Pomysleli by ste si, že globálna pandémia, ktorá si vyžiada životy státisícov ľudí, prinajmenšom spomalí legálne zabíjanie. Nie je tomu tak.
Hoci titulky po celom svete oceňovali novozélandskú premiérku za jej reakciu na pandémiu, ona popritom pracovala na schválení potratového zákona, ktorý by sa dal označiť za ten najextrémnejší na svete.
Koncom marca novozélandskí poslanci odhlasovali, slovami redakcie New York Times, "uvoľnenie" potratového zákona krajiny, najmä v druhej polovici tehotenstva, keď deti dokážu prežiť aj mimo maternice. Slovíčko "uvoľnenie" môže znamenať eufemizmus desaťročia.
Novozélandský "uvoľnený" zákon umožňuje potraty na požiadanie až do momentu narodenia, a to v podstate z akéhokoľvek dôvodu. To znamená potraty kvôli výberu pohlavia alebo pri postihnutiach, a to aj pri stavoch, ako je rázštep pery a Downov syndróm. K "uvoľneniu" došlo napriek protestom 1200 Novozélanďanov s Downovým syndrómom a ich rodinám, ktoré vyzvali premiérku Jacindu Ardern, aby dodržala svoj sľub, že nedovolí takúto smrtiacu diskrimináciu.
Ešte desivejšia je skutočnosť, že nový zákon nezahŕňa požiadavku lekárskej podpory pre živonarodené deti po nevydarených potratoch. To nebola náhoda. Samotná premiérka Ardern patrila medzi najhlasnejších odporcov toho, aby takáto ochrana bola do zákona zakomponovaná.
Podľa článku New York Times "prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Novozélanďanov" uprednostňovala liberalizáciu potratových zákonov krajiny. Nezávislé prieskumy však ukazujú, že veľká väčšina obyvateľstva je proti konkrétnym prvkom tohto zákona. Napríklad iba 2 percentá žien podporujú potraty na požiadanie až do narodenia. 93 percent je proti potratom kvôli výberu pohlavia, pri ktorých je dieťa zabité iba z dôvodu jeho pohlavia. A 94 percent opýtaných žien podporuje pretrvávajúce právne normy pre novozélandských poskytovateľov potratov. Inými slovami nechcú, aby došlo k akémukoľvek uvoľneniu.
Nepopularita potratov na požiadanie a z akýchkoľvek dôvodov pravdepodobne objasňuje skutočnosť, prečo pro-potratoví politici na Novom Zélande pociťovali potrebu ponáhľať sa s touto legislatívou, zatiaľ čo všetci ostatní boli rozptýlení globálnou pandémiou. Podľa organizácie RightToLife.org zákon stratil podporu počas opakovaných čítaní v parlamente. Výbor pre potratovú legislatívu v skutočnosti vypočul iba 139 z viac ako 25 000 ľudí, ktorí predložili verejné pripomienky k návrhu zákona. Len pre porovnanie - až 1500 ľudí mohlo ústne vystúpiť, keď sa nedávno prerokovával zákon o klimatickej zmene, ktorý však obdržal menej než polovicu pripomienok.
Využívajúc to, že ľudia nevenujú pozornosť a ignorujúc tých, ktorí to sledovali, novozélandská vláda uzákonila najextrémnejší potratový zákon v demokratickom svete.
Ako hovorca novozélandskej skupiny Hlas pre život opisuje: "Náš parlament má povinnosť starostlivo zvážiť zdravie a ochranu všetkých Novozélanďanov vrátane zraniteľných ... nesplnili túto základnú povinnosť starostlivosti prijatím tohto extrémneho zákona. Státisíce voličov, ktorí boli proti tomuto zákonu, však nezabudnú na toto zlyhanie, keď bude čas hlasovať vo všeobecných voľbách za niekoľko mesiacov."
Dúfam, že tento hovorca má pravdu. Poznám niekoľko významných pro-life hovorcov na Novom Zélande, ktorí sa hlboko zaujímajú o nenarodených a smútia nad týmto zlým zákonom. Zároveň viem, akí tvrdohlaví a vytrvalí pro-potratoví obhajcovia dokážu byť a ako efektívni sú pri prijímaní čoraz extrémnejších zákonov. My sme toho boli svedkami aj v USA, najpamätnejšie v New Yorku, kde tomu zákonodarcovia tlieskali a rozsvietili vežu One World Trade Center doružova na znak osláv.
Zlé zákony sú postavené na zlých myšlienkach a zlé myšlienky prinášajú obete. Vzácne a jedinečné životy vytvorené na Boží obraz sa stanú legálnymi cieľmi. Je to škvrna na jednom z najkrajších a najkultúrnejších národov. Pripájam sa k mnohým mojim priateľom na Novom Zélande, ktorí dúfajú a modlia sa, aby tento zákon otvoril ľuďom oči a usvedčil potratové hnutie, proti ktorému nestoja len zástancovia života, ale aj rastúce vedecké poznanie, rastúci súcit s deťmi so zdravotným postihnutím, úžasné lekárske objavy v technológiách zachraňujúcich život a neotrasiteľná pravda, že nenarodené osoby sú plnohodnotnými ľuďmi hodnými života.
Pro-liferi majú pred sebou veľa práce; nielen tu, ale po celom svete. Nech Boh posilní naše ruky, naše srdcia a naše hlasy, aby sme sa sústredili na túto úlohu.