"Pápež nie je absolutistickým monarchom, ktorého myšlienky, názory a túžby sa stávajú zákonom. Naopak: pápežova služba je zárukou poslušnosti Kristovi a Jeho slovu. Nesmie hlásať svoje vlastné myšlienky, ale vytrvalo lipnúť spolu s Cirkvou na poslušnosti Božiemu Slovu a odolávať akýmkoľvek snahám o jeho prispôsobenie, zmiernenie a akýmkoľvek formám oportunizmu.
Pápež Ján Pavol II tak konal, keď aj napriek všetkým snahám, očividne benevolentným voči ľudskej osobe, čeliac mylným interpretáciám slobody neúnavne a jednoznačne zdôrazňoval nedotknuteľnosť ľudskej bytosti a ľudského života od okamihu počatia až po prirodzenú smrť. Sloboda zabíjať nie je pravou slobodou, ale tyraniou, ktorá ponižuje človeka na otroka.
Pápež si uvedomuje, že vo svojich dôležitých rozhodnutiach je viazaný veľkým spoločenstvom viery všetkých čias; je viazaný interpretáciami, ktoré sa vyvíjajú a zdokonaľujú počas putovania Cirkvi. Pápežova moc teda neznamená "byť navrchu", ale slúžiť Božiemu Slovu; zaistiť aby toto Božie Slovo bolo neustále prítomné vo svojej veľkoleposti a vznešenosti a aby vždy znelo v celej svojej čistote a jasnosti, aby sa netrhalo na kusy ustavičnými zmenami ľubovoľne podľa potreby pri jeho užívaní.
Svätý Stolec/Katedra sv. Petra je - povedzme si opäť - symbolom moci, vyplývajúcej z učiteľského úradu Cirkvi, jej poslušnosti a služby, skrze ktorú sa nadovšetko usiluje aby Božie Slovo - Pravda - žiarilo medzi nami a ukazovalo nám cestu života."