“V tom čase poslal Herodes Jána, chytil ho a uväznil vo väzení kvôli Herodias, manželke svojho brata Filipa, pretože sa s ňou oženil. Ján totiž Herodesovi povedal: "Nie je dovolené, aby si mal manželku svojho brata . Ako mu Herodias nastražila nástrahy a chcela ho usmrtiť, ale nemohla. Lebo Herodes sa bál Jána, lebo vedel, že je spravodlivý a svätý muž, a chránil ho, a keď ho počul, robil mnohé veci; a počúval ho ochotne.”
“Keď nastal vhodný deň, Herodes pripravil na svoje narodeniny večeru pre kniežatá, tribúnov a popredných mužov Galiley. Keď prišla dcéra tej istej Herodiady, zatancovala a potešila Herodesa i tých, čo s ním sedeli pri stole, kráľ povedal dievčaťu: "Žiadaj odo mňa, čo chceš, a ja ti to dám. A on jej prisahal: Čokoľvek budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola polovica môjho kráľovstva. Ktorá, keď odišla, povedala svojej matke: O čo mám prosiť? Ale ona povedala: Hlavu Jána Krstiteľa.”
“A keď sa hneď ponáhľala ku kráľovi, požiadala a povedala: Chcem, aby si mi hneď dal na misu hlavu Jána Krstiteľa. Kráľ sa zarmútil, ale kvôli prísahe a kvôli tým, čo boli s ním pri stole, jej nechcel vyhovieť, ale poslal kata a rozkázal, aby jeho hlavu priniesli v mise. Ten ho sťal vo väzení, priniesol jeho hlavu v mise a dal ju dievčine a tá ju dala svojej matke. Čo počuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.” (Evanjelium o sviatku, sv. Marek 6,17-29)
Takto zomrel najväčší z tých, čo sa narodili zo žien: (Matúš 11,11) bez svedkov, väzeň malicherného tyrana, obeť najodpornejších vášní, mzda tanečnice! Skôr ako mlčať v prítomnosti zločinu, hoci nebola nádej na obrátenie hriešnika, alebo vzdať sa slobody, aj keď bol v reťaziach: zvestovateľ Slova, ktoré sa stalo telom, bol pripravený zomrieť. Aká krásna je, ako poznamenáva svätý Ján Zlatoústy, táto sloboda reči, keď je to naozaj sloboda Božieho’Slova, keď je ozvenou nebeskej’reči! Vtedy je naozaj prekážkou tyranie, ochranou sveta a Božích práv, oporou cti národa, ako aj jeho časných a večných záujmov. Smrť nad ňou nemá moc. Slabému vrahovi Jána Krstiteľa a všetkým, ktorí by ho chceli napodobňovať až do konca čias, tisíc jazykov namiesto jedného opakuje vo všetkých jazykoch a na všetkých miestach: Neslobodno ti mať manželku svojho brata’.
“Ó, veľké a obdivuhodné tajomstvo!” volá svätý Augustín vo svojej 288tej kázni. “On musí rásť, ale ja sa musím zmenšovať, povedal Ján, povedal hlas, ktorý zosobňoval všetky hlasy, ktoré predtým ohlasovali vtelené Otcovo’Slovo v jeho Kristovi. Každé slovo v tom, že niečo znamená, v tom, že je myšlienkou, vnútorným slovom, je nezávislé od počtu slabík, od rôznych písmen a zvukov; zostáva nemenné v srdci, ktoré ho počalo, nech je počet slov, ktoré mu dávajú vonkajšiu existenciu, hlasov, ktoré ho vyslovujú, jazykov, gréčtiny, latinčiny a ostatných, do ktorých môže byť preložené. Pre toho, kto pozná slovo, sú výrazy a hlasy zbytočné.”
“Proroci boli hlasmi, apoštoli boli hlasmi; hlasy sú v žalmoch, hlasy v evanjeliu. Ale nech príde Slovo, Slovo, ktoré bolo na počiatku, Slovo, ktoré bolo u Boha, Slovo, ktoré bolo Bohom; keď ho uvidíme takého, aký je, budeme počuť opakovať evanjelium? Budeme počúvať prorokov? Budeme čítať listy apoštolov? Hlas zlyháva tam, kde Slovo rastie… Nie že by sa Slovo samo v sebe mohlo zmenšovať alebo zväčšovať. Ale hovorí sa, že rastie v nás, keď my rastieme v ňom. Tomu, kto sa približuje ku Kristovi, tomu, kto robí pokroky v kontemplácii Múdrosti, sú teda slová málo užitočné; z nevyhnutnosti majú tendenciu úplne zlyhať."”
“Služba hlasu teda klesá úmerne tomu, ako duša napreduje k Slovu; práve tak musí Kristus rásť a Ján klesať. To isté naznačuje aj pokles Jána a vyvýšenie Krista na kríži; ako sa to už ukázalo pri ich narodení: od narodenia Jána sa totiž dni začínajú skracovať a od narodenia nášho Pána sa začínajú predlžovať.” (Augustínova kázeň 288: V Natali. S. J. Baptista II. De voce et verbo)
Svätý doktor tu dáva užitočné poučenie tým, ktorí vedú duše po ceste dokonalosti. Ak od samého začiatku musia s úctou sledovať hnutia milosti v každej z nich, aby sekundovali Duchu Svätému, a nie ho vytláčali; tak aj úmerne tomu, ako tieto duše napredujú, musia vedúci dbať na to, aby nebránili Slovu hojnosťou vlastnej reči. Okrem toho musia diskrétne rešpektovať stále rastúcu bezmocnosť týchto duší vyjadriť to, čo v nich pôsobí náš Pán. Šťastní, že priviedli nevestu k Ženíchovi, nech sa naučia hovoriť s Jánom: On musí rásť, ale ja sa musím zmenšovať.
Samotný posvätný cyklus akoby aj nám odovzdával podobné ponaučenie; počas nasledujúcich dní totiž uvidíme, že jeho učenie sa akoby zmiernilo, pretože sviatkov bude málo a veľké slávnosti sa vytratia až do novembra. Škola svätej liturgie má za cieľ prispôsobiť dušu, istejšie a plnšie, ako by to dokázala ktorákoľvek iná škola, vnútornému učeniu Manžela. Cirkev by podobne ako Ján rada nechala vždy hovoriť len zlato, keby to bolo možné tu dole; aspoň ku koncu cesty rada zmierňuje svoj hlas a niekedy dokonca mlčí, aby dala svojim deťom príležitosť ukázať, že vedia vnútorne počúvať toho, ktorý je jej a zároveň ich jedinou láskou. Tí, čo jej myšlienku interpretujú, nech ju najprv dobre pochopia. Priateľ Ženícha, ktorý až do svadobného dňa kráčal pred ním, teraz stojí a počúva; a hlas Ženícha, ktorý umlčuje jeho vlastný, ho napĺňa nesmiernou radosťou: Táto moja radosť sa teda naplnila, povedal Predchodca. (Ján 3,29)
Takto možno sviatok Dekorovania svätého Jána považovať za jeden z medzníkov liturgického roka. U Grékov je to sviatočný deň povinnosti. O jeho veľkej starobylosti v latinskej cirkvi svedčí zmienka o ňom v martyrológu nazvanom Svätý Jeroným’s a miesto, ktoré zaujíma v Gelasovom a Gregorovom sakramentári. Blahoslavená smrť Predchodcu’sa odohrala okolo sviatku Paschy; ale aby sa mohla slobodnejšie sláviť, bol zvolený tento deň, v ktorý bola v Emese objavená jeho posvätná hlava.
Božia pomsta tvrdo dopadla na Herodesa Antipu. Josef rozpráva, ako ho premohol Arab Aretas, ktorého dcéru zavrhol, aby nasledoval svoje zlé vášne; a Židia túto porážku pripisovali vražde sv. (Josephus Antiquit. Jud. 18:6) Rím ho zosadil z tetrarchátu a vyhnal do Lyonu v Galii, kde sa o jeho potupu podelila ambiciózna Herodias. Pokiaľ ide o jej tancujúcu dcéru Salome, existuje tradícia zozbieraná od antických autorov (Pseudo-Dexter, chronicon, advann Christi 31; Niceph. Call. 1, 20), že keď sa jedného zimného dňa vybrala tancovať na zamrznutú rieku, prepadla sa do vody; ľad, ktorý sa jej hneď uzavrel okolo krku, jej odťal hlavu, ktorá sa zviazala na hladine, a tak ešte niekoľko okamihov pokračovala v tanci smrti.
Z Macherontisu za Jordánom, kde ich majster podstúpil mučenícku smrť, Jánovi’učeníci preniesli jeho telo do Sebasty (Samárie), z územia Antipasa; bolo potrebné zachrániť ho pred znesvätením Herodiasa, ktorý neušetril jeho vznešenú hlavu. Nešťastná žena nepovažovala svoju pomstu za dokonanú, kým neprepichla špendlíkom jazyk, ktorý sa nebál vysloviť jej hanbu; a tá tvár, ktorú už sedem storočí ponúka amienska cirkev na uctievanie celému svetu, stále nesie stopy násilia, ktoré spôsobila pri svojom zlomyseľnom triumfe.
Za vlády Juliána Apostatu chceli pohania dokončiť dielo tohto nehodného potomka (po babičke Mariamne, vnučke Hyrkánovej) Makabejcov tým, že otvorili svätcovu’hrobku v Sebaste, aby spálili a rozptýlili jeho pozostatky. Prázdny hrob však naďalej naháňal hrôzu démonom, ako o niekoľko rokov neskôr s hlbokým dojatím dosvedčila svätá Paula . Okrem toho boli niektoré vzácne relikvie zachránené a rozptýlené po celom Východe. Neskôr, najmä v čase križiackych výprav, sa dostali na Západ, kde sa mnohé kostoly chvália tým, že ich vlastnia.
Pozdravme vznešenú mučeníčku Sabínu, ktorej triumf završuje slávu tohto dňa. Veľmi starobylý kostol svätej Sabíny na Aventíne je jedným z klenotov Večného mesta. Delí sa s svätým Sixtom Starým o česť ukrývať svätého Dominika a jeho prvé deti.
Bože, ktorý si okrem iných zázrakov svojej moci udelil aj slabšiemu pohlaviu víťazstvo mučeníctva, daj, prosíme ťa, aby sme my, ktorí slávime sviatok tvojej blahoslavenej mučeníčky Sabíny, kráčali k tebe podľa jej príkladu. Skrze nášho Pána, &c.
Vráťme sa k prefácii a urobme si vlastný nasledujúci formulæ, ktorý sa nachádza v gregoriánskom sakramentári na sviatok Dekorovania.
Prosíme ťa, Pane, aby nám úctyhodný sviatok svätého Jána Krstiteľa, tvojho predchodcu a mučeníka, zjednal účinok spásnej pomoci. Ktorý žiješ, &c.
Predkladáme ti, Pane, svoje obety na počesť umučenia tvojho svätého mučeníka Jána Krstiteľa, ktorý ukončil svoj pozemský život, aby začal večne žiť v nebi; prosíme ťa, aby nám tieto dary na jeho príhovor priniesli úžitok na spásu. Skrze nášho Pána.
PREPOVEĎ
Je naozaj vhodné a spravodlivé, správne a dostupné pre spásu, aby sme ti vždy a všade vzdávali vďaky, svätý Pane, Otče všemohúci, večný Bože: ktorý si predchodcu svojho Syna obohatil takou veľkou milosťou, že bol sťatý za to, že hlásal pravdu, a ten, kto Krista krstil vodou, bol Kristom pokrstený v Duchu a pre neho obmytý jeho vlastnou krvou. Lebo keď ako zvestovateľ pravdy, ktorou je Kristus, zakázal Herodesovi, aby si ponechal manželku jeho brata’bol uvrhnutý do temného väzenia, kde nepožíval iné svetlo ako svetlo tvojho božstva. Potom znášal trest smrti a zostúpil do limbu ako predchodca Pána, keď tam svojou drahocennou smrťou predišiel toho, na ktorého na zemi prstom ukázal. A preto s anjelmi …
BENEDICTIO
Aby vám Boh, ktorý nám dovoľuje sláviť slávnosť blahoslaveného Jána Krstiteľa, doprial sláviť ju so zbožnou mysľou a prijať dary jeho požehnania.
℟. Amen
A ten, ktorý bol pre hlásanie Božieho zákona zatvorený v temnom väzení, nech vás vyslobodí z vplyvu skutkov temnoty.
℟. Amen
A na príhovor toho, ktorý neváhal dať svoju hlavu za pravdu, ktorá je Božia, nech dosiahneme Krista, našu hlavu.
℟. Amen
A to nech nám ráčil udeliť ten, ktorý kraľuje naveky.
AD COMPLENDUM
Prosím, aby nám slávnosť svätého Jána zabezpečila, Pane, aby sme si dôstojne uctili veľkolepé tajomstvá, ktoré sme prijali, a aby sme v sebe zakúsili aj ich spásonosný účinok. Skrze nášho Pána.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.