Čo boli kladné a záporné stránky bývalej úradníčky, ktorá priniesla rodovú agendu do slovenského prostredia?
V predvečer vlaňajšieho Národného pochodu za život nemali diskusie a program len proliferi.
Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené násilie zorganizovalo diskusiu s názvom Možnosť voľby pre rodinu.
Medzi diskutujúcimi boli napríklad gynekológ Jozef Záhumenský a riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce Oľga Pietruchová. Keď sa na konci diskusie hostia lúčili, Pietruchovej slová zneli: „Chcela som povedať, strávte peknú nedeľu niekde ďaleko od centra Bratislavy.“
Oľga Pietruchová oznámila minulý týždeň odchod z ministerstva práce, kam prišla z pro-choice mimovládky ešte počas Radičovej vlády, prežila dve obdobia smeráckeho ministra Richtera a vybudovala odbor rodovej rovnosti s 15 zamestnancami.
Za tie roky sa s vysokou štátnou úradníčkou Pietruchovou pri rôznych príležitostiach stretávali aktivisti z kresťanského a konzervatívneho prostredia. Postoj sa spýtal viacerých z nich, ako s ňou fungovali, ako ju vnímali a či vidia napriek názorovým nezhodám nejaké pozitíva jej pôsobenia.
Silná diskutérka
Hoci meno Pietruchovej by mohlo v konzervatívnych kruhoch súťažiť o prvé miesto v rebríčku najmenej obľúbených, jedno jej uprieť nemožno – ochotu prísť diskutovať. Oľga Pietruchová totiž málokedy odmietla možnosť prísť diskutovať napriek tomu, že išlo neraz čisto o konzervatívnu pôdu, organizátora, často aj ostatných hostí a moderátora.
Iné liberálne aktivistky či feministky viackrát odmietli, s Pietruchovou sa však dalo do ostrých polemík počítať. I keď samotné diskusie už viacerí vidia o čosi menej pozitívne. Ako diskutérka síce predstavovala výzvu, bola vždy pripravená a pohotová, no často bola účelová, akoby nechcela prekročiť tieň bojovnej aktivistky. Dokázala vysloviť viacero silných tvrdení, ale nebola ochotná rozobrať ich do hĺbky. Tému však poznala, vedela, aké sú argumenty protistrany.
Nesporne však ostala aj ako úradníčka silnou tvárou svojho tábora. Pri mikrofóne, na pódiu bola vždy ostrá a neochvejne obhajovala názorovú líniu. Aj preto si získala povesť najradikálnejšej slovenskej feministky. V konzervatívnom prostredí si však viacerí myslia, že je v skutočnosti umiernenejšia než napríklad Adriana Mesochoritisová, tá však na rozdiel od Pietruchovej do diskusií s prolifermi nechodí.
Slabá demokratka
Krivdu vidia konzervatívci pri správaní Pietruchovej, pokiaľ prišlo na pripomienky k rozličným dokumentom. Vypuklé to bolo najmä pri ľudsko-právnej stratégii, ako si viacerí spomínajú, zozačiatku ich úplne odbila. Pôsobila pohŕdavo, pri nepohodlných pripomienkach ich zmietla zo stola a označila za nábožensky inšpirované.
Nepovažovali ju za ženu dialógu, ktorá by dokázala spracovať odlišné vnímanie. Svoju agendu presadzovala s úprimnou vierou a misiu tak plnila do bodky.
Aké je vlastne „dedičstvo“ Oľgy Pietruchovej?
Jej pracovitosť a zápal viedli k presadeniu mnohých vecí. Má veľkú zásluhu na tom, že do slovenského povedomia a aj do jazyka sa dostali pojmy ako rodová rovnosť. Dalo by sa pokračovať viacerými dokumentmi, dohovormi až po vytvorenie Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené násilie. Plus ročnými periodickými správami pred zahraničnými inštitúciami a podobne. Agendu rodovej rovnosti tak postupne dokázala presadiť ako štátnu politiku.
Konzervatívci, ktorí s ňou prichádzali počas tých rokov do kontaktu, priznávajú, že Pietruchová je aktivistom z opačného brehu príkladom, ako dosiahnuť úspech
Pozitívne bolo, že s rovnakou energiou nešla do agendy LGBTI, ktorej sa síce okrajovo zastávala, ale prednostne sa venovala ženskej agende.
Na kus reči s prolifermi
Hoci časť konzervatívneho spektra vykresľuje Pietruchovú ako liberálny postrach, praktická skúsenosť kresťanských aktivistov je iná. Pôsobí síce tvrdo, ale podľa niektorých sa s ňou dalo vždy normálne a vecne porozprávať.
Pietruchovej odbor prispel finančne viackrát aj na Poradňu Alexis, ktorá pomáha nečakane tehotným ženám. Išlo o pridelenie ministerského grantu k rodovej rovnosti, ktorý dokázali v pro-life Poradni Alexis napasovať na svoju činnosť psychologickej konzultácie.
Pozitívnu skúsenosť majú s Oľgou Pietruchovou aj priamo vo Fóre života. Keď grant z ministerstva vnútra týkajúci sa medzigeneračnej solidarity spochybnili úradníci z Bruselu, Pietruchová sa pro-life organizácie zastala.
Iste, zároveň platí, že iné ženské a feministické organizácie takpovediac netrpeli počas Pietruchovej šéfovania na rodovej rovnosti hladom.
Koniec Pietruchovej éry v pozícii vplyvnej štátnej úradníčky môže byť pre konzervatívne prostredie výzvou, ako napodobniť jej úspech a s rovnakou zanietenosťou sa pustiť do presadzovania svojich hodnôt. A pokiaľ bude možné, nastaviť latku úcty k oponentovi o čosi vyššie.