Neliberálni liberáli
Klasický liberalizmus je ideológia, deklarujúca maximálnu ekonomickú, náboženskú či politickú slobodu. Aby som zbytočne nezachádzal do podrobností, pomerne jednoducho to vysvetlil anglický filozof John Locke vo svojom citáte „Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.”
Očakávať však od slovenských liberálov v politike i bežnom živote dodržiavanie tých najzákladnejších liberálnych noriem, o ktorých tak radi rozprávajú je nemožné. Bežný slovenský liberál si pod liberalizmom predstavuje presadzovanie vlastných slobôd a práv na úkor ostatných členov spoločnosti.
Bežný slovenský liberál je okrem toho presvedčený, že je nositeľom pokroku a tí, ktorí s liberalizmom nesúhlasia, sú tmári, totalitári a primitívi a že je jeho civilizačnou povinnosťou proti neliberálom bojovať, pričom liberalizmus sa musí presadiť za každú cenu. Liberáli sú húževnatí a dokonca aj keď sú unavení, prinútia sa /na našu smolu/ pokračovať v počatom liberálnom diele, pretože kam by sa predsa dostala civilizácia, keby sa ulievali? Slovenských liberálov dráždia čím ďalej, tým viac rôzne problémy, či už je to Vatikánska zmluva, potraty, LGBT agenda a pod.
Kauza otca Mariána Kuffu a arcibiskupa Oroscha
V posledných dňoch dostala napomenutie televízia Lux za kázeň kňaza Mariána Kuffu z novembra 2019, ktorú predniesol v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave. Televízia bola sankcionovaná Radou pre vysielanie a retransmisiu, pretože ku Kuffovým vyjadreniam nebola zabezpečená dostatočná názorová pluralita.
„Rada pre vysielanie a retransmisiu uložila sankciu upozornenie na porušenie zákona vysielateľovi TV LUX, s. r. o. (programová služba TV LUX), v súvislosti s tým, že dňa 16. 11. 2019 odvysielal program Trnavská novéna, vo vzťahu k obsahu ktorého vysielateľ nezabezpečil informačnú všestrannosť a názorovú pluralitu v primeranom rozsahu a v relevantnej časovej nadväznosti, čím došlo k porušeniu § 16 ods. 3 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii,“ píše sa v tlačovej správe z minulotýždňového zasadnutia licenčnej rady. V minulosti už bola TV Lux napomínaná aj za kázeň trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha.
A aby bolo jasné, celý cirkus v súvislosti s TV Lux sa uskutočnil len preto, že sťažovateľom bola jedna fyzická osoba. K tomu len toľko – keď sa spomenutej osobe nepáči, nech nesleduje televíziu Lux, nikto ju nenúti televíziu Lux sledovať. Ja obdobne ako desaťtisíce iných normálnych občanov Slovenska nesledujem relácie v slovenských mainstreamových médiách, ktoré sa mi nepáčia, nikdy som však podobne ako desaťtisíce iných normálnych občanov Slovenska necítil potrebu určovať iným ich spôsob zábavy a obmedzovať ich slobodu. Pravdepodobne to bola chyba a možno už dozrel čas, aby sme sa aj mi, normálni občania Slovenska začali sťažovať na všetko čo sa nám nepáči a začali podávať podnety minimálne na Radu pre vysielanie a retransmisiu. Keď sa budú musieť zaoberať desiatkami podnetov, pravdepodobne ich snaha buzerovať prejde.
Ale vráťme sa k faktom. Pani Čaučíková z Rady pre vysielanie a retransmisiu doslovne uviedla, že „bez ohľadu na to, či ide o katolícke, verejnoprávne či súkromné médium, povinnosti vyplývajúce zo zákona o vysielaní a retransmisii, týkajúce sa plurality názorov v rámci programovej služby, platia pre všetkých vysielateľov rovnako”.
Televízia Lux bola opakovane sankcionovaná aj za diskusné relácie o kultúrno-etických témach, v ktorých Rade chýbala názorová protistrana – teda chýbali zástancovia tzv. ideológie rodovej rovnosti, registrovaných zväzkov či odporcovia ústavnej ochrany manželstva.
Znamená to azda, že sa budeme môcť tešiť na povinnú účasť členov LGBT komunity vo vysielaní katolíckych televízii alebo rádií? Alebo že bude recipročne v mainstreamových médiách, keď sa bude hovoriť o potrebe prijať Istanbulský dohovor a debatovať o zavádzaní LGBT ideológie do škôl či kostolov asistovať Marián Kuffa, alebo iný kňaz s vyhranenými názormi voči LGBT komunite? Alebo že bude pri reláciách s prezidentkou Čaputovou či s trnavským premiérom Matovičom dostávať povinne priestor aj Marián Kotleba a Róbert Fico? A v súvislosti s policajným terorom v Bielorusku sa bude konečne venovať dostatočná pozornosť aj brutálnej vražde Slováka Chovanca belgickými policajtmi?
Určite nie, nič z tohto predkladaného scenára sa nestane. Slovenskí liberáli nie sú schopní skutočnej sebareflexie a budú svoje zvrátené predstavy presadzovať tak dlho, pokiaľ budú môcť a pokiaľ nebudú definitívne odstavení. Dnes žiaľ platí to, že kto s liberálnymi predstavami nesúhlasí, stretne sa s liberálnym nátlakom v praxi. Dvojaký meter je u liberálov samozrejmosťou.
Čo vlastne Kuffa povedal?
Pozrime sa ale na to, čo vlastne Marián Kuffa povedal a čo tak rozhorčilo slovenských liberálov, pani Čaučíkovú a kádre z Rady pre vysielanie a retransmisiu, v ktorej mimochodom 5 členov hlasovalo za návrh napomenutia, traja boli proti a jeden sa zdržal hlasovania. Stačí úryvok z kázne Mariána Kuffu.
„Kto sú naši bratia liberáli? To sú tí nezodpovední chlapci a dievčatá, ktorí berú bomby do ruky. Aké bomby? Tie, ktoré zabíjajú náš národ, spôsobujú genocídu nášho národa. Ktoré sú to? Potrat – fyzická vražda nevinného. Gender – morálna vražda nevinného. Eutanázia – fyzická vražda našich dospelých, v Belgicku už aj detí. Registrované partnerstvá – morálna vražda našich manželstiev. Istanbulský dohovor – prefíkane zamaskovaná diabolská ideológia gender.
Preto nebudeme voliť liberálov. Nie preto, že sú naši nepriatelia, ale preto, že ich filozofia je neprijateľná a zabíja náš národ. To treba nahlas povedať. Oni nie sú naši nepriatelia, sú to naši bratia a chránime tým aj ich, keď ich nebudeme voliť, lebo podporujú tú filozofiu, ktorá zabíja náš národ. Takto to má celé Slovensko nahlas. Možno verejne kážem naposledy, nevadí. Nevadí, hovorím to z lásky k svojmu národu. Boh mi vidí do duše.“
Marián Kuffa nepovedal nič, čo by bolo trestné. Nepovedal nič s čím by nesúhlasili desaťtisíce normálnych slovenských občanov. Povedal však niečo, čo sa nepáčilo naším slovenským liberálom s ich zvrátenými predstavám o slobode, takže sloboda prejavu išla bokom. Prejavil svoj názor na ktorý má právo a práve vyjadrovanie názoru, ktorý sa nestotožňuje s liberálnymi predstavami dráždi naše pseudoliberálne elity a liberálnych spoluobčanov.
Kňaz má predsa právo hovoriť o tom, podľa akých zásad sa majú ľudia v politických otázkach rozhodovať. A takisto má právo hovoriť o tom, či máme odmietať takých politických lídrov, ktorí nám podsúvajú názory nezlučiteľné s Kristovým učením a kresťanskými hodnotami. Tí, ktorí podporujú interrupcie, homosexuálne manželstvá, adopcie detí homosexuálnymi pármi, LGBT agendu, drogy či eutanáziu sú jednoducho neprijateľní.
Mám to „šťastie“, že som zažil aj bývalý režim, ktorý sa chvála Bohu skončil v roku 1989 a voči ktorému som ako vysokoškolák protestoval. Dobre si pamätám, ako bolo aj v bývalom režime zakázané kritizovať a kriticky myslieť, rovnako je tomu dnes v začínajúcej liberálnej totalite. O súdruhovi Vladimírovi Iljičovi Leninovi sme všetci vedeli, že za jeho nepríčetným pohľadom a ochrnutím na konci života stojí progresívna paralýza zapríčinená syfilisom a nie zranenie spôsobené otrávenými nábojmi, ktoré do Lenina vystrieľala eserská atentátnička Fanny Kaplanova. Oficiálne bolo o tom zakázané hovoriť, hovorili sme však o tom všetci.
Komunisti mohli tárať, rozhorčovať sa a robiť čo chceli, všetci sme vedeli, čo je vo veci a ako sa veci majú. Rovnako aj dnes môžu liberáli tárať, rozhorčovať sa a robiť všetko možné, všetci aj tak vieme, čo je vo veci a ako sa veci majú. Našťastie medzi vtedajšími komunistami a dnešnými liberálmi je niekoľko základných rozdielov. Liberáli sú podstatne slabší ako komunisti v minulosti a aj podstatne primitívnejší. Liberáli by si radi uzurpovali moc a využijú k tomu všetky možnosti. Je však našou povinnosťou to nedopustiť a brániť im v ich agende zo všetkých síl. Hovorí sa, že múdrejší ustúpi a najhoršia je zrážka z blbom. V niektorých prípadoch je však naozaj kontraproduktívne ustupovať a zrážke s blbom sa vyhýbať.