V nedávno zverejnenom rozhovore pápež František bagatelizoval návrhy na tretí vatikánsky koncil a povedal, že II. vatikánsky koncil “ešte nebol realizovaný.
Pápežove’komentáre odzneli v rámci rozhovoru, ktorý poskytol španielskemu vydavateľstvu Vida Nueva pri príležitosti 65. výročia vydania publikácie, ktorej je pápež predplatiteľom.
Pápež František hovoril o svojej reakcii na nástup na pápežský stolec, spolu s témami ako vojna na Ukrajine, “rigidita” a synoda, rozhovor poskytol zo svojho apartmánu vo vatikánskom’hoteli Santa Martha.
Súčasná Synoda o synodalite bola prirovnávaná k predĺženiu Druhého vatikánskeho koncilu a občas prirovnávaná k forme tretieho vatikánskeho koncilu. Vida Nueva sa Františka opýtala na synodu a na to, či by “neuvažoval o formovaní tretieho vatikánskeho koncilu?"”
V odpovedi 86-ročný pontifik takýto návrh bagatelizoval a namiesto toho argumentoval, že Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965) ešte len musí byť uzákonený.
Na tretí vatikánsky koncil ešte nedozrel čas. A nie je ani potrebný v tomto čase, keďže II. vatikánsky koncil sa ešte neuskutočnil. Bol veľmi riskantný a musí sa realizovať. Ale vždy je tu tá obava, že sme sa všetci nepozorovane nakazili od “starokatolíkov”, ktorí už na I. vatikánskom koncile tvrdili, že sú “depozitármi pravej viery” Všetky tieto návrhy “zlého laktátu” treba zhodiť jasnými argumentmi. Je dôležité vyjsť v ústrety sofizmom.
Ako sa už stalo zvykom, pápež si vzal na mušku aj tradičných katolíkov, keď tvrdil, že “rigidita” je spôsobená strachom “z doby neistoty, v ktorej žijeme,” ale aj kvôli nerestiam. Tvrdil, že “pancier” “rigidita … skrýva veľa hniloby. Už som musel zasahovať v niektorých diecézach vo viacerých krajinách s podobnými parametrami.”
“Za týmto tradicionalizmom sme objavili morálne problémy a vážne neresti, dvojaký život,” pokračoval František bez toho, aby bližšie rozviedol, čo bolo zahrnuté pod “tradicionalizmus.”
Všetci vieme o biskupoch, ktorí, keď potrebovali kňazov, využili ľudí, ktorých vyhodili z iných seminárov pre nemorálnosť. Nemám rád strnulosť, pretože je zlým príznakom vnútorného života. Farár si nemôže dovoliť byť rigidný. Farár musí byť pripravený na všetko, čo príde."
Odvolal sa na konverziu, v ktorej mu bolo povedané, že “rigidita mladých kňazov vzniká preto, lebo sú unavení zo súčasného relativizmu, ale nie vždy je to tak.” Namiesto toho František vyzval na “normálnych seminaristov, ktorí majú svoje problémy, ktorí hrajú futbal, ktorí nechodia do okolia dogmatizovať.”
František tiež odsúdil jednotlivcov, ktorí “žijú uväznení v teologickej príručke, neschopní vniknúť do problémov a posunúť teológiu dopredu.” Takáto “stagnujúca teológia,” povedal, “mi pripomína, že stojatá voda je prvá, ktorá sa kazí, a stagnujúca teológia vytvára korupciu. Ľavicové aj pravicové hnutia, ktoré zostávajú v stagnácii, vytvárajú korupciu.”
Druhý vatikánsky koncil ústrednou témou pontifikátu
František sa podobne pochvalne vyjadril o Druhom vatikánskom koncile aj v predchádzajúcom rozhovore, zverejnenom v marci 2023, ale uskutočnenom v decembri 2022.
Odpovedajúc na otázky o tom, že Druhý vatikánsky koncil je ústrednou témou jeho pontifikátu, František načrtol, že “som veľmi oddaný koncilu, pretože táto udalosť bola vlastne Božou návštevou jeho Cirkvi.”
Pokračoval: “Koncil bol jednou z tých vecí, ktoré Boh prináša do dejín prostredníctvom svätých mužov.”
František toto tvrdenie rozšíril a uviedol, že Druhý vatikánsky koncil bol “obnovou” a omladením Katolíckej cirkvi. “Koncil nezahŕňal len obnovu Cirkvi,” povedal. “Nešlo len o obnovu, ale aj o výzvu, aby Cirkev bola stále živšia.”
Pomenúvajúc nielen “obnovu” Cirkvi, František tvrdil, že koncil “omladzuje Cirkev,” mení ju na “matku, ktorá ide stále dopredu.”Tento proces “pohybu vpred” dosahuje Synoda o synodalite, argumentoval argentínsky pontifik:
Prišli sme zďaleka, teraz sme tu a musíme ísť vpred. To robíme prostredníctvom súčasného synodálneho procesu a dve synody o synodalite nám pomôžu objasniť význam a spôsob rozhodovania v Cirkvi.
Ale hoci František pochválil Druhý vatikánsky koncil a popri tom vyjadril túžbu po jeho ďalšom uplatňovaní, vedci a klerici jeho názor nezdieľajú.
Liturg a teológ dr. Peter Kwasniewski písal o koncile, že “naň treba spomínať s hanbou a pokáním ako na moment, v ktorom sa hierarchia Cirkvi v rôznej miere podvolila jemnejšej (a preto nebezpečnejšej) forme svetskosti.”
“Okrem toho, ” pokračoval, “omyly obsiahnuté v dokumentoch, ako aj mnohé omyly, ktoré sa bežne pripisujú koncilu alebo sú ním podnietené, musí budúci pápež alebo koncil zostaviť do sylabu a anatemizovať, aby sa sporné veci mohli ukončiť, ako to múdro a láskavo urobili predchádzajúce koncily v súvislosti s omylmi svojej doby.”
Bývalý pápežský nuncius arcibiskup Carlo Maria Viganò v roku 2020 napísal, že niektoré “odchýlky” Druhého vatikánskeho koncilu dali vzniknúť mnohým kontroverznejším a problematickejším pápežským textom z poslednej doby, ako je dokument z Abú Zabí a Fratelli Tutti.
Sumarizujúc odchýlky v katolíckej doktríne v posledných desaťročiach taliansky prelát napísal:
Ak by sa pachamama mohla adorovať v kostole, vďačíme za to Dignitatis Humanae. Ak máme liturgiu, ktorá je protestantizovaná a miestami až pohanská, vďačíme za to revolučnému pôsobeniu Msgre Annibale Bugniniho a pokoncilovým reformám. Ak bola podpísaná Abú Zabí deklarácia, vďačíme za to Nostra aetate. Ak sme dospeli k tomu, že sme delegovali rozhodnutia na biskupské’ konferencie dokonca v hrubom rozpore s konkordátom, ako sa to stalo v Taliansku vďačíme za to kolegialite a jej aktualizovanej verzii, synodalite. Vďaka synodalite sme sa ocitli pri Amoris Laetitia , keď sme museli hľadať spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa objavilo to, čo bolo každému jasné: že tento dokument, pripravený pôsobivou organizačnou mašinériou, má za cieľ legitimizovať prijímanie rozvedených a kohabitujúcich, rovnako ako Querida Amazonia bude použitý na legitimizáciu žien kňazov (ako v nedávnom prípade “biskupskej vikárky” vo Freiburgu) a zrušenie posvätného celibátu.
Druhý vatikánsky koncil nazval “prevratom d’état” a “revolúciou.