Keď sa Wendy a Janet Normanové rozhodli mať dieťa, zvolili si pre nákup spermií prostredníctvom spermobanky darcu č. 9623, ktorý mal mať doktorát a vraj hovoril viacerými jazykmi. Ale po tom, ako Wendy Normanová v roku 2002 porodila syna, sa pár dozvedel, že ich dieťa zdedilo genetickú poruchu krvi, ba neskôr sa ukázalo, že aj schizofréniu, závažné duševné ochorenie vyžadujúce si celoživotnú liečbu.
Podľa správy BBC inému kalifornskému páru sa narodilo cudzie dieťa po tom, ako im klinika pre liečbu neplodnosti počas oplodnenia in vitro (IVF) poskytla nesprávne embryo, uvádza sa v žalobe. Pár tvrdí že v septembri 2019 sa im narodilo dievčatko, ktoré sa im vôbec nepodobalo. Po teste DNA našli pár, ktorý donosil ich dcéru, a spoločne sa rozhodli dievčatá vymeniť. Nejde o prvú údajnú zámenu počas umelého oplodnenia.
Lekári v dvadsiatich štátoch boli obvinení z použitia vlastných spermií pre svoje pacientky, uvádza Traci Portugalová, dieťa jedného obvineného lekára a správkyňa webovej stránky Donor Deceived, ktorá mapuje podvody s umelým oplodňovaním.
Na webovej stránke sú uvedené známe príklady darcov spermií podľa skupín: 25 až 50 súrodencov, 50 až 100, 100 až 200, 200 až 500 a viac ako 500. Najplodnejším je britský lekár Bertold Wiesner, ktorý môže byť biologickým otcom viac ako šesťsto detí. A to nepočítame koľko oplodnených embryí sa pri umelom oplodňovaní zničí!
Je možné, že s nárastom počtu spermobánk a kliník IVF, sa znížilo pokušenie lekárov poskytovať svojim pacientkam osobné služby. Ako však poukázal článok v The Atlantic, ženy teraz hľadajú spermie už aj na Facebooku od skupín ako Sperm Donation USA. Nikto nesleduje, koľko detí takíto muži splodili!
Napriek množstvu takýchto informácií záujem o umelé oplodnenie rastie. Podľa poprednej firmy zaoberajúcej sa prieskumom trhu bude mať do roku 2027 trh s komerčnými spermiami hodnotu päť miliárd dolárov. Jej správa hovorí, že rast výnosov je spôsobený nárastom mužskej a ženskej neplodnosti, ako aj rastúcou spoločenskou akceptáciou na celom svete.
Niekedy sú spermie a vajíčka gametami manžela a manželky, ktorí majú problémy s prirodzeným počatím a požiadajú o pomoc vedu, aby dosiahli oplodnenie v laboratóriu. Treba IVF prijať alebo odmietnuť aj v takomto prípade ? Je to niečo, čo je vo svojej podstate dobré, alebo je to vo svojej podstate zlo? Alebo je to niečo, čo je niekedy správne a inokedy zlé, v závislosti od okolností, ktoré ho sprevádzajú?
V roku 2018 CNN uviedla, že od roku 1978, keď sa Louise Brownová stala prvým úspešným dieťaťom „zo skúmavky“, bolo na celom svete počatých minimálne osem miliónov detí pomocou IVF (a súvisiacich technológií). Toto číslo stúpa, pričom podľa odhadov sa ročne vo svete narodí viac ako pol milióna detí v dôsledku IVF. Počet maličkých stvorení, ktorí pritom zomreli, aby to dosiahli, je nespočetný.
Osoby počaté umelým oplodnením sú v našich rodinách, cirkvách, na pracoviskách a vo verejnosti, a IVF je teraz v mnohých kresťanských kruhoch kontroverzná téma, hoci by ňou nemala byť.
Oplodnenie in vitro je niečo, čo je akceptované v mnohých kresťanských spoločenstvách a v mnohých rôznych cirkvách napriek tomu, že je problematické, pretože zabíja nenarodené deti. Zmrazuje ľudské bytosti, zaobchádza s ľuďmi ako s tovarom, „vyrába ľudské bytosti“ a zaobchádza s nimi ako by boli predmetom. Pritom do procesu vstupuje cudzia osoba, ktorá nie je súčasťou manželského vzťahu, aby sa aktívne podieľala na „výrobe“ novej ľudskej bytosti osoby.
Túžiť po dieťati je správna vec. Chcieť dieťa so svojím milovaným/so svojou milovanou je dobré, je to prirodzené a väčšina ľudí sa pravdepodobne ožení /vydá a bude mať deti. Takže nemôcť dosiahnuť túto veľmi dobrú, normálnu, krásnu vec je neraz srdcervúce.
Ak povieme, že umelé oplodnenie je neetické, ozve sa kritika: „To chcete tým povedať, že môj syn alebo dcéra, alebo neter, či synovec, priateľ počatý prostredníctvom IVF by radšej nemali existovať?“
Toto, samozrejme, nikto netvrdí. Zaujímame stanovisko ku konkrétnej metóde riešenia neplodnosti, ktoré možno vyjadriť tromi slovami: účel nesvätí prostriedky. Čo to znamená? Dobrý cieľ (mať dieťa) nemôže byť ospravedlnením každej metódy, ako sa k nemu dopracovať. Extrémnym príkladom by bol únos. Ak by niekto naozaj chcel dieťa, môže sa vlámať do niekoho domu, ukradnúť ho a vychovávať ako vlastné?
Asi všetci sa zhodneme, že hoci túžba po dieťati je dobrá, spôsob jeho získania únosom, je zlý. Podobne si môžeme položiť aj otázku, či je prostriedok IVF morálne v poriadku?
Je množstvo ľudí, ktorí boli takto počatí. My ich osobne v nijakom prípade neodsudzujeme, ani nedívame sa na nich „zvrchu“. Nekritizujeme ich dôstojnosť. Každý, kto je živou ľudskou bytosťou, je stvorený na Boží obraz, má dôstojnosť, má hodnotu, je neopakovateľný a nenahraditeľný.
Niekto bol počatý na medových týždňoch svojich šťastne zosobášených rodičov. Porovnajme to s človekom, ktorý bol počatý v dôsledku známosti na jednu noc, či s osobou, ktorá bola počatá v dôsledku znásilnenia, alebo pomocou umelého oplodnenia.
Vo všetkých štyroch prípadoch ide o jedinečné ľudské bytosti. Tieto ľudské bytosti sú si navzájom rovné. Všetky majú svoju dôstojnosť. Ale všetci sa zhodneme na tom, že ak porovnáme spôsoby ich počatia, sotva ich môžeme považovať za rovnako hodnotné.
Keď Ježiš v chráme peňazomencom prevracia stoly a predavačom holubov stolice, čo im vyčítal? Napísané je: „Môj dom sa bude volať domom modlitby. A vy z neho robíte lotrovský pelech.“ Čo tým chcel povedať? To, že chrám má svoj veľmi špecifický účel. Je určený na modlitbu, na uctievanie, na obetovanie. Nesmie byť trhoviskom.
Ľudské telo je chrámom Ducha Svätého. Čo z neho robí IVF? Robí z neho tovar. Boh stvoril sex ako nevyhnutný spôsob rozmnožovania spojený s radosťou, avšak IVF robí sex zbytočným.
Aby vzniklo dieťa z IVF, muž masturbuje, žena má vajíčka, ktoré získa vedec a v laboratóriu dá dokopy jednotlivé časti, ako nejakú stavebnicu. Dieťa sa môže dočasne zmraziť, než sa prenesie do tela matky. Takže to všetko je o oddelení a rozdelení ľudského vzťahu a spojenia. A sex je o spoločenstve dvoch osôb.
Problém je v tom, že ľudská osoba nevzniká ako plod sexuálnej intimity medzi manželom a manželkou. To, čo je technicky možné, ešte neznamená, že je tým už aj prípustné z morálneho hľadiska. A preto Učiteľský úrad Cirkvi nemôže pripustiť ani najmenší kompromis s takým prístupom, v ktorom subjektívna túžba je jediným a dostatočným kritériom, aby sa ospravedlnil akýkoľvek lekársky zákrok. (Donum vitae)
V okamihu, keď sa uzavrie zmluva o vytvorení života s treťou stranou formou IVF, aj keby sa vytvorilo iba jediné jedno embryo, vytvára sa riziko, ktoré prirodzene prichádza s ľudskou omylnosťou. A tým máme na mysli prípady, keď laboratóriá odobrali spermie nesprávnemu pacientovi a oplodnili vajíčko iného pacienta, a tak vytvorili dieťa, ktoré implantovali do správnej ženy, ale až keď dieťa vyrástlo s niektorými vlastnosťami, ktoré sa vôbec nepodobali na matku a otca, uvedomili si svoj omyl, vložili nesprávne spermie. To sa pri sexe nemôže stať, ale môže sa to stať v laboratóriu, aj pri maximálnej opatrnosti.
Ľudská osoba je dar, nie právo. V skutočnosti nemáme právo na deti. V skutočnosti si nemôžeme nárokovať právo na manželského partnera. Žena nemá právo na manžela, ani muž na manželku.
Je nesprávne vyrobiť niekoho prostredníctvom umelého oplodnenia, aby sme získali dieťa, pretože dieťa rovnako ako manželský partner je dar, ktorý je subjektom, nie objektom. Podľa inštrukcie Donum Vitae Kongregácie pre vieroučné otázky z roku 1987: „Každá osoba si zasluhuje bezpodmienečnú úctu a nikdy nemôže byť zredukovaná na užitočný predmet: to platí od okamihu počatia až po smrť. Preto manželský styk, ktorým si manželia osobitným spôsobom vyjadrujú svoju osobnú lásku, je jedinou dôstojnou „kolískou“ pre novú ľudskú bytosť.“