Včera 125 predstaviteľov katolíckej Cirkvi v Nemecku verejne priznalo svoju príslušnosť k tzv. LGBT komunite! Znamená to, že sú buď aktívni homosexuáli, alebo praktizujú nejakú inú formu sexuálnej zvrátenosti. Svoje vyhlásenie zverejnili online a vyzvali zároveň na ukončenie praxe „diskriminácie a vylúčenia“, ktorú aj oni údajne zažili v Cirkvi, kvôli svojej sexuálnej orientácii. Správu priniesla agentúra AFP.
Aby toho nebolo málo, ich kampaň podporil aj hamburský arcibiskup Stefan Hesse, ktorý išiel tak ďaleko, že v podstate obvinil Cirkev z porušovania Ježišovho učenia: „Cirkev, v ktorej sa ľudia musia skrývať z dôvodu svojej sexuálnej orientácie, nemôže byť podľa môjho názoru v súlade s duchom Ježišovho učenia.“ Takže v konečnom dôsledku sú celé dejiny Cirkvi, podľa názoru arcibiskupa Hesseho v rozpore s „duchom Ježišovho učenia“. Tento názor podozrivo pripomína iného nemeckého duchovného, augustiniánskeho mnícha Martina Luthera.
Hamburský arcibiskup nezostal nakoniec z cirkevných hierarchov, v podpore tejto kampane, osamotený. Pridal sa k nemu najprv biskup Heinrich Timmerevers z Drážďan a nakoniec činovník Stálej rady biskupskej konferencie, biskup Helmut Dieser z Aachenu podporil kampaň v mene celej biskupskej konferencie: „Rád by som to privítal v mene Nemeckej biskupskej konferencie ako znak toho, že pracujeme na tom, aby v našej cirkvi prevládla a nastala takáto klíma oslobodenia od strachu.“
Skupina 125 kňazov, vzdelávacích a administratívnych pracovníkov požaduje „slobodný prístup ku všetkým pastoračným povolaniam“, zrejme aby mali dostatočný prístup k objektom svojej priazne a ukončenie „systému utajovania, dvojitých štandardov a nečestnosti, s akými sa stretávajú v Cirkvi témy týkajúce sa komunity LGBT.“ O utajovaní by sa však dalo hovoriť skôr v súvislosti s ich vlastným ukrývaním svojej sexuálnej orientácie. Pokiaľ by ju totiž priznali, pri podávaní si prihlášky do seminára alebo do práce v cirkevných štruktúrach, tak by im bol prístup k týmto povolaniam hneď na začiatku ich cirkevnej kariéry odmietnutý. Či skôr, mal by byť odmietnutý, avšak prax v Nemecku (ale aj inde) bude dnes zrejme odlišná.
S drzosťou vlastnou revolučným živlom sa táto skupina signatárov rozhodla dokonca Cirkvi diktovať, ako má k nim pristupovať, pokiaľ začnú verejne žiť s nejakým partnerom: „Nadviazanie neheterosexuálneho vzťahu či uzavretie (takéhoto) manželstva nikdy nesmie byť považované za porušenie lojality ani za následnú prekážku v zamestnaní či dôvod na prepustenie (zo služby).“
Celkovo uviedli až sedem „požiadaviek“, ktoré majú voči Cirkvi. Okrem iného trvajú aj na tom, aby Cirkev „zrevidovala svoje vyjadrenia o sexualite na základe teologických a ľudsko-vedeckých poznatkov.“
Otvorená podpora aktívnej sodomie bola v katolíckej Cirkvi vždy hodnotená ako mimoriadne závažný ťažký hriech, ktorý znemožňuje prístup k sviatostiam, vylučuje z možnosti aktívnej cirkevnej služby a v podstate stavia toho, kto by tvrdošijne zotrvával na takejto pozícii, mimo Cirkev. Budú nasledovať voči takýmto aktivitám, ktoré rozdeľujú veriacich, postihy z Vatikánu? Aj voči hamburskému arcibiskupovi a biskupskej konferencii?