"Povinnosťou kňaza je pripomínať katolíkom, že nesmú prijímať Eucharistiu v stave ťažkého hriechu a umožniť im prístup k sviatosti zmierenia", povedal nigérijský kardinál na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Budapešti. "V Cirkvi ešte stále platí náuka, že kto vie o sebe, že je v stave ťažkého hriechu, ktorý ho vzďaľuje od Božej lásky, nemá ísť na sv. prijímanie len preto, lebo idú všetci", uviedol kdl. John Onaiyekan počas naživo streamovanej katechézy z Budapešti 9. septembra 2021.
"Najprv sa musí vo sviatosti zmierenia formou spovede zmieriť s Bohom. Dnes však, žiaľbohu, vidíme len dlhý rad ľudí, pristupujúcich počas omše k sv. prijímaniu, z ktorých je mnohým ľahostajné, či sa nachádzajú v náležitom duchovnom stave prijať Eucharistiu. Povinnosťou kňaza je preto pripomínať katolíkom, že nesmú prijímať Eucharistiu v stave ťažkého hriechu a umožniť im prístup k sviatosti zmierenia."
Kardinál Onaiyekan slúžil ako arcibiskup Abuji od roku 1994 až do 2019, keď pápež František prijal jeho žiadosť o penzionovanie z dôvodov dovŕšenia 75 rokov veku. K programu 52. Medzinárodného Eucharistického kongresu v Budapešti (5. až 12. sept. 2021) prispel s viac ako hodinovou katechézou o katolíckej náuke o Eucharistii. 77-ročný kardinál odporúča kňazom, aby veriacich v kázňach náležite poúčali o hodnosti prijímania Eucharistie, aby tak ľudia vedeli, kedy sa ocitnú v neprípustnej situácii a mohli ju vopred napraviť, aby ich nemuseli verejne poslať preč od ´zábradlia´, pri ktorom sa podáva sv. prijímanie. V niektorých krajinách sa diskutuje o tom, či sa politikom, ktorí z politických dôvodov hlasujú za nemorálne zákony má odmietnuť prístup k sv. prijímaniu. Pokiaľ hlasujú za nemorálny zákon, aj keď v sekulárnom štáte, stávajú sa v skutočnosti spolupáchateľmi zločinu a preto máme do činenia s morálnym rozhodnutím, ktoré nie je zlučiteľné s prijatím sv. prijímania." Africký kardinál dodáva, že "katolícky politik, ktorý v súvislosti s morálnymi záležitosťami verejne nesúhlasí so svojou Cirkvou, by sa mal radšej vyhýbať provokačným kontroverziám v súvislosti s Najsv. Eucharistiou". Ako biskup sa vždy usiloval ako najlepšie vedel povzbudiť katolíckych politikov, aby "za každých okolností zaujali pevný a jasný postoj a postavili sa proti každému zákonu, ktorý je proti Bohu".
"Súčasná situácia čoraz častejšie vyvoláva diskusie o zodpovednosti katolíckych politikov pridŕžať sa zákonov Cirkvi vo svojich politických rozhodnutiach, najmä v súvislosti s ťažkým hriechom potratu. Potrat sa pritom považuje za normálny v mnohých "tzv. rozvinutých krajinách": Katolícka cirkev však v každom prípade trvá na tom, že potrat je vraždou nevinného nenarodeného dieťaťa. Každý katolík teda, ktorý sa dopustí potratu, alebo na ňom spolupracuje, by mal vedieť, že sa dopúšťa vraždy a nemal by pristupovať k sv. prijímaniu, pokiaľ nepristúpi k sviatosti zmierenia. K Bohu sa dá vrátiť aj po spáchaní takejto veci, no problém spočíva v tom, že ľudia sú pyšní, ba až hrdí na to, čo urobili."
Onaiyekan povedal, že otázka, či katolícky politik musí vždy nevyhnutne hlasovať proti každému zákonu, ktorý povoľuje potrat alebo iný nemorálny skutok, je "delikátnejšia a problematickejšia". Dôležité je, že v aréne politických strán je nevyhnutné, aby Cirkev nevťahovala Najsv. Eucharistiu do politických svárov a hádok, pretože z toho môže byť viac škody než osohu." Onaiyekan je biskupom už 38 rokov a predtým slúžil ako predseda Konferencie biskupov Nigérie. Pripomenul aj to, že život v Nigérii v susedstve s moslimami, ktorí uznávajú ´šariju´, ich učí užitočnej lekcii ako nezavádzať náboženské zákony do spoločenstva veriacich v multináboženskom národe.
"V Najsv. Eucharistii sme pôsobením Ducha Svätého intímne zjednotení s Ježišom Kristom, Synom Boha Otca. Inými slovami sme intímne zjednotení s Najsv. Trojicou. Skrze Najsv. Eucharistiu teda Boh k nám nielenže prichádza, ale v nás aj žije a my žijeme v Ňom. Jednoznačne môžeme povedať, že nikto nie je hoden prijímať sväté prijímanie. Pred Bohom sme totiž všetci hriešnikmi. Preto sa aj na začiatku sv. omše modlíme "Vyznávam Všemohúcemu Bohu ..." - a musíme to myslieť a robiť naozaj úprimne, nielen ako formalitu. Ustavične by sme mali Bohu ďakovať za to, že nám dovoľuje zjednotiť sa s Ním a urobiť nás hodných sláviť s Ním aj Eucharistiu skrze Jeho milosť."