V Shakespearovej hre Július Caesar je scéna, v ktorej vystupuje Marcus Antonius sám s telom čerstvo zavraždeného Júlia Caesara.
Túži sa pomstiť atentátnikom vediac, že kvôli tomu vypukne v Ríme vraždiace šialenstvo. Z tejto scény počujeme slová: "Volajte na poplach a vypusťte vojnových psov!" (Július Caesar, dejstvo III, scéna I)
Tento refrén hrá v našej spoločnosti až príliš často, keď upadáme do pekelnej nočnej mory bojachtivosti a anarchie. Slovo belligerence (bojachtivosť) pochádza z latinských slov "bellum" (vojna) a "genere" (niesť / nosiť) a znamená osobu zapojenú do vojny.
V bežnom používaní slovo takáto osoba vyhľadáva dôvody na vyvolávanie problémov a túži sa násilne pomstiť. Otcom agresie / bojachtivosti nie je nik iný než ten, kto podnietil vôbec prvú revolúciu proti Bohu: diabol.
Momentálne žijeme v strašne agresívnej spoločnosti.
Toľko ľudí hovorí o tom, že sú "naštvaní"; to znamená, že sa dajú ľahko a často uraziť takým spôsobom, ktorý ospravedlní tvrdohlavosť a neprimeranú povahu ich pomsty.
Tieto bojachtivé osoby sa vnímajú ako obete nespravodlivosti, ktorých utrpenie alebo predstava utrpenia je dostatočným dôvodom na akékoľvek ničenie a chaos, ktorého sa môžu pri riešení nespravodlivosti dopustiť.
Zo životov ostatných robia skazu. Je to, akoby hľadali (aj dlho) dôvody na frustráciu, aby mohli konať bez ohľadu na následky.
Táto agresívnosť sa objavuje aj v našich zboroch.
Existuje toľko spôsobov, ako sa sami ochotne polarizujeme všetkým, od hudby cez rituál až po vedúcich predstaviteľov. Medzi najnenávistnejšie veci, ktoré som v priebehu rokov videl na sociálnych sieťach, patria Katolíci, ktorí voči ďalším Katolíkom prejavovali skutočne nenávistnú agresivitu.
Často som si všimol, ako sa satan poškľabuje nad našimi žabomyšími vojnami. Rovnako ako v sekulárnom svete, agresia sa týka akumulácie moci.
Sú chvíle, keď sa pri obrane a šírení pravdy nebudeme môcť vyhnúť agresivite ostatných. Sám Ježiš viackrát odkazuje na to, že rodič povstane voči dieťaťu a dieťa voči rodičovi, keďže niektorí prijímajú a nasledujú Krista.
Ako odpovedáme na agresivitu? Ako odvrátime túžbu stať sa bojachtivým voči všetkým okrem satana a jeho prisluhovačom?
Verím, že odpoveď možno nájsť v Matúšovi 11: 28–30.
"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som mierny a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké."
V tomto vidíme, že v našom živote prichádzajú jarmá, bolesť, nespravodlivosť a smútok. Budeme mať pokušenie opätovať agresivitu. Kristus túto realitu niesol až na kríž.
Odpoveď spočíva v našej ochote a schopnosti prejaviť miernosť.
Miernosť má zlú povesť ako keď je niekto nevýrazný, plachý alebo slabý. Miernosť je trpezlivosť, cnosť, ktorú svätý Pavol v Gal. 5:22 pripomína, že je to ovocie Ducha Svätého.
Trpezlivosť je všetko, iba nie slabosť; trpezlivosť si vyžaduje neuveriteľnú silu. Je to sila, ktorú mal Ježiš na kríži. Ukazuje svoju silu v trpezlivosti a vytrvalosti. Príde čas na súdy. Bude to spravodlivé.
Naša schopnosť prejaviť miernosť čeliac ublíženiu nenahradzuje škodu, ktorá nám bola spôsobená, ani neumožňuje druhým, aby sa k nám správali ako k handre. Ukazuje silu charakteru, ktorá zmierňuje posmech a poskytuje oveľa silnejšie svedectvo pre ostatných.
Naša bojachtivosť by mala smerovať na diabla a jeho sily; výlučne proti nim by sme mali prejavovať pohŕdanie a ráznosť. Diabol a jeho démoni nemajú nádej na obrátenie. Sú večne zatratení.
Pokiaľ ide o naše blížne ľudské bytosti, pokiaľ stoja na tejto strane v okamihu smrti, existuje šanca, nech je akokoľvek mizivá, na možné obrátenie.
Cirkev tu je pre spásu duší.
Vedenie agresie von z našich sŕdc a duší nám pomáha znášať Kristovo jarmo: schopnosť nezištne milovať a prejavovať neochvejnú poslušnosť voči Otcovej vôli vo všetkom.
Naše volanie na poplach a vypustenie vojnových psov by malo jedine smerovať voči diablovi a jeho prisluhovačom.