Od začiatku vojny na Ukrajine bolo západné spravodajstvo o vojne radikálnym popretím pravdy. Washington a jeho spojenci v NATO vždy vedeli, že rozširovanie NATO k hraniciam Ruska urýchli ozbrojený konflikt s Moskvou, ale vládnucej globalistickej triede NATO to bolo jedno. Pre nich sa Rusko v roku 2022 nezmenilo oproti slabému a neschopnému Rusku z konca 90. rokov. Riziko neúspechu sa zdalo byť nízke. Ergo, Rusko sa dalo zastrašiť, aby sa podriadilo.
Američania a väčšina Európanov sa neobťažovali spochybňovať alebo analyzovať. Rozšírená strategická nevedomosť o Rusku a východnej Európe zabezpečila, že väčšina Američanov, a dokonca aj Západoeurópanov, bude rýchlo a citlivo reagovať na skreslené obrazy a lži západných médií’o Rusku. Zároveň sa v tlači znemožnila tolerancia kritiky Washingtonu’na jeho úlohu pri formovaní skorumpovaného a podvodného správania sa režimu Volodymyra Zelenského a jeho vojny
Vládnuca trieda vo Washingtone jasala, keď odmietala ruské návrhy na rozhovory z akýchkoľvek dôvodov, ktoré neuznávali právo NATO premeniť Ukrajinu na základňu vojenskej sily USA a spojencov zameranej proti Rusku. Ukrajinské vlajky vyrastali z bujných pozemkov bohatších amerických’štvrtí ako kvety v arboréte a prezidentovi Zelenskému sa sľubovali zázraky v podobe neobmedzenej vojenskej pomoci, zázračných zbraní a peňazí - sľuby, ktoré strategická realita neospravedlňovala.
V roku 2022 už Bidenova administratíva nedisponovala vojenskou a ekonomickou silou na vedenie špičkovej konvenčnej vojny, akú mala v roku 1991. Viesť veľkú vojnu 10 000 míľ od domova na euroázijskom kontinente nie je možné bez podpory skutočne silných spojencov podľa vzoru britského impéria počas druhej svetovej vojny. Spojenci Washingtonu v NATO sú vojensky závislí, nie sú to impozantní strategickí partneri.
Kým ruská vojenská sila je stále štruktúrovaná na rozhodujúce operácie, ktoré sa začínajú z ruského územia, vojenská sila USA je prispôsobená na projektovanie obmedzenej vzdušnej, námornej a pozemnej sily tisíce kilometrov od domova na perifériu Ázie a Afriky. Americkú vojenskú silu tvoria butikové sily určené na safari v Afrike a na Blízkom východe, nie na rozhodujúce bojové operácie proti veľkým kontinentálnym mocnostiam, ako sú Rusko alebo Čína.
Osemnásť mesiacov neskôr je Ukrajina v troskách. Jej posledná protiofenzíva nedosiahla nič. Za posledné tri týždne zahynulo v nezmyselných útokoch proti prvotriednej ruskej obrane “v hĺbke približne 26 000 ukrajinských vojakov." (Obranou “v hĺbke sa rozumie bezpečnostné pásmo 15–25 kilometrov pred hlavnou obranou, ktoré pozostáva z najmenej troch obranných pásiem hlbokých dvadsať a viac kilometrov.)
V porovnaní s tým boli ruské straty minimálne.
Dnes viac ako 100 000 ruských vojakov vedie útočné operácie na osi Lyman-Kupiansk. Tieto sily zahŕňajú 900 tankov, 555 delostreleckých systémov a 370 viacnásobných raketometov. Netreba veľa fantázie na to, aby sme predpokladali prielom týchto síl na sever, kde môžu obkľúčiť Charkov.
Ak ruské sily obkľúčia mesto, stanú sa neodolateľným magnetom pre poslednú rezervu Ukrajiny 40 000 vojakov. Ukrajinské sily útočiace na východe s cieľom preraziť Charkov budú predstavovať kombináciu ruských vesmírnych a pozemných prostriedkov ISR (spravodajstvo, sledovanie, prieskum) a presných úderných leteckých, delostreleckých, raketových a raketových systémov s takým množstvom cieľov, ktoré by mohol prehliadnuť len slepý.
Nikto z tohto vývoja by nemal nikoho na Západe prekvapiť. Budovanie ukrajinskej armády za pochodu s horúcou zmesou narýchlo zostavenej techniky od množstva členov NATO a dôstojníckym zborom zloženým z mnohých odvážnych, ale neskúsených dôstojníkov malo len malú šancu na úspech aj za tých najlepších okolností.
Vojny sa rozhodujú desaťročia pred ich začiatkom. Vo vojne náhly výskyt “striebornej guľky” technológie len zriedka poskytuje viac ako dočasnú výhodu a silné osobnosti vo vyšších hodnostiach nevykompenzujú nedostatočnú vojenskú organizáciu, výcvik, myslenie a účinné vybavenie. Nový, uniknutý memorandum zo zdrojov vnútri Ukrajiny ilustruje tieto body:
Jednotky ukrajinských ozbrojených síl sú v takom hroznom stave, že vojaci opúšťajú svoje pozície, a hoci sa to v týchto dokumentoch nespomína, z ruských zdrojov bola zverejnená záplava videí, podľa ktorých sa ukrajinský vojenský personál vzdáva pri prvej príležitosti, pretože je presvedčený, že sa s ním zaobchádza ako s ‘niečím viac ako s potravou pre delá.’
Udalosti na mieste začínajú predbiehať starostlivo zorganizovanú šarádu v Kyjeve. Pontifikujúci generáli vo výslužbe a vojenskí analytici z kresiel môžu urobiť len málo, aby zastavili nevyhnutné. Moskva chápe, že vojna sa neskončí bez ruskej útočnej akcie. Nech už boli pôvodné ciele Washingtonu akékoľvek, sú nerealizovateľné. Ruské sily sa čoskoro vrhnú na ukrajinské sily s dynamikou a účinkom lavíny.
Vzhľadom na tieto body, skôr než bude všetka ukrajinská’živá sila zničená alebo “koalícia ochotných” z Poľska a Litvy napochoduje na západnú Ukrajinu, môže Washington zastaviť zostupnú špirálu Ukrajiny’do totálnej porážky a vlastné nezodpovedné vhupnutie do regionálnej vojny s Ruskom, na ktorú Washington a jeho spojenci nie sú pripravení.
V vnútri Beltwaya môžu prevládnuť chladnejšie hlavy. Boje sa môžu zastaviť, ale k prímeriu a diplomatickým rozhovorom, ktoré musia vychádzať z prímeria, nedôjde, ak Washington a jeho spojenci neuznajú tri kritické body:
Po prvé, nech už ukrajinský štát nadobudne po skončení konfliktu akúkoľvek podobu, Ukrajina musí byť neutrálna a nezúčastnená. Členstvo v NATO neprichádza do úvahy. Neutrálna Ukrajina podľa rakúskeho vzoru môže stále predstavovať nárazník medzi Ruskom a jeho západnými susedmi.
Po druhé, Washington a jeho spojenci musia okamžite pozastaviť všetku vojenskú pomoc Ukrajine. Zdvojnásobenie neúspechu zavedením ďalšieho vybavenia a technológií, ktoré ukrajinské sily nedokážu rýchlo absorbovať a použiť, je nehospodárne a sebazničujúce.
Tretia, všetok americký a spojenecký personál, tajný alebo v uniformách, sa musí z Ukrajiny stiahnuť. Trvanie na určitej forme prítomnosti NATO ako na opatrení na zachovanie tváre je zbytočné. Pokus rozšíriť NATO’“nový globalistický svetový poriadok” na Rusko zlyhal.
Podstata je jasná. Je načase, aby Washington obrátil svoju pozornosť dovnútra a riešil desaťročia amerického spoločenského, hospodárskeho a vojenského úpadku, ktorý nastal po roku 1991. Je načase zvrátiť úpadok americkej národnej prosperity a moci; vyhnúť sa zbytočným zámorským konfliktom a vyhnúť sa budúcim zásahom do záležitostí iných národných štátov a ich spoločností. Hrozby pre našu republiku sú tu, doma, nie na východnej pologuli.
Prevzaté so súhlasom The Kennedy Beacon.