Arcibiskup Victor Fernández sa už o niekoľko týždňov stane kardinálom a prefektom vatikánskeho doktrinálneho úradu a tento blízky pápežov dôverník už naznačil, že pápež František by mohol otvoriť dvere ľuďom, ktorí môžu prijať sväté prijímanie aj v prípadoch, keď im to katolícke učenie zakazuje.
Od 1. júla, keď bol dezignovaný kardinál Victor Fernández oznámený ako budúci prefekt Kongregácie (teraz dikastéria) pre náuku viery (CDF), mnohí katolíci vyjadrili vážne obavy.
Fernández, bývalý biskup diecézy La Plata v Argentíne, si získal širokú kritiku mnohých katolíkov kvôli svojej otvorenosti voči “požehnaniam pre osoby rovnakého pohlavia”, propagácii používania kondómov a duchovnému napísaniu veľmi kontroverznej apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia.
Jeho úloha pri písaní a propagácii Amoris Laetitia je obzvlášť kľúčová vzhľadom na to, že jej dnes už neslávne známa 8. kapitola otvorila dvere k tomu, aby rozvedení a “znovu zosobášení” mohli pristúpiť k svätému prijímaniu. Krátko po jej zverejnení František na otázky odpovedal, že neexistuje “žiadna iná interpretácia”Amoris Laetitia okrem tej, ktorú poskytli biskupi z Buenos Aires a ktorá umožňuje prijímanie rozvedeným a znovu zosobášeným.
Na takomto pozadí sa homília, ktorú čoskoro nastávajúci prefekt CDF predniesol v marci tohto roku, dostala pod novú kontrolu, keďže sa zdalo, že František bude postupovať v súlade s praxou Amoris Laetitia a zavedie rozsiahle zmeny pre povolenie prístupu k svätému prijímaniu.
Pri homílii 5. marca vo svojej katedrále v La Plate Fernández tvrdil, že František “nám pomáha oslobodiť sa od tých vzorov” morálnych zákonov, ktoré zakazovali ľuďom v stave smrteľného hriechu prijímať sväté prijímanie.
“Ak sa’nezačneme učiť pozerať na ľudí iným spôsobom, nič sa nezmení,” vyhlásil a dodal, že posudzovanie ľudí musí ísť nad rámec pohľadu na “ich sexuálnu orientáciu. Ak sa nezačneme pozerať nad rámec všetkého, nemôžeme skončiť s láskou k tejto osobe.”
Vyhlásením, ktoré akoby potvrdzovalo a podporovalo ľudí identifikujúcich sa ako transrodoví alebo aktívne homosexuálni, Fernández uviedol, že “spôsob, akým sa táto osoba prezentuje, spôsob, akým je, či sa mi to páči alebo nie, v tomto smere má táto osoba väčšiu hodnotu ako čokoľvek na svete. Každý brat a každá sestra má väčšiu hodnotu ako čokoľvek na zemi."”
František podľa neho vedie Cirkev “iným smerom”, než akým sa uberala “mnoho storočí.” Počas predchádzajúcich generácií Cirkev “vyvinula celú filozofiu” a klasifikáciu morálky, podľa ktorej sa určovalo, kto je vhodný na prijímanie, dodal. To všetko, pokračoval nastávajúci kardinál, urobila Cirkev “bez toho, aby si to plne uvedomovala.”
Ako dobre viete, počas mnohých storočí sa Cirkev uberala iným smerom. Bez toho, aby si to plne uvedomovala, Cirkev vyvinula celú filozofiu a morálku plnú klasifikácií, aby ľudí klasifikovala, označila ich, toto je X, toto je Y, tento môže prijať sväté prijímanie, tento nemôže prijať sväté prijímanie, tomuto možno odpustiť, tomuto inému nemožno odpustiť.
Takáto morálna náuka je “hrozná,” tvrdil Fernández: “Je hrozné, že sa to v Cirkvi stalo. Ale vďaka Bohu, že nám pápež František pomáha oslobodiť sa od týchto vzorcov.”
Tieto slová sú ozvenou pasáží, ktoré Fernández napísal na obranu Amoris Laetitia v roku 2017. František’ “veľkou inováciou je umožniť pastoračnému rozlišovaniu v oblasti vnútorného fóra, aby malo praktické dôsledky v spôsobe uplatňovania disciplíny,” napísal Fernández.
Naopak, katolícka morálna náuka jasne načrtáva, že prijímanie svätého prijímania je určené pre katolíkov, ktorí dovŕšili vek rozumu a ktorí majú náležité dispozície. Morálny teológ páter John Laux vymedzuje potrebnú dispozíciu ako:
Tak obľúbený Baltimorský katechizmus to opakuje, keď stanovuje: "Vždy je potrebné mať potrebnú dispozíciu:
Aby sme hojne prijímali milosti svätého prijímania, nestačí byť bez smrteľného hriechu, ale mali by sme byť bez akejkoľvek náklonnosti k všednému hriechu a mali by sme konať skutky živej viery, pevnej nádeje a vrúcnej lásky.
Katolícke učenie zostalo dôsledné v otázke nemožnosti prijať sväté prijímanie v stave smrteľného hriechu. Baltimorský katechizmus načrtáva: “Kto prijíma prijímanie v stave smrteľného hriechu, prijíma Kristovo telo a krv, ale neprijíma jeho milosť a dopúšťa sa veľkej svätokrádeže.”
Toto učenie vychádza zo slov Písma, ktoré sa nachádzajú v texte sv. Pavla’prvom liste Korinťanom:
Teda kto by jedol tento chlieb, alebo pil kalich Pána nehodne, je vinný z tela a krvi Pána. Ale nech sa človek osvedčí, a tak nech je z_tohto chleba a pije z_kalicha. Lebo kto je a pije nehodne, je a pije odsúdenie sám sebe, nerozoznávajúc telo Pánovo. (1 Kor 11, 27-29)
Kódex kánonického práva 915 výslovne zakazuje prijímať aj tým, ktorí sú v smrteľnom hriechu: “Tí, ktorí boli exkomunikovaní alebo interdikovaní po uložení alebo vyhlásení trestu, a iní, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavnom ťažkom hriechu, nemajú byť pripustení k svätému prijímaniu.”
Vskutku, písal obšírne o otázke odopierania svätého prijímania tým, ktorí zotrvávajú v ťažkom hriechu, kardinál Raymond Burke poznamenal, že urobiť to je skutkom lásky k dotyčným:
Kázeň nie je trestná, ale súvisí s ochranou objektívnej a najvyššej svätosti Eucharistie a so starostlivosťou o veriacich, ktorí by sa ťažko prehrešili proti Kristovmu telu a krvi, a o veriacich, ktorí by sa takýmto hriešnym prijímaním dali zviesť do omylu.
Ak by sa pápež František alebo dezignovaný kardinál Fernández pokúsili pripustiť k svätému prijímaniu ľudí, ktorí majú v skutočnosti zakázané pristupovať k oltáru, konali by v rozpore s katolíckym učením, Písmom a Božím zákonom, ako ho predstavil Kristus a zopakovali apoštoli.