„Nový proletariát“
Proletariát predchádzajúcich storočí ako subjekt revolúcie už neexistuje. Nie div, že všetky moderné doktríny usilujúce sa o novú sociálnu revolúciu hľadajú nové subjekty a „utláčané triedy“, v mene ktorých budú naďalej vykonávať svoje činnosti a agitáciu. V dvadsiatom prvom storočí sa také revolučné teórie na jednej strane radikalizujú a na druhej strane nachádzajú úplne nové oblasti činnosti.
„Zakliatym ľudom zeme“ dneška sú migranti, členovia komunity LGBT, ženy, ľudia inej farby pleti (BLM – Black Lives Matter). Revolúcia však ide nad rámec ľudského druhu. Máme tu predsa „boj za práva zvierat“ a v poslednej dobe za „práva stromov“. Musíme počkať na ďalšiu… „Internacionálu“.
Dokonca aj starí komunisti sa týmto novým požiadavkám dokonale prispôsobili. V krajinách, kde takéto strany ešte existujú, na ich portáloch nájdeme podporu pre migrantov, gayov, lesbičky, transsexuálov, feminizmus, environmentalistov a antirasistov. Komunizmus sa teoreticky zrútil, ale jeho epigoni dokonale zapadli do novej reality „revolučného pokroku“. Možno je červená farba ich zástav zakrytá zelenou… Väčšina týchto moderných „revolučných teórií“ je absolútny nezmysel. V takom prípade pravdepodobne počítajú s tým, že „z kvantity sa nakoniec stane kvalita“.
Myšlienka globálnej revolúcie
Na okraj vytvárania nových teórií revolúcie stojí za zmienku myšlienka globálnej revolúcie, v ktorej proti sebe má stáť na každej strane polovica ľudstva. Zdá sa, že táto vízia svojím rozmachom prekonáva väčšinu ostatných nápadov. Teória vychádza z ideológie LGBT, konkrétne z písmena L ako lesbičky. Je to tiež príklad toho, že LGBT je ideológia, hoci jej predstavitelia to vehementne popierajú.
Vo Francúzsku vyšla koncom septembra kniha „Lesbian Genius“, ktorá je akýmsi „antimužským“ manifestom. Jej autorkou je radikálna feministka Alice Coffinová. Teda „feministická revolúcia“ má svoj nový manifest, ktorý vyzýva ženy do vojny s mužmi. V takejto konfigurácii môžu zostať „neutrálni“ iba „transvestiti“ (a „transvestitky“ :-). Žarty však dajme bokom, pretože cesty totálneho feminizmu vedú do oblastí nebezpečného delenia ľudí a spoločnosti už ani nie podľa „tried“, ale podľa pohlavia.
Alice Coffinová sa narodila v roku 1978 v Toulouse. Je feministka a tzv. LGBT novinárka. Je taktiež „aktivistka“, spoluzakladateľka Európskej lesbickej konferencie a Asociácie novinárov LGBT (AJP). Jej „manifest“ pod názvom „Lesbický génius“ vydalo 30. septembra vydavateľstvo „Grasset“. U Marxa svet „obchádzalo strašidlo komunizmu“, podľa Coffinovej ho obchádza strašidlo „lesbizmu“, ktoré má zvrhnúť patriarchálnu spoločnosť.
Podľa jej názoru muži udržiavajú od úsvitu dejín systém, v ktorom práve oni sú „všadeprítomní vo všetkých oblastiach“. Teraz sa to lesbičky chystajú zmeniť. Coffinová považuje dejiny homosexuality za činy „anarchistov, revolucionárov a delikventov“. To oni zmenia svet. „Máme moc, aby sme týchto ľudí pripravili o kyslík, zrak a sluch zvyšku sveta bez fyzickej eliminácie.“
Autorka spomína na svoje aktivity uskutočňované od roku 2008 v rámci feministickej skupiny „La Barbe“. Boli to útoky na konkrétnych ľudí (napr. na publicistu Eric Zemmour), „nálety“ na pravicové konferencie a rad ďalších útokov, ktoré porušovali právne normy. Coffinová je „ospravedlnená“, pretože chce „žiť vo svete bez falusov“, vytlačiť polovicu utláčajúceho ľudstva a nechce mať rodinu. V roku 2018 hovorila v televízii o tom, že keď „nemám muža, nie som znásilňovaná, bitá a zabíjaná“.
Nemajú rady ľudí
Možno má Alice Coffinová nezahojené rany z detstva. Chcela byť Andrejom, ale nakoniec zistila, že nie je transrodová, ale lesbička. Rýchlo vstúpila do politiky. Stala sa členkou Mestskej rady za Stranu zelených v Paríži (EELV), ale sama hovorí, že si vyberá iba spoločnosť žien. Píše: „Už nečítam mužské knihy, už nepozerám ich filmy, už nepočúvam ich hudbu.“
Kniha manifest 42-ročnej aktivistky takmer šokuje svojou nenávisťou voči človeku a voči všetkým mužom. Je to možno epigónstvo poľského filmu Sexmisia, ide však ďaleko za hranice komédie a keď sa v ňom uvádza, že každý muž je nepriateľom, nie je to iba dialóg z nejakého filmu. Je presvedčená, že muži by mali odčiniť svoje „zločiny“, musia opustiť riadiace funkcie v spoločnostiach a odovzdať ich ženám. Mali by byť tiež vylúčení z procesu počatia dieťaťa, a najlepšie aj z jeho výchovy. Režisér filmu Machulski pravdepodobne nepredpokladal, že sa stane takmer „prorokom“. Najzaujímavejšie však je, že táto revolucionárka pracuje v… Katolíckom inštitúte v Paríži.
LGBT je však ideológia a navyše odporná
Alice Coffinová je dôkazom toho, že LGBT nie je iba o ľuďoch, ale aj o ideológii a to ideológii, ktorá vedie k extrémom a radikalizmu. Treba však povedať, že aj Francúzska revolúcia bola spočiatku menšinovou ideou. Ľavičiari radi opakujú vetu Mahátmu Gándhího: „Najskôr ťa ignorujú. Potom sa z teba smejú. Neskôr s tebou bojujú. A nakoniec vyhráš.“ Heslo svedčí mnohým súčasným „progresívcom“. Zatiaľ „lesbická revolúcia“ prebieha za účasti hŕstky aktivistov, ale jej prízrak už čoskoro môže strašiť po svete. „Revolučný lesbizmus“ to nie je iba Francúzsko, ale predovšetkým USA, ale aj Brazília a ako kolíska Femenu dokonca aj Ukrajina.
Pre Alice Coffinovú sú muži samé zlo. Jej cieľom je zničenie idey „Všemohúceho Otca“, ktorý učí morálne hodnoty, a zničenie patriarchátu. Cesta k tejto revolúcii má viesť aj cez odsunutie mužov zo žurnalistiky, filmu a politiky, pretože tieto profesie sú „nositeľmi mužskej moci“. Vyzerá to zaujímavo, pretože táto variácia ľavicového šialenstva hovorí o rozpútaní vojny s… polovicou ľudstva.
Umelci za „pokrok“
Nápady Coffinovej nie sú náhodný prelud. Dočítal som sa, že poľská nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Olga Tokarczuková iniciovala nový projekt s názvom Ex-centrum zameraný na vedcov, umelcov a kurátorov, ktorého cieľom je „zamýšľať sa nad koncom sveta v podobe, v akej ho poznáme, a nad svetom budúcnosti“ a taktiež hľadať nové pojmy na opísanie novej reality.
Je pravda, že má ďaleko od radikálneho feminizmu a dokonca v nadácii pracuje aj jej manžel a syn, takže nevylučuje ani mužov, ale keď čítam, že cieľom projektu je pripravovať svet, ktorý môže vzniknúť „na troskách toho starého“, nepochybujem o tom, že predzvesť „revolúcie“ sa stane úplne reálnou. Okrem toho sa na projekte podieľajú takí „progresívci“ ako Agnieszka Hollandová, Marian Turski, Anda Rottenbergová a Zbigniew Mikołejko, expert na náboženstvo z čias Poľskej ľudovej republiky. Majú hľadať „v chaose súčasnosti“ „procesy a javy, ktoré budú mať vplyv na formovanie budúceho sveta“. Prečo im nedať manifest pani Coffinovej práve teraz?