Austrálsky arcibiskup vyhlásil, že je “veľmi pravdepodobné”, že Rím zruší požiadavku celibátu pre domorodých kňazov.
V rozhovore pre denník The Australian, ktorý bol uverejnený v sobotu, arcibiskup Brisbane Mark Coleridge, bývalý predseda Konferencie austrálskych katolíckych biskupov (ACBC), vyhlásil, že požiadavka celibátu kňazov musí byť zrušená pre akúkoľvek nádej na vysvätenie domorodých kňazov.
Coleridge tvrdil, že v týchto kultúrach “v žiadnom prípade nebudete’prijímať duchovných v celibáte.”
Ak arcibiskup povedal, že by’koniec kňazského celibátu pre domorodé komunity neoznačil za “nevyhnutný,” povedal, že podľa neho je tento vývoj “veľmi pravdepodobný.”
“Neviem celkom kedy a ako, ale … otázka určite nezmizne,” povedal pre The Australian. “A myslím si, že príde bod dozrievania, keď to bude vyzerať ako akýsi prirodzený ďalší krok a nie ako akési umelé alebo dramatické či predčasné prevrátenie toho, čo“bolo veľmi dlhou tradíciou.”
Coleridge považuje takúto zmenu za obzvlášť potrebnú, pretože vylučuje možnosť, aby kňazi z “cudzích” kultúr slúžili v domorodých komunitách ako neživotaschopní.
“Nemôžete’mať bielych ľudí, ktorí zabezpečujú vedenie; musíte’zabezpečiť vedenie z vnútra domorodých komunít,” citovali arcibiskupa.
Coleridge poznamenal, že už nejaký čas “hlasno a jasne volá” po “novom spôsobe, ako si predstaviť domorodé obyvateľstvo a ako s ním spolupracovať,” a že o tejto otázke sa neformálne diskutovalo medzi členmi”biskupskej konferencie krajiny.
Iní biskupi pripúšťajú, že nábor kňazov z radov domorodých národov na celom svete zostáva problémom, ale domnievajú sa, že je potrebné iné riešenie.
Príklad peruánsky biskup Rafael Escudero povedal účastníkom amazonskej synody v roku 2019, že obyvatelia amazonského regiónu potrebujú skôr adekvátnu evanjelizáciu než ženatých kňazov.
Escudero vyzval svojich spolubratov biskupov, aby viac pracovali na príprave katechétov a pastoračných pracovníkov, pričom povedal: “Z evanjelizovaného a dobre formovaného ľudu vzídu charizmy a z nich aj kňazský celibát.”
“Bolo by dôležité, aby evanjelizátori žili medzi nimi,” povedal, “a teda im rozumeli uprostred ich kultúry a zvykov.”
Počas tej istej synody venezuelský kardinál Jorge Urosa Savino namietal, že možnosť ženatých domorodých kňazov je nielen neužitočná, ale aj nevhodná.
“Existuje mnoho vážnych otázok týkajúcich sa vysvätenia týchto dobrých starších ženatých mužov,” napísal kardinál Urosa v článku v Portugalčine na ACI Digital a dodal: “A to nevyrieši problémy súčasnej situácie. Nevidím to’ani ako vhodné, ani ako užitočné.”
Kardinál sa vtedy tiež pýtal, či sa požiadavka kňazského celibátu zruší len v amazonskom regióne alebo ovplyvní cirkevnú prax na celom svete.
Otázka ženatých, incelibátnych kňazov je v súčasnosti pre vatikánskych predstaviteľov aktuálna ako nikdy predtým, o čom svedčí aj Synoda o synodalite Instrumentum Laboris (IL), alebo pracovný dokument, ivydaný 20. júna. IL výslovne nastolil možnosť ženatých kňazov, pričom nastolil otázku: “Ako navrhujú niektoré kontinenty, mohla by sa otvoriť reflexia týkajúca sa disciplíny o prístupe ku kňazstvu pre ženatých mužov, aspoň v niektorých oblastiach?”
Ak zástancovia ženatých kňazov často na podporu svojho postoja poukazujú na začiatky Katolíckej cirkvi — keď boli ženatí kňazi povolení —, takíto zástancovia zriedkavo spomínajú, že aj v tomto období sa od kňazov očakávalo, že počas manželstva zostanú v úplnom celibáte, ako to uviedol páter Christian Cochini poukázal vo svojej knihe ‘Apoštolské počiatky kňazského celibátu.”
Otec Joseph Fessio, SJ, zakladateľ vydavateľstva Ignatius Press, v e-maile pre LifeSiteNews vysvetlil rímskokatolícky pohľad na kňazský celibát:
“Často počúvané tvrdenie, že kňazský celibát nie je “doktrinálny, ale len disciplinárny”, je nielen zavádzajúce, ale aj nepravdivé. Nepravdivé preto, lebo medzi doktrínou a disciplínou neexistuje žiadna karteziánska jasná hranica,” napísal páter Fessio.
Poznamenal, že medzi otázkami čistej “doktríny” a čistej “disciplíny” existuje “veľmi pestré spektrum” a že “klerický celibát má v tomto spektre oveľa bližšie k doktríne ako k disciplíne.”
“Základný dôvod je christologický. Kňaz sa vyvlastnil, aby sa jedinečným spôsobom spojil s Kristom Veľkňazom. Kňazstvo nie je len funkcia. Je to sviatostné, ontologické, tajomné spojenie s Ježišom Kristom … Kristus sa neoženil s jednotlivou ženou, pretože je zároveň Ženíchom, ktorý je úplne odovzdaný svojej Neveste Cirkvi v plodnom spojení, ktoré plodí jeho Telo - Cirkev,” pokračoval Fessio.
“A ak môžem obliť veľmi chladnou vodou niektoré prehriate nadšenia tých, ktorí sa dožadujú návratu k “prvotnej tradícii,” pripomínam, že všetci títo “ženatí kňazi” v prvotnej Cirkvi museli mať súhlas svojich manželiek a zložiť sľub kontinuity pred tým, ako mohli byť vysvätení.”