Úcta a oddanosť Najsvätejšej sviatosti podľa vzoru jej patrónky sv. Kláry živila a posilňovala Matku Angeliku v službe evanjeliu a ustavičnej poklone aj prostredníctvom televíznej siete EWTN (Eternal Word Television Network), ktorú založila.
Diakon Nick Donnelly: "Veriaci katolíci z Britských ostrovov sú Matke Angelike z celého srdca vďační, že môžu jej vysielanie EWTN sledovať vo svojich domovoch. Zúfalo túžili po kvalitnej katolíckej katechéze, autentických katolíckych pobožnostiach a spoľahlivých správach o Cirkvi; mnohí si zaobstarali satelity, aby mohli sledovať EWTN zo St. Clare Media (vysielanie pre Veľkú Britániu). Po prídeloch sekulárnych programov z BBC a mienkotvorných médií je sledovanie Matky Angeliky pre nás ako nájsť oázu uprostred vyprahnutej pustatiny. Boh vo svojej prozreteľnosti vzbudzuje veľkých sprostredkovateľov viery - a EWTN vnáša do našich rodín múdrosť, modlitbu a humor."
Matka Mária Angelika sa pokojne môže zaradiť medzi veľkých komunikátorov modernej Katolíckej cirkvi, akými boli sv. pápež Ján Pavol II, ctihodný Fulton Sheen a Boží služobník, otec Patrick Peyton. Matka Angelika sa so Svätým otcom Jánom Pavlom II stretla pri viacerých príležitostiach, pri ktorých jej tento pápež vyjadril svoje osobné uznanie ako skvelej komunikátorke. Jedno z týchto stretnutí, z roku 1986, popisuje jej životopisec a riaditeľ EWTN News, Raymondo Arroyo: Matka Angelika: Nezabudnuteľný príbeh rehoľníčky, jej odvaha a network zázrakov:
"Spozorujúc barle, ortézu a jej očividnú slabosť, sa k svojej zavalitej dcére vrátil (pápež) späť. Jednu ruku jej položil na závoj, čo mala na hlave a druhou jej na čelo priložil kríž. Povedal: "Matka Angelika, slabá na tele, mocná na duchu. Charizmatická žena, charizmatická žena."
Podobne ako Ján Pavol II nás aj Matka Angelika konfrontuje s paradoxom charizmatického komunikátora, inšpirovaného Duchom Svätým, ktorý však ku koncu života stratí schopnosť hovoriť. Schopnosť Jána Pavla II komunikovať zničil chirurgický zákrok na hrtane v poslednom roku jeho života a Matka Angelika stratila schopnosť rozprávať následkom porážky v roku 2001. Po desaťročiach rozprávania, prejavov, písania a verejných vystúpení pred miliónmi ľudí svedčili Ján Pavol II a Matka Angelika svetu o hlbšej dimenzii komunikácie - o tichu adorácie pred Najsvätejšou Sviatosťou. Kto by zabudol na záber na Jána Pavla II, modliaceho sa pred Najsvätejšou Sviatosťou v pápežskej kaplnke na Veľký piatok tesne pred svojou smrťou? Po 15 rokoch sledovali milióny fanúšikov cez EWTN Matku Angeliku, ako je zahĺbená do posvätnej dimenzie komunikácie - duša v tichej adorácii pred naším Spasiteľom, prítomným v Eucharistii. Tisícky slov, čo Matka Angelika povedala a napísala, boli iba predzvesťou jediného slova tichej lásky, ktoré ako chudobná Klára povedala svojmu Ženíchovi, nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi.
Tajomstvo skvelej schopnosti komunikácie čerpala Matka Angelika, podobne ako Ján Pavol II a Fulton Sheen zo svojej absolútnej závislosti na Eucharistii. Ján Pavol II bol známy tým, že si všetky kázne, príhovory, články a knihy pripravoval v kaplnke pred Najsvätejšou Sviatosťou. Arcibiskup Fulton Sheen každý deň adoroval pred Najsvätejšou Sviatosťou a tento čas nazýval "hodinou, ktorá formuje môj deň". Pred založením EWTN poznali katolícke kruhy Matku Angeliku z jej populárnej série ´60-plus´ náboženských kníh. Arroyo v jej životopise spomína, že aj ona písala knihy v kaplnke pred Najsvätejšou Sviatosťou: "Sestra Regina spomína na Matku Angeliku, ako ju vídavala písať v kaplnke - pozerala na nášho Pána, po čase zvláštne privrela oči, akoby sa ponorila do hĺbky svojej duše. Fungovalo to, akoby sa jej v mysli spustil magnetofón - a ona počúvala a písala a písala."
Ak vezmeme do úvahy príhovor zakladateľky Chudobných klarisiek ustavičnej adorácie, sv. Kláry z Assisi, patrónky televízie, nemôže nás prekvapiť priam zázračný úspech pri zakladaní EWTN. Dva Eucharistické zázraky a nedávny zázrak sv. Kláry pokladáme za zdroj, z ktorého Matka Angelika čerpala pri úspešnom pôsobení v tejto televízii, pri službe evanjeliu a ustavičnej adorácii. Pápež Benedikt XVI o sv. Kláre povedal: "Jej viera v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii bola taká veľká, že sa udiali hneď dva zázraky". A Arroyo o Matke Angelike píše, že bola "vyzbrojená zbožnou oddanosťou sv. Kláry Najsvätejšej Sviatosti." Thomas de Celano, františkánsky mních z 13. storočia a súčasník sv. Kláry opisuje jej oddanosť a absolútnu dôveru v Najsvätejšiu Sviatosť, že ochráni jej sestry a ich kláštor San Damiano v Assisi pred nepriateľom, čo pripomína aj mnoho epizód v živote Matky Angeliky:
"Svätá Klára im s nebojácnym srdcom nariadila, aby ju, aj keď bola chorá, priviedli k nepriateľovi. Vzala so sebou ebenovo-strieborné púzdro s relikviami svätých, ku ktorým prechovávala veľkú úctu. Ľahla si pred Pánom tvárou k zemi a v slzách hovorila Kristovi: "Je možné, Pane, že chceš svoje bezbranné služobnice, ktoré som učila láske k Tebe, odovzdať do rúk pohanov? Prosím Ťa, Pane, ochráň tieto svoje služobnice, ktoré teraz sama zachrániť nedokážem." Odrazu začula akoby detský hlas zo Svätostánku: "Vždy ťa budem chrániť!" Ďalej prosila: "Môj Pane, ak chceš, ochráň aj toto mesto, ktoré udržuješ svojou láskou." Kristus odpovedal: "Bude musieť podstúpiť ťažkosti a skúšky, no ochránim ho." Potom sv. Klára zdvihla tvár, zmáčanú od sĺz a upokojovala sestry: "Uisťujem vás, dcéry, že neutrpíte žiadne zlo; len majte vieru v Krista." Saracéni sa pri pohľade na rehoľné sestry a na neochvejnú silu tej, čo sa modlila, dali na útek."
Závislosť Matky Angeliky na eucharistickej charizme sv. Františka aj sv. Kláry sa dala vybadať aj z toho, že trvala na tom, aby svätyňa Najsvätejšej Sviatosti v Hanceville, Alabama, vyzerala tak, ako bazilika sv. Františka v Assisi z 13. storočia. Ďalším prejavom františkánskej inšpirácie bolo aj založenie Rytierov Najsvätejšej Eucharistie v roku 1999. Pôsobenie Božej prozreteľnosti pri založení a rozvoji EWTN sa dá vystopovať k poslednému zázraku sv. Kláry. Práve vďaka tomuto jej zázraku, tesne pred smrťou, sa stala Klára patrónkou televízie, a to v roku 1958, keď ju za ňu vyhlásil ctihodný pápež Pius XII. Na Vianoce roku 1253 ležala sv. Klára pripútaná na lôžko v San Damiano, pretože bola príliš chorá na to, aby sa zúčastnila vigílie Narodenia Pána v bazilike sv. Františka. A hoci bola od baziliky vzdialená viac ako kilometer, bola sv. Klára obdarená víziou sv. omše, ktorá v bazilike prebiehala a ktorá sa jej akoby premietala na stenu izby, kde ležala. Sv. Klára počula hrať organ, spievať piesne a sledovala liturgiu, pričom by mohla vymenovať všetkých bratov, prítomných na slávnosti. Prirodzene, že sv. Klára je jednou zo sv. patróniek EWTN - a jej emblém, monštranciu, Matka Angelika spolu so sestrami hrdo nosila.
Vďaka platforme, ktorú jej poskytovala EWTN TV a EWTN Global Radio, mohla Matka Angelika katechizovať milióny katolíkov a učiť ich o úctivom slávení najsvätejšej obety sv. omše a to najmä v dobe rozšíreného experimentovania s liturgiou, v dobe laxnosti a zmätku. Matka Angelika robila veľmi veľa pre to, aby chránila a propagovala pravú úctu a zbožnú oddanosť Najsvätejšej Sviatosti. V "púštnych" rokoch, pred vydaním motu proprio pápeža Benedikta XVI o rímskej liturgii, Summorum Pontificum, trvala Matka Angelika na základných latinských modlitbách sv. omše, vďaka čomu zachovala dedičstvo latinského obradu Katolíckej cirkvi, ktorý sa tak mohol preniesť na mladšie generácie, narodené po Druhom Vatikánskom koncile. Kardinál James Francis Stafford o tom píše: "Matka Anbgelika reprezentovala obyčajných, bežných katolíkov, ktorí tvoria až 90% Cirkvi. Bez nej by bol obyčajný katolík aj naďalej stratený a zmätený; s jej pomocou si však zachoval jasnú predstavu a víziu nádhery, slávy a pravdy o Cirkvi."
Matka Angelika vytrvalo učila svojich divákov úprimnej a nefalšovanej hlbokej úcte k reálnej prítomnosti nášho Pána v Najsvätejšej Sviatosti a to v čase, keď niektorí teológovia a biskupi šírili nejednoznačnosť a zmätok o tejto najposvätnejšej dogme katolíckej viery. Ak sa niektorí diváci ponosovali na bohatú výzdobu novej kaplnky vo svätyni Najsvätejšej Sviatosti - jej Božieho "chrámu" - dala Matka Angelika svojmu obecenstvu základnú lekciu formou liturgickej katechézy s jej charakteristickou "nezdolnou láskou": "Niektorí ľudia kritizujú zlato, striebro, mramor. Viete čo si myslím? Že ste to nepochopili. Vy totiž nič nenamietate proti veľkolepým obydliam kráľov a kráľovien; vám nevadí Biely dom, ktorý je príliš veľký pre dvoch ľudí ... Mňa znepokojuje, že sme spokojní s minimom pre Boha, ale len s tým najlepším pre seba." V srdci svätyne Najsvätejšej Sviatosti existuje ukryté dielo nádhernej zbožnej úcty. Arroyo vysvetľuje:
"Svätostánok v oltári je oslnivo žiarivou katedrálou, tvorenou ligotavými špirálami a ručne vyrezávanými zlatými ozdobami, od ktorých neodtrhnete oči. Matka Angelika nariadila, aby sa vnútrajšok zadnej steny svätostánku - najvzácnejšieho majetku kláštora, v ktorom je umiestnená Eucharistia, vyložila diamantmi, ktoré vidí iba Ten, ktorý prebýva vo svätostánku. Ježiš si predsa zaslúži to najlepšie."
Počas 15 rokov svojho života, ktoré strávila v skrytosti v modlitbe a utrpení, sa Matka Angelika stala najvzácnejším drahokamom Svätostánku, darujúc to najlepšie, pokorný život v kontemplácii, svojmu Ženíchovi. Svojou tichosťou komunikovala Matka Angelika všetkým, čo mali uši, slávu nášho Zmŕtvychvstalého Pána.