Súčasná západná spoločnosť predstavuje dokonalý obraz anarchie a chaosu, ktoré rozkladajú základnú vrstvu obecného povedomia o ľudskej prirodzenosti. Tento sekulárny trend spochybňovania nemenných antropologických konštánt zasahuje do oblastí, v ktorých by ešte pred niekoľkými desaťročiami nebol mysliteľný. Následne vznikajú situácie, ktoré pripomínajú zmes čierneho humoru, surrealistických halucinácií a distopických románov.
S nárastom spoločenskej akceptácie procedúr „zmeny pohlavia“ boli už v minulom roku niektoré semináre v USA nútené zaoberať sa prihláškami biologických žien, ktoré o sebe tvrdia, že sú muži. Tým vzniká problém: s liberalizmom koketujúci cirkevní predstavitelia im nemôžu povedať, že hovoria nezmysly, keď sa identifikujú ako muži. To by vyvolalo mediálnu smršť a obvinenia z „tmárstva“, z čoho má väčšina liberálnych duchovných panický strach. A zároveň ich nemôžu prijať do seminára, pretože ich ženskosť je evidentná. Napriek tomu sa tak v USA stalo a to dokonca najmenej v troch prípadoch. Všetci traja seminaristi – seminaristky boli po odhalení vylúčení, avšak je otázne dokedy dokáže Cirkev odolávať hrozbe obvinenia z diskriminácie. Najmä pokiaľ budú podložené súdnymi žalobami.
Zo strany žiadateliek ide o veľmi rafinovane vymyslený pokus, ako pritlačiť liberálnych (ale ešte stále nedostatočne) cirkevných predstaviteľov k politicko-korektnej stene. Keďže títo klerici pred svetom uznávajú, že biologická žena sa môže identifikovať ako muž, pričom ju od tohto zjavného nezmyslu nechcú odhovárať, ale chcú ju „s láskou sprevádzať“, čo v praxi znamená, že: uznajú jej právo na takéto konanie; logicky ju potom nemôžu ako „muža“ odmietnuť v seminári. Navyše ak za rohom stojí štát, ktorý je ochotný okamžite sa zastať „diskriminovanej“ osoby.
Niektoré semináre v USA preto teraz stoja pred problémom, pretože sú nútené vážne sa zaoberať (to znamená nezahodiť podobnú nezmyselnú prihlášku rovno do koša) týmito novými „mužskými“ kandidátmi kňazského povolania. Biskupi a špirituáli seminárov už boli varovaní, že sa majú pripraviť na zvýšený počet takýchto prípadov.
Správy o potrebe dodatočného skríningu sa objavili koncom septembra 2021 po tom, čo arcibiskup Jerome Listecki z Milwaukee upozornil biskupov v USA v memorande z 29. septembra na prípady, v ktorých boli ženy„žijúce pod transgenderovou identitou“ prijaté do seminárnej formácie:
„Výbor pre kanonické záležitosti a cirkevnú správu bol nedávno informovaný o prípadoch, keď sa zistilo, že žena žijúca pod transgenderovou identitou bola nevedomky prijatá do seminára alebo do domu formácie inštitútu zasväteného života.“ Avšak memorandum dodáva, ako dodatočný dôvod pre vylúčenie takýchto seminaristov, že: „Vo všetkých prípadoch, nič v lekárskych alebo psychologických správach týchto jednotlivcov nenaznačovalo minulú liečbu alebo príslušné operácie.“ Takže pokiaľ by operácie a liečba (čiže lekársky doklad o novej pohlavnej identite) boli, tak by sa začalo na tieto ženy pozerať inak?
Arcibiskup Listecki, doktor kánonického práva, dodáva: „Kánonické právo vyžaduje, aby diecézny biskup prijímal do hlavného seminára a povýšil do posvätného rádu iba mužov, ktorí majú požadované fyzické a psychické vlastnosti.“ Zvažuje tiež testy DNA a certifikát od lekárskeho experta. Ktorý expert si však dnes v USA dovolí povedať, že žena nástojaca na svojej mužskosti, nie je mužom? A čo ak preoperovaná žena bude spĺňať kritéria na „fyzické a psychické vlastnosti“?
Konferencia biskupov USA uviedla, že primárna zodpovednosť nad procesom prijímania do seminára padá na miestneho biskupa. Anthony Lilles, akademický dekan v seminári sv. Patrika a na kalifornskej univerzite v Menlo Park, pri skúmaní transrodových žiadateľov odporúča „kontrolu rodného listu“, pričom však súčasne uznáva, že „ako sme nedávno videli, aj tento nástroj možno sfalšovať“. Spolieha sa aj na lekárske vyšetrenie, ktoré by malo vylúčiť aj zručne preoperované ženy, pri ktorých došlo aj k zmene pohlavných orgánov a celkovo vyzerajú ako muži. Bude však toto názor všetkých zodpovedných?
Kanonistka Catherine Godfrey-Howellová si sľubuje, v boji proti invázii ženo-mužov do seminárov, mnoho od platných kánonických predpisov a práva seminárov vyberať si študentov: „Cirkev má právo overovať vhodnosť budúcich kňazov, a to aj pomocou lekárskej a psychologickej vedy.“ Avšak spoliehať sa na stálosť týchto práv a predpisov v dobe, keď sme takmer denne svedkami posúvania hraníc toho, čo bolo a nebolo možné, vo svete aj v Cirkvi, je zrejme trochu unáhlené rozhodnutie. Lepšie sa k celej veci postavil Timothy Lock, riaditeľ psychologických služieb v Seminári sv. Jozefa v New Yorku. Ten uviedol, že si pri zvažovaní ďalších potenciálnych možností hodnotenia uchádzačov musia počkať na „formálne usmernenie od Konferencie biskupov USA, o tom, ako postupovať ďalej s procesom prijímania do seminára a o otázkach týkajúcich sa rodovej identity a tých, ktorí prešli od ženskej identity k mužskej.“
Avšak to, že sa ešte vlastne stále nevie a uvidí sa „ako postupovať“ v otázke tých, čo si zmenili pohlavnú identitu, pričom sa uvažuje v kontexte akoby niečo také ako reálna zmena identity bolo vôbec možné, nevzbudzuje príliš optimistické očakávania. Aj v prípade striktne odmietavého stanoviska v súčasnosti, môže byť o niekoľko rokov opäť všetko spochybnené.