Poznámka redaktora: Nasledujúci text je otvoreným listom biskupa Josepha Stricklanda adresovaným Konferencii katolíckych biskupov Spojených štátov amerických (USCCB) počas ich jesenného plenárneho zhromaždenia v Baltimore v roku 2024.
Vážení biskupi,
Dnes ste sa tu zišli, súčasní apoštoli, keďže Cirkev, a teda aj svet, stojí na okraji útesu. A predsa ste sa vy, ktorým je zverená starostlivosť o duše, rozhodli nepovedať ani slovo o duchovnom nebezpečenstve, ktoré sa množí. Dnes stojíme na vrchole všetkého, čo bolo predpovedané o Cirkvi a ohavnostiach, ktoré sa v týchto časoch objavia, v čase, keď celé peklo útočí na Cirkev Ježiša Krista, a v čase, keď padlí anjeli pekla už nehľadajú vstup do jej posvätných siení, ale namiesto toho stoja vnútri, vykúkajú z jej okien a odomykajú dvere, aby privítali ďalšiu diabolskú skazu.
Myslím si, že sv. Júda mal na mysli ľudí, ako sú mnohí z vás, keď opísal ľudí, ktorí hodujú “spolu bez bázne, živia sa, oblaky bez vody, ktoré sa nesú vetrom, stromy jesene, neplodné, dvakrát mŕtve, vytrhané z koreňov, rozbúrené morské vlny, ktoré penia svoj vlastný zmätok; bludné hviezdy…” (Júda 1, 12 - 13).
Mnohí ľudia sa pýtajú, čo bude potrebné, aby sa viac ako niekoľko biskupov konečne ozvalo proti falošným posolstvám, ktoré neustále prúdia z Vatikánu pod vedením pápeža Františka, a ja si stále kladiem tú istú otázku:
ČO BUDE POTREBNÉ?
Vari neviete, že náš Pán vyšle svojich anjelov pomsty, aby nahádzali ohnivé uhlie na hlavy tých, ktorí boli povolaní za jeho apoštolov a ktorí si nestrážili to, čo im dal?
A predsa ste takmer všetci, moji bratia, mlčky stáli a prizerali sa, ako sa koná Synoda o synodalite, ohavnosť skonštruovaná nie na to, aby strážila depozit viery, ale aby ho rozbila, a predsa bolo počuť len málo výkrikov od vás mužov, ktorí by mali byť ochotní zomrieť za Krista a jeho Cirkev.
Záverečný dokument synody bol zverejnený, avšak s obratnosťou, ktorá je taká charakteristická pre Františkom ovládaný Vatikán. Tým, že upozornili na otázky, ktoré mnohých znepokojovali, vsunuli doň to, čo bolo vždy ich skutočným cieľom, bez toho, aby si to niekto všimol. V prvom rade im išlo o rozbitie Kristovej Cirkvi’nahradením štruktúry Cirkvi, ako ju ustanovil náš Pán, diabolsky inšpirovanou novou štruktúrou “synodality”, ktorá je v skutočnosti novou Cirkvou, ktorá v žiadnom prípade nie je katolícka.
V súčasnosti vidíme, ako sa pred našimi očami rozvíjajú prorocké slová ctihodného arcibiskupa Fultona Sheena: “Pretože jeho náboženstvom bude bratstvo človeka bez Božieho otcovstva, zriadi proticirkev, ktorá bude opicou Cirkvi, pretože on, diabol, je opicou Boha. Bude mať všetky tóny a vlastnosti Cirkvi, ale v obrátenom garde a vyprázdnená od svojho božského obsahu, bude to mystické telo Antikrista, ktoré sa bude vo všetkých vonkajších znakoch podobať mystickému telu Kristovmu …” (Rozhlasové vysielanie; 26. januára 1947).
S tlakom na “synodalitu” vidíme, že nepriatelia Krista nám predkladajú, ako hovorí arcibiskup Sheen: “nové náboženstvo bez kríža, liturgiu bez budúceho sveta, náboženstvo, ktoré má zničiť náboženstvo, alebo politiku, ktorá je náboženstvom – takú, ktorá vydáva cisárovi aj to, čo patrí Bohu’.”
ČO BUDE POTREBNÉ?"
Základné pochopenie pápežského úradu nám zanecháva skutočnosť, že pápež František sa vzdal svojej zodpovednosti slúžiť ako hlavný strážca depozitu viery. Každý biskup dáva tento slávnostný sľub, že bude strážiť depozit viery, ale petrovský úrad existuje predovšetkým preto, aby bol strážcom strážcov a služobníkom služobníkov. Svätý Peter dostal úrad, ktorý nesie jeho meno, keď sa ho Kristus po zmŕtvychvstaní trikrát opýtal: “Miluješ ma?" a svätý Peter odpovedal: “Ty vieš, že ťa milujem, ” a tak uzdravil svoju zradu, keď Kristus znášal svoje umučenie. A kto je ten Ježiš, ktorého Peter vyznáva, že miluje? On je samozrejme vtelená Pravda; svätý Peter teda vyhlasuje, že miluje Pravdu. Zostáva nám teda táto otázka: “Miluje pápež František Pravdu, ktorú stelesňuje Ježiš Kristus?"” Žiaľ, jeho činy a jeho politika, ktoré propagujú relativizovanú verziu pravdy, ktorá vôbec nie je pravdou, nás ženú k zdrvujúcemu záveru: muž, ktorý zastáva katedru sv. Petra, nemiluje pravdu a usiluje sa ju pretvoriť na obraz človeka.
Nie je možné, aby sa našiel biskup, ktorý by nevedel o výrokoch pápeža Františka, ktoré sú jednoznačným popretím katolíckej viery. František napríklad verejne vyhlásil, že Boh si želá existenciu všetkých náboženstiev a že všetky náboženstvá sú cestou k Bohu. Týmto výrokom pápež František poprel neoddeliteľnú súčasť katolíckej viery. Koľko duší sa stratí, ktoré prijmú jeho chybné vyhlásenie, že všetky náboženstvá vedú k spáse? Je pre mňa ťažké pochopiť, že novodobí apoštoli, muži, ktorí sú vysvätení za strážcov viery, to odmietajú uznať a namiesto toho ignorujú alebo dokonca propagujú túto smrteľnú lož. Každý biskup a kardinál by mal verejne a jednoznačne vyhlásiť, že František už neučí katolícku vieru. V stávke sú duše!"
Takže sa znova pýtam:
ČO BUDE POTREBNÉ?
Ako nástupcov apoštolov musí táto situácia prinútiť biskupov Kristovej Cirkvi, aby si sami odpovedali na kľúčovú otázku: “Milujeme skutočne Ježiša Krista, vtelenú Pravdu?”S pápežom, ktorý aktívne vystupuje proti božským pravdám našej katolíckej viery, padá na biskupov sveta zodpovednosť za vyznanie vlastnej lásky k nášmu Pánovi, za ochranu posvätného depozitu viery a za odpor voči každému pokusu o rozbitie Pravdy.
Vráťme sa k osudovému rozhovoru medzi naším vzkrieseným Pánom a svätým Petrom. Keď Peter odpovedá: “Pane, ty vieš, že ťa milujem”, Ježiš mu odpovedá: “Pas moje baránky” a znova “Pas moje ovce”, ako má Peter pásť Kristove baránky? Pravdou, samozrejme –sám Ježiš Kristus, ktorý JE Pravda.
A predsa, kde sú títo ľudia, ktorých Pán povolal, aby pásli jeho ovce? Kde sú nástupcovia apoštolov, ktorí sľúbili brániť ovce svojimi životmi? Sedia o pár metrov ďalej, potľapkávajú sa po chrbte, počúvajú slová, o ktorých bezpochyby vedia, že nie sú Pravdou, zahrávajú sa s temnotou a rúhajú sa práve tej Pravde, za ktorej ochranu pôvodní apoštoli zomreli.
ČO BUDE POTREBNÉ?
Máte slová od tých, ktorí hovorili vo Svätom písme, múdrosť zo Svätej tradície Cirkvi a vedenie od bývalých pápežov a veľkého množstva svätých, že prídu falošní učitelia a že svätá viera bude napadnutá, a predsa väčšina z vás vyšla do boja bez brnenia a potom reagovala ako človek zmätený, že jeho kožu prebodli jedovaté šípy. Dostali ste všetko, čo bolo potrebné, aby sa vaše hlavy nezvrátili satanovými lžami. Prečo ste teda vyšli bez Božej výzbroje? Je VAŠOU povinnosťou, keď vidíte, že na ľudí dopadajú jedovaté šípy lži, zavolať na nich a povedať: “Oblečte si výzbroj nášho Pána, ktorá je Pravda, a nebudete zranení.”
A veriacim kladiem tú istú otázku –
ČO BUDE POTREBNÉ?"
A čo ak sa vaši pastieri nezbúria? Čo ak všetci prijali tridsať strieborných a mlčia tvárou v tvár klamstvu, ktoré ďalej prebodáva ruky a nohy nášho Pána?" Potom čo bude treba , aby ste sa ozvali?"
Mnohí možno povedia, že to nie je vaša zodpovednosť; môžete pokojne žiť Pravdu vo svojom srdci. Hovoriť Pravdu však nikdy nemôže byť jednoducho zodpovednosťou niekoho iného, pretože Boh vryl Pravdu do srdca každého človeka. Preto je Pravda vlastníctvom každého človeka’ako posvätný dar od Boha. A nikdy nikto nemôže povedať, že by v sebe nemal Pravdu a nikdy nemôže človek oprávnene tvrdiť, že na to, aby našiel Pravdu, musel ju zbierať z vetra, alebo ju mohol zbierať len zo slov iného. Duša spoznáva Pravdu a je ňou živená, a tí, čo chradnú z nedostatku Pravdy, nechradnú preto, že by im nebola daná časť Pravdy v ich vlastnej duši. Vskutku, Pravda bola namiesto toho takýmto človekom znova a znova potláčaná – a bolo jej tak často povedané, aby “ustúpila” –, až sa neodvážila zdvihnúť hlavu. A preto sa človek nachádza v takom smutnom stave – a preto, keď zvolá – “Nie je to moja vina, že som nemal Pravdu alebo že som ju nepoznal, keď som sa s ňou stretol” –, hovorí v omyle.
Náš Pán Ježiš Kristus, udeľujúc slobodnú vôľu tým, ktorých miluje, čo je každý človek bez výnimky, dal každému z nás dar Pravdy, takže ak je v ľudskom srdci nejaká predispozícia, potom je to sklon duše k vibrácii Jeho Pravdy. Preto duša, keď je zbavená Pravdy, drieme, až kým nezvädne na niečo chladné a tvrdé. Nevidel si, ako aj anjeli temnoty uznávajú Pravdu a nemôžu robiť nič iné, než čo im prikazuje Náš Pán – a predsa sa usilujú ukryť Pravdu pred každým človekom až do večného zatratenia každého človeka’
Tak sa pýtam znova – ČO BUDE POTREBNÉ? ZOMRIETE ZA ŇU?"
Biskup Joseph E. Strickland
Emeritný biskup
Keď končím tento list, ktorý kladie otázku: “Čo bude treba?” by som sa chcel poďakovať svojim spolupracovníkom, apoštolom a evanjelistom, najmä svätým Natanielovi a Judovi. Prečo práve títo dvaja? Pretože nie sú najznámejšími a najčastejšie citovanými apoštolmi, a preto s nimi cítim príbuznosť, pretože som bol neznámym biskupom, ktorý mal zostať neznámym.
V tanečnej sále pár metrov odtiaľto sa stretávajú muži, ktorých možno označiť za katolícky mozgový trust. Mnohí z nich sú brilantní, talentovaní muži, ktorí by mohli byť na vrchole akejkoľvek profesie, ktorú by si vybrali, ale sú to biskupi, nástupcovia apoštolov.
Smutné je, že sú to zväčša mlčiaci pastieri, ktorí nie sú ochotní riskovať a prehovoriť tvárou v tvár zlým a deštruktívnym silám, ktoré ohrozujú Cirkev. Tieto sily sa ma pokúšali umlčať, ale týchto mužov nebolo potrebné umlčať – nikdy nevydali ani hlások.
Prosím veriacich, aby sa vrúcne modlili, aby všetci pastieri našli svoj hlas a povedali so mnou: “Que viva Cristo Rey – nech žije Kristus Kráľ, vtelená Pravda!"”