovej reforme liturgie chcela viazať na misál Jána XXIII., na čo zareagovalo množstvo veriacich.
Na záver jedna osobná spomienka. Keď som mal možnosť naposledy so Svätým Otcom hovoriť, a pýtal som sa ho na takéto slávenie, spomenul svoju veľmi pozitívnu skúsenosť s mimoriadnou formou z Buenos Aires. Tu pôsobí bratstvo sv. Pia X, nazývaní aj hanlivo podľa svojho zakladateľa “lefébristi”, ktorých apoštolskú horlivosť a službu Svätému Božiemu ľudu vysoko oceňoval. Slovami pápeža Františka, sú to kňazi, ktorých cítiť po ich ovciach. O tom svedčí aj jeho pomoc tomuto bratstvu, keď ich podporil ako pápež: osobne intervenoval u Argentínskeho štátu vo veci ich uznania pred štátom ako aj povolenie slávenia niektorých sviatostí medzi nimi.