Čakanie sa skončilo. Jedna z najväčších reforiem pápeža Františka dostala finálnu podobu.
Uplynulý víkend Vatikán zverejnil novú apoštolskú konštitúciu Praedicate evangelium s podtitulom O Rímskej kúrii a jej službe cirkvi a svetu.
Stalo sa tak symbolicky na slávnosť svätého Jozefa, ktorý je uctievaný ako „ochranca svätej cirkvi“.
Rovnako symbolický je deň, keď nová apoštolská konštitúcia vstúpi do platnosti. Stane sa tak 5. júna na slávnosť Zoslania Ducha Svätého, ktorý na Turíce naplnil apoštolov a vyslal ich z Večeradla do ulíc.
Samotný názov podporený zvolenými dátumami tak vysiela jasné posolstvo: Rímska kúria má slúžiť nielen dovnútra cirkvi, ale aj navonok svetu. Nemá byť byrokratickým ústredím, ale misijným srdcom.
„Ohlasovanie evanjelia je úloha, ktorú Pán Ježiš zveril svojim apoštolom. Toto poslanie je prednostná služba, ktorú môže cirkev preukázať každému človekovi a celému dnešnému ľudstvu,“ znejú prvé vety 250-článkovej apoštolskej konštitúcie.
Prečo je tento dokument dôležitý?
Praedicate evangelium nahrádza doteraz platnú apoštolskú konštitúciu Jána Pavla II. Pastor bonus z roku 1988 a po vyše 30 rokoch stanovuje novú štruktúru Rímskej kúrie na ďalšie desaťročia.
Pápež František si tak splnil dôležitú „domácu úlohu“. Jedným z hlavných záverov diskusie medzi kardinálmi, ktorá predchádzala voľbe nového pápeža v roku 2013, bola totiž potreba finančnej očisty Vatikánu a reforma Rímskej kúrie.
„Nová apoštolská konštitúcia právne vyjadruje reformný proces, ktorý sa už takmer v plnej miere realizoval počas posledných deviatich rokov prostredníctvom zlúčení a úprav, ktoré viedli k vytvoreniu nových dikastérií,“ uviedol bývalý vatikanista a v súčasti tvorca komunikačnej línie Svätej stolice Andrea Tornielli.
Práve spomenuté zlučovanie a úpravy vytvorili počas uplynulých rokov dočasný organizačný neporiadok, keď popri sebe existovali novovytvorené dikastériá a staré štruktúry, ktoré čakali na svoju transformáciu.
Urobenie definitívneho poriadku a nastavenie jasného, efektívneho a transparentného systému fungovania však nemožno chápať ako uzavretie, ale začiatok skutočnej reformy, zdôraznil počas pondelkovej prezentácie novej apoštolskej konštitúcie kardinál Marcello Semeraro.
Prečo to trvalo tak dlho?
Príprava nového dokumentu začala hneď v prvom roku Františkovho pontifikátu. Návrh pripravila Rada kardinálov, ktorú zriadil pápež František, aby mu pomáhala pri správe cirkvi a reforme Rímskej kúrie.
Po jeho schválení v apríli 2019 bol dokument rozoslaný na pripomienkovanie predsedom biskupských konferencií, synodám východných cirkví, konferenciám vyšších rehoľných predstavených či niektorým pápežským univerzitám.
Očakávalo sa, že po zapracovaní pripomienok ho pápež schváli už v roku 2020, no nestalo sa tak ani v roku 2021. Dôvodom odkladu nemala byť len pandémia, ale aj kauza okolo kardinála Angela Becciua, ktorá vypukla na jeseň 2020 a odhalila problematické fungovanie Štátneho sekretariátu Svätej stolice, čo pápeža primälo k ďalším úpravám dokumentu so zámerom mierne oslabiť dominantné postavenie tohto úradu.
Vatikán však meškanie nikdy oficiálne nekomentoval.
Kardinál Marcello Semeraro počas tlačovej konferencie, na ktorej bol predstavený obsah novej apoštolskej konštitúcie. Foto: TASR/AP
Ktoré úrady boli zrušené a ktoré ostávajú zachované?
Najväčšou zmenou je vytvorenie 16 dikastérií, ktoré nahrádzajú doterajšie kongregácie a pápežské rady. Do veľkej miery je to prekvapenie, keďže pôvodne sa očakávalo, že starobylých kongregácií, z ktorých niektoré vznikli ešte v stredoveku, sa zmeny výraznejšie nedotknú.
Aj keď Praedicate evangelium zdôrazňuje, že štátny sekretariát, dikastériá a ďalšie orgány sú si „právne rovné“, veľavravné je, že na prvom mieste nie je spomenuté Dikastérium pre vieru náuku viery, ako to bolo doteraz, ale novovytvorené Dikastérium pre evanjelizáciu.
To vzniklo spojením Kongregácie pre evanjelizáciu národov („ministerstvo“ pre misie v krajinách tretieho sveta) a Pápežskej rady pre podporu novej evanjelizácie, ktorá sa zameriavala na odkresťančený Západ.
Význam Dikastéria pre evanjelizáciu znásobuje to, že mu predsedá priamo pápež (do roku 1968 podobne viedol Sväté ofícium, najvyšší doktrinálny úrad), za ktorým nasledujú dvaja proprefekti – pre misie a novú evanjelizáciu.
Výraznou zmenou je tiež povýšenie Apoštolskej charity na novovytvorené Dikastérium pre charitatívnu službu.
Prehľad novej štruktúry Rímskej kúrie si môžete pozrieť v nasledujúcej tabuľke.
Nová štruktúra Rímskej kúrie
Štátny sekretariát
Dikastériá
Dikastérium pre evanjelizáciu
Dikastérium pre náuku viery (súčasťou bude Pápežská komisia pre ochranu maloletých)
Dikastérium pre charitatívnu službu
Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie (vzniklo zlúčením Kongregácie pre katolícku výchovu a Pápežskej rady pre kultúru, súčasťou budú aj Pápežské misijné diela)
Dikastérium pre kauzy svätých
Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí
Dikastérium pre východné cirkvi
Dikastérium pre biskupov (súčasťou bude Pápežská komisia pre Latinskú Ameriku)
Dikastérium pre klérus
Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života
Dikastérium pre podporu jednoty kresťanov (súčasťou bude Komisia pre náboženské vzťahy s judaizmom)
Dikastérium pre medzináboženský dialóg
Dikastérium pre legislatívne texty
Dikastérium pre podporu integrálneho ľudského rozvoja
Dikastérium pre laikov, rodinu a život
Dikastérium pre komunikáciu
Orgány spravodlivosti
Apoštolská penitenciária
Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry
Tribunál Rímskej roty
Ekonomické orgány
Ekonomická rada
Ekonomický sekretariát
Správa majetku Apoštolskej stolice
Úrad generálneho revízora
Komisia pre vyhradené záležitosti
Výbor pre investície
Úrady
Prefektúra pápežského domu
Úrad liturgických slávení Najvyššieho veľkňaza
Komorník Svätej rímskej cirkvi
Advokáti
Inštitúcie pridružené k Svätej stolici
Aké ďalšie dôležité zmeny nastanú?
Väčšinu médií na reforme Rímskej kúrie najviac zaujalo to, že do „riadiacich a zodpovedných funkcií“ budú môcť byť menovaní aj laici a laičky, keďže – ako sa píše v preambule dokumentu – „pápež, biskupi a ďalšie vysvätené osoby nie sú jedinými evanjelizátormi v cirkvi. (...) Každý kresťan je na základe krstu učeníkom misionárom“.
Precedens bol pritom vytvorený už v roku 2018, keď bol Paolo Ruffini vymenovaný za prefekta Dikastéria pre komunikáciu. V blízkej budúcnosti možno očakávať, že laici sa ocitnú aj na čele ďalších úradov. Ako prvé sa ponúka Dikastérium pre laikov, rodinu a život.
Na druhej strane však možno zároveň očakávať, že dikastériá pre biskupov, kňazov či liturgické záležitosti budú naďalej vedené klerikmi. Aj keď už nebudú musieť byť v hodnosti kardinála, ako to bolo doteraz.
Očakávanou novinkou je zavedenie päťročného funkčného obdobia pre vedúcich dikastérií a ďalších úradov s možnosťou predĺženia o jedno ďalšie obdobie.
Aké personálne dôsledky to bude mať?
Možno očakávať, že po štrukturálnej reforme budú čoskoro nasledovať personálne zmeny. Na čele viacerých úradov stoja totiž kardináli, ktorí výrazne presahujú kánonický vek 75 rokov.
Najstaršími sú prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu Giuseppe Versaldi (78 rokov) a predseda Pápežskej rady pre kultúru Gianfranco Ravasi (79). Práve ich úrady boli spojené do novovytvoreného Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie.
Kto z nich ho povedie? S istotou možno odpovedať, že ani jeden a pápež vymenuje nového prefekta.
Podobne sú na tom s vekom aj prefekt Kongregácie pre východné cirkvi Leonardo Sandri (78), prefekt Kongregácie pre náuku viery Luis F. Ladaria Ferrer (77), prefekt Kongregácie pre biskupov Marc Armand Ouellet (77) a hlavný penitenciár Apoštolskej penitenciárie Mauro Piacenza (77).
Navyše kánonický vek 75 rokov v nasledujúcich mesiacoch dovŕšia aj prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života João Bráz de Aviz, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život Kevin Joseph Farrell a prefekt Kongregácie pre kauzy svätých Marcello Semeraro.
Je takmer isté, že dvoch-troch z nich už čoskoro nahradia laici či rehoľné sestry.