Pápež František vydal dlhoočakávaný dokument, ktorým reformuje Rímsku kúriu, dovoľujúc ktorémukoľvek laikovi viesť rôzne sekcie činnosti kúrie, ktoré sa všetky premenovali a majú sa považovať za oblasti "rovnakej" hodnoty.
Tlačová kancelária Sv. Stolice 19. marca uverejnila bez predchádzajúceho upozornenia apoštolskú konštitúciu p. Františka Praedicate evangelium (Ohlasujte evanjelium). V rovnakom čase Vatikán oznámil dátum tlačovej konferencie - 21. marec, na ktorej sa majú odprezentovať a vysvetliť nové úpravy a opatrenia. Tlačovú konferenciu majú viesť: prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kdl. Marcello Semeraro, sekretár Rady kardinálov bp. Marco Mellino a jezuitský páter Gianfranco Ghirlanda, ktorý je emeritným profesorom kanonického práva na Pápežskej gregoriánskej univerzite. Konštitúcia Praedicate evangelium, obsahujúca 250 článkov, nadobudne účinnosť v nedeľu, 5. júna 2022, na sviatok Zoslania Ducha Svätého. Táto konštitúcia je výsledkom predkonklávnych a následných stretnutí Rady kardinálov p. Františka v roku 2013, skombinovaných s "rozličnými príspevkami od miestnych cirkví celého sveta". Text je k dispozícii iba v talianskom jazyku. Predchádzajúca reforma kúrie z roku 1988, ktorú pod názvom Pastor bonus (Dobrý pastier) urobil p. Ján Pavol II, sa týmto krokom "úplne ruší a nahrádza novou". V texte sa píše: "Cieľom novej apoštolskej konštitúcie je lepšie zosúladenie služieb, v súčasnosti poskytovaných kúriou, s cestou evanjelizácie, ktorú Cirkev prežíva najmä v dnešnej dobe."
Zredukované a premenované sekcie Kúrie
Všetky inštitúcie Kúrie, doteraz známe ako Kongregácie, napríklad dobre známa Kongregácia pre náuku viery (CDF), sa transformujú na "dikastérie". Ich zredukovaný počet v súčasnosti zahŕňa:
Dikastériu pre evanjelizáciu; Dikastériu pre náuku viery; Dikastériu pre charitnú službu; Dikastériu pre východné cirkvi; Dikastériu pre Boží kult a disciplínu sviatostí; Dikastériu pre kauzy svätých; Dikastériu pre biskupov; Dikastériu pre klérus (duchovných); Dikastériu pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života; Dikastériu pre laiciát, rodinu a život; Dikastériu pre upevnenie kresťanskej jednoty; Dikastériu pre medzináboženský dialóg; Dikastériu pre kultúru a vzdelanie; Dikastériu pre legislatívne texty a Dikastériu pre komunikáciu.
V týchto dikastériach oficiálne nejestvuje žiadna hierarchia, pretože ako stojí v Praedicate evangelium: "Rímsku kúriu tvorí Štátny sekretariát, jednotlivé dikastérie a príslušné úrady, pričom všetky sú si vo všetkom podľa práva rovné." Nová Dikastéria pre evanjelizáciu vznikla zlúčením bývalej Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu, bude mať dvoch pro-prefektov a "priamo jej bude predsedať pápež". Vznikla nová Dikastéria pre charitnú službu a bývalá Komisia pre ochranu menšín sa stala súčasťou Dikastérie pre náuku viery - bývalej CDF. Samotnú CDF pápež František už reorganizoval vo februári, pričom rozdelil sekciu náuky viery a disciplinárnych prvkov na dve oddelené časti.
Doteraz sa CDF vždy uvádzala ako prvá medzi sekciami Vatikánskej kúrie, no Praedicate evangelium (PE) umiestňuje ako prvú Dikastériu pre evanjelizáciu a Dikastériu pre náuku viery až druhú. Najvyššiu pozíciu podľa PE však aj tak v súčasnosti zastáva Štátny sekretariát pod vedením kdl. Pietra Parolina. Tento úrad "úzko spolupracuje s rímskym pontifikom pri výkone jeho zvrchovaného poslania". Prvé návrhy dokumentu boli údajne liberálnejšie čo do rozsahu právomocí, udelených Sekretariátu. Medzi povinnosti Sekretariátu, rozdeleného na tri sekcie, patrí: "riešenie problematiky každodennej služby pápežovi", dohliadanie na koordináciu rôznych dikastérií; dáva konečnú podobu pápežovým textom a dohliada na vydanie oficiálneho bulletinu pre pápeža a Sv. Stolicu.
Pozdvihnutie úlohy laiciátu vo vedení Cirkvi
Veľkou zmenou je pozdvihnutie úlohy laiciátu vo vedení Vatikánskej kúrie a následne aj v celej Cirkvi. "Pápež, biskupi a ostatné vysvätené služobné stavy nie sú v Cirkvi jedinými evanjelizátormi. Preto laiciát - či už muži alebo ženy - musia mať svoje "úlohy pri vedení a usmerňovaní, ako aj svoju zodpovednosť", nariaďuje p. František, "hociktorý veriaci môže predsedať dikastérii, pričom mu budú udelené príslušné právomoci". Lídri z radov laikov sa budú vyberať podľa úrovne ich duchovného života, dobrých pastoračných schopností, striedmosti života a lásky k chudobným, ducha spoločenstva a služby, kompetencie vo veciach im zverených a podľa schopnosti rozpoznávať znamenia čias." Tento prístup sa podstatne líši od postoja Jána Pavla II v Pastor bonus, v ktorom nariadil, aby jednotlivé kongregácie a dikastérie viedli kardináli a biskupi za asistencie svojich tajomníkov, pričom laikom sa nedovoľovala účasť na vedúcich pozíciách.
Oživenie ´mimoriadnej formy´
Špecifický posun v PE nastal v súvislosti s oživením "mimoriadnej formy" v článku 93, potvrdzujúcom tradičnú latinskú omšu (TLM), a to aj napriek motu proprio pápeža Františka Traditionis Custodes z júla 2021, ktorým určil, že liturgia Pavla VI, Novus ordo, je "jediným vyjadrením lex orandi rímskeho obradu".
Do kompetencií premenovanej Dikastérie pre Boží kult a disciplínu sviatostí patrí "usmernenie a disciplína posvätnej liturgie teraz najmä v súvislosti s mimoriadnou formou rímskeho obradu (TLM)."
Nová konštitúcia zastihla vatikánskych žurnalistov nepripravených a prekvapila ich. Reuters opisuje dokument ako "revolučný", hoci ostatných zmeny v dokumente až tak neprekvapili.