Človek nemôže ignorovať Ducha Svätého a zároveň prijímať Jeho požehnania.
Človek nemôže ignorovať Božiu vôľu a zároveň mať prospech z nasledovania Boha.
Človek nemôže mať Boha len ako hobby a čakať, že sa k nemu bude Boh správať ako k svojmu synovi, či dcére.
Človek nemôže odmietať náuku Cirkvi a zároveň v plnej miere užívať všetky jej dobrá.
Človek nemôže šíriť nesváry, ohovárať a falošne obviňovať a zároveň sa pokladať za oddaného a verného syna či dcéru.
Človek nemôže dovoliť, aby hriechom iného človeka, ktorého sa dopustí skutkom alebo myšlienkou, odôvodnil alebo ospravedlnil svoj vlastný hriech.
Zožať môžeme totiž iba to, čo zasejeme.
A akou mierou nameriame iným, takou sa nameria aj nám.
Práve pre toto je katolicizmus náročný a ťažký. Zameranie sa na posudzovanie skutkov druhých vždy začína tým ako ich posudzujeme, alebo do akej miery im dovoľujeme hrešiť. V tomto spočíva pochopenie nevyhnutnosti obracať sa na Božie Milosrdenstvo a byť Jeho šíriteľmi - nikdy neignorovať, ani neumožňovať hriech, ale vždy povolávať k svätosti.