Plány Georgea Sorosa ohľadom migrácie by sa v zásade mali realizovať na základe akčného plánu prijatého v utorok 24. novembra 2020 týkajúceho sa právnych predpisov Európskej komisie o migrácii. Dokument sa o migrantoch zmieňuje ako o prakticky plnoprávnych občanoch, ktorí by mali byť zvýhodňovaní oproti väčšinovej spoločnosti napríklad v oblasti bývania a zamestnávania. V akčnom pláne figuruje aj komplexná senzibilizácia Európanov voči migrácii.
V súlade so Sorosovým scenárom Európska komisia v utorok oznámila svoj nový návrh migračných právnych predpisov. Z vyhlásení komisárov EÚ Margaritis Schinasa a Ylvy Johanssonovej vyplýva, že je potrebné priznať nové a rozsiahlejšie práva migrantom, ktorých treba zvýhodňovať oproti väčšinovému obyvateľstvu v mnohých oblastiach, ako je prístup k zamestnaniu či bývanie. Grécky komisár pre podporu európskeho spôsobu života už hovoril o prisťahovalcoch ako o plnoprávnych občanoch: „Každý, kto má právo na pobyt v Európe, musí mať prístup k prostriedkom, ktoré sú potrebné na plné rozvinutie svojho potenciálu, a aby mohol prevziať na seba rozhodujúce práva a povinnosti záväzné v Európskej únii.“
Pštrosia politika v oblasti terorizmu
Utorkové vyhlásenia tiež naznačujú, že v prípade migrantov sa snažia zamiesť zvýšené riziko bezpečnostnej politiky pod koberec. Zatiaľ čo švédska komisárka pre vnútorné záležitosti uviedla, že integračné problémy nesúvisia s náboženstvom, jej grécky kolega uviedol: „Netreba príliš dramatizovať otázku migrácie v Európe.“
Je dobré si pripomenúť, že George Soros, ktorý má v Bruseli veľmi silný vplyv, prišiel ešte počas migračnej krízy v roku 2015 s myšlienkou, že by Európska únia mala prijímať jeden milión prisťahovalcov ročne vrátane nelegálnych prisťahovalcov, ktorým treba poskytovať na hlavu 15 tisíc eur ročne po dobu dvoch rokov, takže od druhého roku spustenia systému by to predstavovalo 30 miliárd eur ročne. Miliardár by tak výrazne uľahčil masový prílev migrantov, pretože už samotný limit jeden milión predznamenáva, že veľký počet prisťahovalcov príde bez dokladov po tom, ako vo vlne roku 2015 došlo k obrovskému chaosu, keď na územie Európskej únie prúdili masy osôb neoveriteľnej totožnosti. Sorosov plán ďalej požadoval, aby si migranti mohli sami slobodne a bez diskriminácie zvoliť, v ktorej časti únie sa chcú usadiť.
Dvere dokorán otvorené
Napriek plánu z roku 2016 sa Európska komisia teraz nezameriava iba na štátnych príslušníkov tretích krajín, ale aj na potenciálne integračné problémy nových Európanov. V tejto súvislosti sa dvaja komisári už priamo zmieňujú o prisťahovalcoch ako o Európanoch, ktorí sú podľa Johanssonovej „teraz súčasťou európskej spoločnosti a v budúcnosti v dôsledku starnutia obyvateľstva bude EÚ potrebovať ešte viac pracovníkov aj spomedzi prisťahovalcov.“ Ich ďalšie začleňovanie a integrácia sú (údajne) prospešné pre obe strany, a predstavujú ekonomickú investíciu do trvalo stabilnejšej spoločnosti.
Podľa tridsaťstranového dokumentu je potrebné posilniť spoluprácu medzi hostiteľskými krajinami a novými krajinami v štyroch oblastiach – vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie, čo by osobám z prisťahovaleckého prostredia poskytlo viac príležitostí ako Európanom. Tieto predstavy by v spoločnosti presadili rozšírením a inštitucionalizáciou rôznych senzibilizujúcich školení, ktoré by taktiež boli integrálnou súčasťou systému verejného vzdelávania.
Rozdielne zaobchádzanie
Podľa uvedeného návrhu by migrantom bol prideľovaný samostatný domov a nie ubytovne v prijímacích strediskách. Európska komisia nabáda členské štáty, aby „utečencom a žiadateľom o azyl čo najskôr (…) poskytovali samostatné bývanie.“ V súlade s dokumentom treba migrantom poskytovať väčšiu spoluúčasť na rozhodovaní vo verejných záležitostiach na miestnej, národnej a európskej úrovni a spomína sa tiež zavedenie systému podobného kvótam pre niektoré rozhodovacie orgány. Európska komisia chce dosiahnuť, aby sa „viac migrantov a občanov EÚ z prisťahovaleckého prostredia zúčastňovalo na konzultačných a rozhodovacích procesoch na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni.“
Tento proces by bol doplnený zrýchlením transferu migrantov na obsadenie pracovných miest, čo by podľa všetkého skomplikovalo európskym nezamestnaným ich situáciu. Okrem iného by sa malo umožniť uznávanie kvalifikácií získaných prisťahovalcami v iných krajinách v EÚ. Európska komisia by navyše v spolupráci s rôznymi spoločenskými, hospodárskymi partnermi a inými zamestnávateľmi priamo sledovala, ako to migranti zvládajú.
Rozsiahla senzibilizácia
Sorosov plán z roku 2015 taktiež naliehal na EÚ, aby povzbudzovala súkromný sektor – vrátane cirkví a podnikateľov – financovať migráciu. Burzový špekulant navyše zaradil mimovládne organizácie medzi aktérov podporujúcich a financujúcich prisťahovalectvo. Z tohto hľadiska neprekvapuje, že prijatý akčný plán by chcel prisúdiť kľúčovú rolu práve mimovládnym organizáciám Sorosovej siete pri manažovaní migrácie. Dokument to vyjadril nasledovne: „Spolupráca s médiami, vzdelávacími inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti je kľúčom k lepšej informovanosti občanov EÚ o migrácii a integrácii.“
Posledná veta už súvisí s otázkou senzibilizácie, pretože v dokumente sa uvádza, že Európska komisia „pripraví webový seminár pre verejné orgány a organizácie občianskej spoločnosti a súbor nástrojov na využitie finančných prostriedkov EÚ na integráciu v programovom období 2021 – 2027.“ Podľa návrhu legislatívy by sa významná časť zdrojov určených na školstvo vynaložila na senzibilizáciu učiteľov a vytváranie multikultúrnych školských tried v celej Európe. Brusel nabáda členské štáty, aby „do učebných osnov učiteľov zahrnuli vedenie multikultúrnych a viacjazyčných tried a podporovali žiakov z migrantského prostredia a poskytli učiteľom potrebné zdroje.“ V rámci pedagogických akadémií projektu Erazmus treba „učiteľom poskytovať cielenú podporu pri rozvíjaní kompetencií potrebných na zvládnutie kultúrnej, náboženskej a jazykovej diverzity v triede.“
Ľavicová politika identity
Cieľ, ktorý si vytýčil dokument, ide ešte ďalej a chce zmeniť spôsob, akým Európania uvažujú o migrácii a migrantoch ako celku. Chce znížiť „predsudky a dosiahnuť zmenu mentality“, ako aj spôsobu, akým ľudia vnímajú jeden druhého a ako sa stavajú k neznámemu. V pláne sa objavujú aj prvky extrémnej ľavicovej politiky identity, pretože chce podporovať migrantov predovšetkým na základe pohlavia, sexuálnej orientácie a náboženstva, pretože ako Brusel tvrdí, tieto problémy môžu pre migrantov predstavovať „špecifické výzvy“.
Prednostnú pomoc by dostali tiež podnikatelia z radov migrantov alebo s migrantským pozadím. Európska komisia chce zabezpečiť, aby podnikatelia z migrantského prostredia dostali väčšiu podporu, mali ľahší prístup k financiám, vzdelaniu a poradenstvu.
Je treba tiež pripomenúť, že George Soros vo svojej knihe „The Open Society“ píše, že „pokles autority národných štátov je vítaný“, a viackrát sa o ňom zmienil: chcel by dosiahnuť, aby jazyk a kultúra európskych krajín boli zatlačené do úzadia, aby sa tak aj vďaka tomu skôr podarilo integrovať nelegálnych prisťahovalcov do väčšinovej spoločnosti pôvodného obyvateľstva.