V tento deň Pudentiana’anjelská sestra svätá Praxeda konečne dosiahla od svojho Manžela oslobodenie z otroctva a od bremena vyhnanstva, ktoré tak ťažko doliehalo na tohto posledného potomka svätého a slávneho rodu.
Nové rasy, ktoré jej otcovia nepoznali, keď položili svet k nohám Ríma, teraz vládli večnému mestu. Nerona a Domiciána poháňal tyranský duch; ale filozofické cæsary ukázali, ako absolútne nesprávne chápali osudy veľkého mesta. Záchrana Ríma ležala v rukách inej dynastie: o storočie späť Praxedov’starý otec, legitímnejší dedič tradícií Kapitolu než všetci súčasní či budúci cisári, privítal vo svojom hosťovi Šimonovi Bar-Jonovi vládcu budúcnosti.
Hosť kniežaťa apoštolov bol titul, ktorý Pudens odovzdal svojmu potomstvu: veď za čias Pia I., rovnako ako za čias svätého Petra, bol jeho dom stále útočiskom Kristovho námestníka. Praxedes, ktorý zostal jediným dedičom takýchto tradícií, po smrti svojej milovanej sestry premenil svoje paláce na kostoly, ktoré dňom i nocou zneli božskými chválami a kam sa pohania v zástupoch ponáhľali, aby sa dali pokrstiť.
Antoninova politika rešpektovala príbytok potomka Kornéliovcov; jeho adoptívny syn Marcus Aurelius však takúto výnimku nechcel urobiť. Došlo k útoku na Praxedov titul a mnoho kresťanov bolo zajatých a vydaných napospas meču. Panna, premožená zármutkom, keď videla, ako sú všetci okolo nej pobití a ona sama nedotknutá, sa obrátila k Bohu a prosila ho, aby mohla zomrieť. Jej telo uložili spolu s telom jej príbuzných na cintoríne jej starej matky Priscilly. Nasleduje krátka správa, ktorú podala Cirkev:
Praxeda bola rímska panna a sestra panny Pudentiany. Keď cisár Marcus Antoninus prenasledoval kresťanov, venovala svoj čas i majetok ich utešovaniu a preukazovala im všetky dobročinné služby, ktoré boli v jej moci. Niektorých skrývala vo svojom dome, iných povzbudzovala k pevnej viere. Mŕtvych pochovávala a starala sa, aby uväznení nič nepotrebovali.
Ale nakoniec, keď už nemohla zniesť zármutok spôsobený takým masovým vyvražďovaním kresťanov, prosila Boha, aby ju, ak by bolo vhodné, aby zomrela, vzal preč od toľkého zla. Jej modlitba bola vypočutá a 12. augusta bola povolaná do neba, aby prijala odmenu za svoju lásku. Jej telo pochoval kňaz farár do hrobky, v ktorej ležali jej otec a sestra Pudentiana, na cintoríne Priscilla, na Salariánskej ceste.
Matka Cirkev je ti vždy vďačná, Praxedes! Už dlho sa tešíš zo svojej božskej manželky a stále pokračuješ v tradíciách svojho vznešeného rodu na prospech svätých na zemi. Keď v ôsmom a deviatom storočí mučeníci, vystavení profanácii Lombardov, boli vyzdvihnutí z hrobov a prenesení medzi múry večného mesta, Paschal I pre nich hľadal pohostinnosť tam, kde ju v prvom storočí našiel Peter.
Aký to bol deň 20. júla 817, keď opustiac katakomby prišlo 2300 týchto Kristových hrdinov hľadať v titule Praxedes pokoj, ktorý barbari narušili! Akú poctu ti Rím v ten deň ponúkol, Panna! Môžeme urobiť niečo lepšie, ako spojiť svoju úctu s úctou tejto slávnej skupiny, ktorá prišla v deň tvojho požehnaného sviatku, aby tak uznala tvoje dobrodenia? Potomok Pudensa a Priscilly, daj nám svoju lásku k Petrovi, svoju oddanosť Cirkvi, svoju horlivosť za Božích svätých, či už bojujúcich ešte na zemi, alebo už panujúcich v sláve.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.