Dvaja nemeckí kardináli varujú, že "synodálna cesta" prijatá nemeckými biskupmi môže viesť k "sekularizácii", "rozdeleniu", ba dokonca k "akejsi nemeckej národnej Cirkvi".
Kardinál Rainer Maria Woelki, kolínsky arcibiskup, sa pre diecézne noviny vyjadril: "Najhorším výsledkom bude, ak synodálna cesta povedie k rozdeleniu, a teda von z Cirkvi, von zo spoločenstva s univerzálnou Cirkvou. To by bolo najhoršie, keby tu mala vzniknúť nejaká nemecká národná Cirkev."
Na druhej strane Woelki uviedol, že najlepším výsledkom "bude, ak sa nám podarí iniciovať skutočnú reformu, ktorá je v Cirkvi určite nevyhnutná. Podľa môjho názoru by to mala byť reforma, ktorá napraví všetky zdania a reálie, ktoré odvádzali od podstaty Cirkvi, a pomôže nám hlbšie pochopiť podstatu Cirkvi. Predovšetkým pochopiť to, že Cirkev nie je výhradne sociologickou entitou, ale že je Božím dielom, že je Kristovým telom a že nie je možné vnímať Cirkev bez Krista."
"Kto miluje Krista, miluje Cirkev; kto miluje Cirkev, miluje Krista," vysvetlil kardinál. "Kristus a Cirkev patria nerozlučne k sebe. A pokiaľ ide o reformu Cirkvi, vždy to môže byť iba o znovuobjavení, o silnejšom zblížení s Kristom a jeho Evanjeliom, či už ide o jednotlivcov, spoločenstvo alebo Cirkev."
Kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, v knihe rozhovorov, ktorá má vyjsť budúci týždeň, uviedol: "Tzv. synodálna cesta cirkevného zriadenia v Nemecku je v skutočnosti zameraná na ďalšiu sekularizáciu Cirkvi."
"Namiesto obnovy z Evanjelia katechézou, misiami, pastoračnou starostlivosťou, mystagógiou sviatostí sa spolieha - ako za ostatné polstoročie - na témy, ktoré majú údajne zabodovať vo verejnej mienke západného sveta s nádejou, že sa dospeje k mysleniu redukovanému na materialistickú koncepciu človeka."
Müller poukázal na množstvo tém, v ktorých sa synodálna cesta odchyľuje od katolíckeho učenia.
"V jadre je to predovšetkým záležitosť transformácie sviatosti vysviacky na profesionálny systém dobre platených funkcionárov. A po druhé ide o presun politicky chápanej ‘moci‘ od biskupov a kňazov k ‘laikom‘ s ustanovením, že prednosť majú ženy, ak sú rovnako kvalifikované."
"Po tretie, čo je znepokojujúce, je to, že kresťanská morálka, ktorá vyplýva z nového života v Kristovi, sa diskvalifikuje ako ‘nepriateľská telu’ a je údajne nezlučiteľná s normami modernej sexuológie (por. Gal 5, 13–25). Kameňom úrazu od čias protestantskej reformácie a naturalizmu osvietenstva je po štvrté, samozrejme, celibát kňazov, ako aj evanjeliové rady (chudoba, čistota, poslušnosť) zasväteného života."
"Namiesto toho, aby intelektuálne a duchovne čelilo veľkým teologickým a antropologickým výzvam procesu dechristianizácie, nové vydanie starej agendy 70. rokov chce získať svoje stratené postavenie," kritizoval Müller. "Opätovne spomínam kľúčové slová: zrušenie nepochopeného kňazského celibátu, prístup žien k sviatostnej službe, spoločné prijímanie v prípade oddelených vo viere, uznanie mimomanželských zväzkov atď."
Kardinál zdôrazňuje, že synodálna cesta v Nemecku "by si ťažko mohla nárokovať pre seba Ducha Svätého, aby pozastavila, napravila a interpretovala autoritu Svätého písma, apoštolskej tradície a neomylných rozhodnutí Magistéria".
"V lepších dobách nemeckí biskupi ešte jasne vymedzili hranice autority Cirkvi. A síce, že aj pápež a všetci veriaci sú viazaní Písmom, Tradíciou a prechádzajúcim Magistériom. A, že v žiadnom prípade nie je možné zásadne reinterpretovať alebo dokonca podkopať vieru a učenie Cirkvi pod zámienkou novej hermeneutiky. Toto sa píše v liste nemeckých biskupov z roku 1875 proti všemohúcemu kancelárovi Nemeckej ríše Ottovi von Bismarckovi."
Hlava Konferencie biskupov Nemecka, biskup Georg Bätzing z Limburgu, reagoval na Woelkiho obavy, že synodálna cesta môže viesť k nemeckej "národnej cirkvi".
"Katolícka cirkev je univerzálna cirkev, ktorá sa skladá z konkrétnych cirkví," uviedol Bätzing. "Cirkev v Nemecku je súčasťou univerzálnej Cirkvi a v tomto ohľade sa nič nezmení."
Krátko potom, čo Bätzing označil Cirkev v Nemecku za súčasť univerzálnej cirkvi, v samostatnom rozhovore ohlásil: "Považujem diakonát žien za veľmi legitímny."
Katolícka cirkev učí, že sviatosť posvätného stavu sa skladá z troch stupňov: diakon, kňaz a biskup. Každopádne sviatosť posvätného stavu je iba jedna. Preto, ak sa kňazmi môžu stať iba muži, ako to dôrazne potvrdil pápež Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste Ordinatio Sacerdotalis z roku 1994, musí to platiť aj pre biskupov a diakonov.