Steven Mosher nedávno viedol rozhovor s predsedom Akadémie Jána Pavla II. pre ľudský život a rodinu (JAHLF) Dr. Thomasom Wardom. JAHLF vznikla pred siedmimi rokmi po “znovuzrodení” Pápežskej akadémie pre život (PAV), ktorú pôvodne založil pápež Ján Pavol II. Samotný Dr. Ward, spolu s niekoľkými ďalšími otvorene pro-life členmi PAV, bol požiadaný o odchod z akadémie nastupujúcim arcibiskupom Pagliom, ktorý odvtedy viedol akadémiu, dá sa povedať, úplne iným smerom, než JPII zamýšľal. V roku 2017 bola po týchto prepusteniach založená Akadémia Jána Pavla II. pre ľudský život a rodinu, ktorá má slúžiť rovnakým cieľom ako pôvodná Pápežská akadémia pre život na interdisciplinárne štúdium a obranu ľudského života vo všetkých jeho štádiách. Vo svojej práci pokračujú aj dnes, plne verní autentickému magistériu a večnému učeniu Katolíckej cirkvi.
Steven Mosher: Dr. Ward, ako prezident Akadémie JPII pre ľudský život a rodinu, ako sa vy a ďalší členovia Akadémie pozeráte na nadchádzajúcu synodu o synodalite, ktorá sa bude konať v Ríme od 4. do 29. októbra?
Dr. Thomas Ward: Ja a mnohí ďalší členovia našej Akadémie sme hlboko znepokojení, že Synoda o synodalite bude využitá na ovplyvnenie radikálnej zmeny paradigmy katolíckej morálky v oblasti života a rodiny.
Steven Mosher: To je odvážne tvrdenie, ktoré mnohých šokuje. Môžete ho doložiť?"
Dr. Ward: Ano, môžem. Dovoľte mi citovať slová vysokých cirkevných predstaviteľov, ktorí otvorene pracujú na tejto radikálnej zmene paradigmy katolíckej morálky, počnúc arcibiskupom Vincenzom Pagliom, ktorého pápež František vymenoval za šéfa Pápežskej akadémie pre život (PAV). V slov arcibiskupa Pagliu, úlohou PAV je
prijať výzvu obsiahnutú v odseku 3 jeho apoštolskej konštitúcie Veritatis gaudium (apoštolská konštitúcia o cirkevných univerzitách a fakultách) k radikálnej zmene paradigmy v teologickej reflexii.
… preukázať službu Magistériu tým, že sa otvorí priestor pre dialóg, ktorý umožní výskum a podporí ho. Takto vidíme úlohu Akadémie, ktorú aj sám pápež František chcel mať v prvej línii v chúlostivých otázkach , ktoré sa majú riešiť prostredníctvom transdisciplinárneho prístupu. [kurzíva pridaná]
Steven Mosher:Takže tá úderná fráza, “radikálna zmena paradigmy,” pochádza od samotného Františka.
Dr. Ward:Padigma je koncepčný rámec. Zmeny paradigmy vo vede vznikajú vtedy, keď dominantnú paradigmu uvrhnú do krízy nové informácie. Výsledkom je, že predchádzajúca paradigma je nahradená novým koncepčným rámcom alebo systémom presvedčení. Nezabúdajte však, že v tomto prípade je “paradigma”, o ktorú ide, náš systém katolíckych presvedčení.
A aby som odpovedal na vaše otázky, táto veta pochádza z tretieho odseku encykliky pápeža Františka’ Veritatis gaudium, kde vyzýva na “široké a veľkorysé úsilie o radikálnu zmenu paradigmy, alebo skôr – odvážim sa povedať – na odvážnu kultúrnu revolúciu.”
Steven Mosher: Ako človek, ktorý dôverne pozná tragédiu kultúrnej revolúcie v Číne, má výzva na “odvážnu kultúrnu revolúciu” znepokojujúci zvuk.
Čo Paglia a PAV urobili v posledných rokoch, aby podporili Francisovu’ “odvážnu kultúrnu revolúciu”?
Dr: Teologická etika života: V tejto knihe sa hovorí: "Písmo, tradícia, praktické výzvy". Kniha vyšla vo vydavateľstve PAV, pričom bola v podaní arcibiskupa Paglia’vlastné slová, pokus o prijatie výzvy obsiahnutej v Veritatis gaudium na “radikálnu zmenu paradigmy teologickej reflexie.”
Potom sú tu ešte vlastné verejné vyjadrenia arcibiskupa Paglia’o otázkach, ako je asistovaná samovražda a potraty, v ktorých jednoducho odmieta brániť jasné učenie Cirkvi:
Nakoniec je tu nepopierateľný fakt, že viaceré nové Pagliove’nominácie do PAV sú z ľudí, ktorí vehementne nesúhlasia s učením Cirkvi’o antikoncepcii, potratoch a eutanázii.
Steven Mosher: Kto okrem Paglie a PAV spolupracuje s Františkom na “radikálnej zmene paradigmy”, o ktorej sme hovorili?
Dr: V prvom rade musíme pochopiť, že toto všetko predchádzalo zvoleniu pápeža Františka. Vieme napríklad, že ex-kardinál Theodore McCarrick viedol rozhovory o zvolení kardinála Bergoglia za pápeža. Uvádza, že jeden vplyvný Talian mu povedal, že kardinál Bergoglio “by mohol reformovať Cirkev. Ak by sme mu dali päť rokov, mohol by nás vrátiť do správnych koľají… [mohol by] Cirkev urobiť nanovo.” [3]
Po Františkovom’zvolení sa k tomuto chóru pridal aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Keď hovoril o vydaní Amoris Laetitia, písal povedalže značí “paradigmatickú zmenu” pre Cirkev.
V USA máte klerikov, ako je kardinál Blaise Cupich, ktorí prispeli k “kultúrnej revolúcii” v Cirkvi v rámci svojej arcidiecézy napríklad tým, že nanovo definovali kurzy prípravy na manželstvo. Cupich povedal, “Hlavným cieľom formálneho vyučovania o manželstve je sprevádzanie, nie snaha o dosiahnutie abstraktného, izolovaného súboru právd. To predstavuje zásadný posun v našom služobnom prístupe, ktorý nie je ničím iným ako revolučným.”
Steven Mosher: Pripomínam, že Katolícka cirkev od čias svojho založenia Kristom začala uskutočňovať vlastnú blahodarnú “kultúrnu revolúciu” na pohanskom svete, najmä v oblasti manželstva, rodiny a sexuálnej morálky.
Dr. Ward: Áno, dalo by sa povedať, že Cirkev viedla v týchto oblastiach odvážnu kultúrnu revolúciu, ktorá viedla k zmene paradigmy myslenia ľudí“.
Bol to Kyle Harper, profesor klasiky, kto vymyslel termín “prvá sexuálna revolúcia” na označenie vytlačenia pohanských sexuálnych zvykov starovekého Ríma kresťanskou sexuálnou morálkou. Okrem iného táto nová paradigma zakazovala homosexuálne akty a sex mimo manželstva. Táto zmena kresťanskej paradigmy výrazne zmenila západný svet k lepšiemu a bola dominantnou paradigmou v západnom svete takmer dvetisíc rokov.
Steven Mosher: Počiatoční cirkevní otcovia chápali dôležitosť pevného postoja v otázkach sexuálnej morálky, či nie? Mám dojem, že neobchádzali’to, čo Paglia dnes nazýva “chúlostivými otázkami”, ale riešili ich priamo, ako to robil sám Kristus.
Dr: Máte úplnú pravdu. Vezmite si Didache: Pán’učí prostredníctvom dvanástich apoštolov národy (Διδ&alfa;χὴ Κυρίου διὰ τῶν δώδεκα ἀποστόλων τοῖς ἔθνεσιν), ktorý je naším najstarším zachovaným písomným katechizmom.
Didaché je modernými vedcami datovaný do prvého storočia a bol produktom druhej generácie kresťanských spisovateľov známych ako apoštolskí otcovia.
The Didache jasne ukazuje, že medzi pohanskou rímskou kultúrou smrti a novou kresťanskou kultúrou života neexistovala žiadna stredná cesta. “Sú dve cesty, jedna života a druhá smrti, a medzi týmito dvomi cestami je veľký rozdiel,” konštatuje samotná Didaché. Ďalej výslovne zakazuje vraždu, cudzoložstvo, kazenie chlapcov, sexuálnu promiskuitu, krádež, potrat a zabíjanie detí. Kresťanom bolo jednoznačne povedané, aby neopúšťali Pánove’prikázania ani od nich neodstupovali.
Steven Mosher: Ak sa teraz vrátime k synode o synodalite, myslíte si, že je to súčasť “odvážnej kultúrnej revolúcie”, ktorá má priviesť Cirkev k sľúbenej “zmene paradigmy”? Všimol som si, že ani poprední kardináli nedokážu jasne formulovať význam synodality, čo mi naznačuje, že je tu v hre veľa dymu a zrkadiel.
Dr: Nadchádzajúcu synodu nevnímam len ako súčasť kultúrnej revolúcie, ale ešte viac ako skutočný mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa má uskutočniť zmena paradigmy.
Nechajte ma to vysvetliť. Pagliova’kniha, Teologická etika života: Písmo, tradícia, praktické výzvy, bola vlastne akýmsi skúšobným cyklom pre nadchádzajúcu synodu. Na otázku, či je “slobodná a otvorená diskusia v knihe znakom synodality,” jeho odpoveď znela jednoznačne áno.
“Iná cesta neexistuje, najmä keď ide o také zásadné otázky, ako sú tie, ktoré sa týkajú viacerých rozmerov ľudského života,” Paglia povedal. “Išli sme cestou štúdia a reflexie, ktorá nás priviedla k tomu, aby sme otázky bioetiky videli v novom svetle, počnúc úlohou rozlišovania a formovaného svedomia morálneho činiteľa… Je to určite proces, ktorý odráža synodálnu šírku a klímu, v ktorej si pápež František želá, aby Cirkev pôsobila.”
Steven Mosher: Znie to, akoby Paglia hovoril, že jednotlivci (morálne subjekty) môžu sami rozoznať, ako sa majú správať vo svetle moderného sveta, v ktorom žijeme, a úlohou Cirkvi’je len “ich sprevádzať” pri tomto rozhodovaní.
Dr. Ward: Presne tak. A ak by Cirkev prijala a osvojila si údajne nadradené moderné kultúrne a vedecké poznatky o živote a ľudskej sexualite, odmietla by tým 2 000 rokov trvajúce magistérium založené na učení Ježiša Krista. Tým by vydala ľudstvo napospas novopohanskému nihilizmu a v podstate by poprela svoju spásonosnú úlohu.
Steven Mosher: Myslíte si, že toto bude výsledok synody o synodalite, najmä pokiaľ ide o život, rodinu a sexuálnu morálku?
Dr. Ward: Som hlboko znepokojený. Zvážte názory tých, ktorí boli poverení vedením tohto revolučného cvičenia. Relátorom – hlavným spisovateľom a manažérom – synody je kardinál Jean-Claude Hollerich, SJ z Luxemburgu, ktorý verejne podporoval učenie a postupy, ktoré sú v jasnom rozpore s tým, čo Cirkev vždy učila. Sekretárom synody je kardinál Mario Grech, ktorý napriek tomu, že nie je uznávaným teológom, už teraz vznáša nároky na doktrinálny význam Synody o synodalite’
A potom je tu otec James Martin, SJ, ktorý je povestný svojou nepretržitou propagáciou LGBT. Martin, ktorého na synodu osobne vymenoval pápež František, to okamžite oslávil ako víťazstvo homosexuálov, slovami, “Pre mnohých LGBTQ ľudí, tak dlho zvyknutých na to, že sa o nich ani nehovorí – a už vôbec nie počúva – to bol historický krok vpred. Synoda ako taká bola v cirkvi svetla a tieňa pre LGBTQ ľudí jednoznačným svetlom.”
Možno najznepokojujúcejším revolučným vývojom posledných týždňov bol pápež’s vymenovanie arcibiskupa Victora Manuela “Tucha” Fernandeza do Dikastéria pre náuku viery. Fernandez bol údajne poučený, že nemá len odovzdávať “večné učenie Cirkvi”, ale má zabezpečiť, aby sa zohľadnilo Františkovo’ “nedávne magistérium” a vyhnúť sa opravovaniu “doktrinálnych chýb.”
Rorate Caeli informoval, že “Fernandez povedal, že František mu povedal, aby ‘podporoval myslenie a teologickú reflexiu v dialógu so svetom a vedou, teda namiesto prenasledovania a odsudzovania.’” [4]
Toto mi znie ako istý druh preventívneho úderu proti tým, ktorí by chceli brániť večné učenie Cirkvi, nemenej ako povzbudenie kultúrnych revolucionárov, aby boli, ako sa František predtým vyjadril, “odvážni.” Nech sa ukáže, že “zmena paradigmy” navrhovaná tými, ktorí riadia synodu o synodalite, je akokoľvek radikálna, zdá sa, že Fernandez sa jej pravdepodobne nebude brániť.
Steven Mosher: V politike často hovoríme, že ľudia sú politika, to znamená, že druh ľudí, ktorých vymenujete do vedúcich funkcií, v istom zmysle predurčuje výsledok. Myslíte si, že vymenovanie kdys. Hollericha a Grecha do vedúcich funkcií Synody “nahráva” v prospech heretických názorov?"
Dr: Absolútne. A najodvážnejší obhajcovia katolíckej viery našej doby to robia dobre. Napríklad zosnulý veľký kardinál George Pell, poznamenal, že “kardinál Jean-Claude Hollerich verejne odmietol základné učenie Cirkvi o sexualite s odôvodnením, že odporuje modernej vede. Dodal, že v normálnych časoch by to znamenalo, že jeho pokračovanie vo funkcii relatora [synody] je nevhodné, ba nemožné.’”
Vymenovanie kardinála Grecha’za sekretára synody spolu s jeho následnými komentármi o revolučných zmenách, ktoré by synoda mohla priniesť, vyvolalo námietku kardinála Gerharda Mülera. Bývalý vedúci vatikánskeho doktrinálneho úradu povedal, že zatiaľ čo
Kardinál Grech, hovoriaci o správnom prijatí koncilu’ekleziológie vo svetle synody, sa prezentuje ako super autorita, nie je uznávaným teológom, nemá význam v akademickej teológii… predkladá novú hermeneutiku katolíckej viery len preto, že je sekretárom synody, ktorá nemá žiadnu autoritu o učení Cirkvi; a všetky tieto synody biskupov [vedúce k synode o synodalite] a proces nemajú žiadnu autoritu, v žiadnom prípade nie sú magistrátnou autoritou.
Na ďalšiu otázku, čo si myslí o zameraní na “LGBTQ” komunitu, kardinál Müller odpovedal, že “cieľom tejto ideológie [je] inštrumentalizovať [Katolícku] cirkev na presadzovanie vlastných ideí.”
Záverečné slovo patrí veľkému kardinálovi Raymondovi Burkovi ktorý v súvislosti s komentármi synody o údajnej potrebe modernizácie cirkevného učenia, aby zodpovedalo spoločnosti a vede, povedal nasledovné: “Sú to ľudské výmysly, ľudské ideológie, ktoré sa presadzujú a Cirkev sa používa… takmer ako vládna agentúra, ktorá je manipulovaná, aby podporovala určité programy a určité agendy. A tak sa musíme prebudiť a uvedomiť si, čo sa deje.”
Pred dvoma tisícročiami nás Didache varoval, že “existujú dve cesty, jedna života a druhá smrti, a medzi týmito dvoma cestami je veľký rozdiel.”
Ak by sa, nedajbože, nemorálnej revolúcii zo strany “katolíckych” cirkevníkov podarilo obnoviť pohanské sexuálne móresy v Cirkvi, bolo by to, ako keby Kristus nikdy nechodil po tejto zemi.
To nie je možné.
Steven Mosher: Nie, nie je. A máme prísľub Nášho Pána’že brány pekla nepremôžu Jeho Cirkev. Zdá sa mi však, že aj my, laici, musíme vykonať svoju úlohu a v týždňoch pred októbrovou synodou pozdvihnúť k nebu svoje modlitby na tento úmysel a vyjadriť svoje obavy našim kňazom a biskupom.
Dr: Máte pravdu, že končíte s nádejou, a je to nádej, ktorú s vami zdieľam.
Nechajme si všetci na pamäti, ako píše kardinál Müller vo svojej novej knihe Pravdivá a falošná reforma: Čo znamená byť katolíkom: “Ježiš Kristus je meno jedinej revolúcie ktorá si zaslúži byť nazývaná revolúciou, a to nielen preto, že urobil niečo lepšie nabudúce, ale preto, že urobil všetko dobré a nové navždy.”
Odkazy
[1] Arcibiskup Paglia, 19. apríla 2023, v prejave na Medzinárodnom festivale žurnalistiky v Perugii v Taliansku
[2] Arcibiskup Paglia, 26. augusta 2022, v televíznom rozhovore pre Rai Tre
[3] Rozhovor s kardinálom McCarrickom týkajúci sa konkláve v roku 2013. Prepis Peter Baklinski, LifeSiteNews.
[4] Rorate Caeli, 15. júna 2023