HISTÓRIA NA POKRAČOVANIE
Zpravodajské služby majú dlhú históriu využívania propagandy ako nástroja vojny a účinnosť informačnej vojny sa radikálne zvýšila s nástupom internetu, nehovoriac o umelej inteligencii a sociálnych médiách.
Ak máte viac ako 50 rokov, pravdepodobne si spomínate na časy, keď vaša rodina mala na poličke rad encyklopédií - zvyčajne získaných za nemalé peniaze - ktoré sa prezerali vždy, keď ste sa potrebovali dozvedieť viac o určitej téme.
Dnes už nemôžete dať preč ani kompletnú sadu encyklopédií, pretože, nuž, máme Wikipédiu. Wikipédia sa však stala aj obľúbeným nástrojom propagandy, takže nazvať ju nespoľahlivou by bolo slabé slovo.
Podľa spoluzakladateľa Wikipédie Larryho Sangera – ktorý opustil Wikipédiu v roku 2002, rok po jej vzniku – americké tajné služby manipulujú s online encyklopédiou minimálne od roku 2008, ak nie dlhšie. Sanger si nedávno sadol na rozhovor s nezávislým novinárom Glennom Greenwaldom (video vyššie) o rozvracaní stránky, ktorú pomáhal vytvoriť.
Očividná zaujatosť Wikipédie
Sanger hovorí, že si všimol, že okolo roku 2006 sa do nej vkráda zaujatosť, najmä v oblastiach vedy a medicíny. Okolo roku 2010 si začal všímať, že články o východnej medicíne sa menia tak, aby odrážali zjavne zaujaté postoje, pričom sa používajú “odmietavé epitetá” na vykreslenie tejto starobylej tradície ako šarlatánstva.
V roku 2012 sa objavili aj dôkazy, ktoré odhalili, že správca Wikipédie a “Wikipedista v rezidencii” boli paid, aby v mene svojich klientov upravovali stránky a zabezpečili ich umiestnenie na titulnej stránke Wikipédie’v sekcii “Vedeli ste, že”, ktorá publikuje nové alebo rozšírené články – čo je jasné porušenie pravidiel Wikipédie.
“V rokoch 2013 až 2018 to naozaj prerástlo…,” Sanger sayid, “a v čase, keď sa Trump stal prezidentom, to bolo takmer také zlé ako teraz. Je to’úžasné, viete, žiadna encyklopédia, pokiaľ viem, nikdy nebola taká neobjektívna ako Wikipédia.”
Pokračujúc, Sanger povedal: “Pamätám si, ako som bol nahnevaný na Encyclopedia Britannica a The World Book, ktoré neuvádzali moje obľúbené témy [a] prezentovali len určité uhly pohľadu spôsobom, akým to spravidla robia zdroje establišmentu. Ale toto je niečo iné. Toto je niečo úplne iné. Je to nadštandardné.”
Greenwald súhlasil a poukázal na niektoré nedávne príklady “over the top” druhu zaujatosti establišmentu, ako napríklad Wikipédia, ktorá jednoducho vyhlásila, že škandál Ukrajina-Biden je konšpiračnou teóriou, ktorej cieľom je podkopať Bidena:
Hneď prvá veta znie: “Over the top”: ‘Bidenova–ukrajinská konšpiračná teória je séria nepravdivých obvinení, že Joe Biden sa v čase, keď bol viceprezidentom Spojených štátov, zapojil do korupčných aktivít týkajúcich sa jeho syna Huntera Bidena, ktorý bol členom predstavenstva ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Burisma.’
‘V rámci úsilia Donalda Trumpa a jeho kampane v škandále Trump–Ukrajina, ktorý viedol k Trumpovmu’prvému impeachmentu, boli tieto nepravdy šírené v snahe poškodiť povesť a šance Joea Bidena’počas prezidentskej kampane v roku 2020,’ uvádza sa ešte v hesle na Wikipédii.
Takže, všimnite si: Podľa Wikipédie je Bidenov škandál na Ukrajine – ‘Bidenova–ukrajinská konšpiračná teória’, ale Trumpov spor týkajúci sa Ukrajiny je ‘Trumpov–ukrajinský škandál’. Všetko je napísané tak, aby to bolo v súlade s liberálnym videním sveta a hovoriacimi bodmi Demokratickej strany.
Wikipedia’spracúva všetky veci týkajúce sa COVID rovnako skreslene. Vo všetkých oblastiach prezentuje len “pravdu” establišmentu, bez ohľadu na to, koľko dôkazov ju vyvracia.
‘Pravda’ bola vydatá za ideológiu
“Wikipédia má byť encyklopédiou venovanou pravde,” hovorí Greenwald. Problémom je, že “predpokladom sa zdá byť, že už nemáte pravdu’nezávislú od ideologického pohľadu.”
Sanger upozorňuje, že oficiálna politika Wikipédie’dokonca vyhlasuje, že 80 percent pravicových médií je nedôveryhodných, a “to naozaj, naozaj zafarbuje články a to, čo redaktori dovolia, aby sa v článkoch písalo,” hovorí. Ako sme sa dostali do bodu, keď je “pravda” viazaná na určitú ideológiu? Zdravý rozum vám hovorí, že to tak jednoducho nemôže byť.
Inteligenčné agentúry ovládajú Wikipédiu
Jedným z vysvetlení, prečo táto ideologická zaujatosť ovládla Wikipédiu, je, že ju”zámerne používajú ako nástroj propagandy spravodajské agentúry a globalistický establišment, ktorý sa snaží zaviesť novú globálnu vládu, nový svetový poriadok/jednu svetovú vládu.
Aby sa im toto herkulovské úsilie podarilo, nemôžu dovoliť, aby sa šírilo množstvo odlišných názorov, a spravodajské agentúry spolupracujú na šírení a presadzovaní naratívov Deep State’po celom svete. Sanger to vyjadruje takto:
Myslím si, že ľavica… sa veľmi, veľmi zámerne snaží prevziať kontrolu. Až na to, že to nie je’len ľavica. To’sa dozvedáme až teraz, však? Nie, je to’establišment a ten má svoju vlastnú agendu.
Nebudem sa pokúšať ponúkať nejaké názory –pretože to’nie je niečo, čo by som študoval –ako to spôsobujú. Je však’jasné, že v rokoch 2005 až 2015… sa Wikipédia dostala do pozornosti establišmentu’a máme… dôkazy, že… už… v roku 2008… sa na editovanie Wikipédie používali počítače CIA a FBI. Myslíte si, že to prestali robiť? Nie.
A nielen oni. Vieme, že veľká časť spravodajských služieb a informačnej vojny sa vedie online, a kde, ak nie na webových stránkach, ako je Wikipédia?
Platia si najvplyvnejších ľudí, aby presadzovali ich programy, s ktorými sú’už väčšinou v súlade, alebo si jednoducho rozvíjajú vlastné talenty v rámci [spravodajskej] komunity. [Naučia sa hru Wikipédie a potom presadzujú to, čo chcú povedať, u svojich vlastných ľudí. Takže to’je môj názor na to.
Google a sociálne médiá sú tiež kontrolované
Ako poznamenal Greenwald, Google zohral významnú úlohu v raste a úspechu Wikipédie’tým, že algoritmicky umiestnil odpovede Wikipédie na vrchol väčšiny vyhľadávaní a, samozrejme – hoci o tom v rozhovore nehovorí – Google má tiež hlboké a dlhodobé väzby na vojensko-spravodajsko-priemyselný komplex a globalistický Deep State.
To isté možno povedať o spoločnostiach sociálnych médií, ako sú Twitter a Facebook. Ako uvádza Jimmy Dore vo videu vyššie, začiatkom roka 2023 Elon Musk zverejnil dokumenty, ktoré ukazujú, že bývalí manažéri Twitteru’cenzurovali obsah na žiadosť FBI a pomáhali americkej armáde’pri online propagandistických kampaniach.
Twitter tiež cenzuroval protiukrajinské naratívy v mene viacerých amerických spravodajských služieb. Podobne aj Facebook cenzuroval presné informácie, ktoré poškodzovali prezidentskú kampaň Joea Bidena’na priamu žiadosť FBI. Jednoducho niet pochýb o tom, že spravodajské agentúry sa priamo podieľajú na kontrole a riadení toku verejných informácií a Wikipédia je v tomto smere neoceniteľná.
Anonymní autori nie sú dôveryhodní
Nynie, bol by som nedbalý, keby som nezdôraznil kľúčovú vlastnosť Wikipédie, ktorá ju robí nedôveryhodnou, nech sa deje čokoľvek, a to je skutočnosť, že všetci prispievajúci autori a redaktori sú anonymní.
Jasné je, že dôveryhodnosť autora, bez ohľadu na formát média, je dôležitá pri snahe určiť pravdivosť danej témy, pričom treba mať na pamäti, že aj odborníci v tej istej oblasti často dospejú k rôznym (a možno aj protichodným) záverom.
Napr. nie každý odborník čítal a vyhodnotil presne tie isté dôkazy, čo vedie k rozdielom v interpretácii údajov. To je normálne a pravdepodobne sa to nezmení, pretože je ľudskou prirodzenosťou vyvodzovať závery na základe vlastnej šírky skúseností a vedomostí.
Vtedy je na čitateľovi, aby si urobil názor, ktorého z dvoch alebo viacerých odborníkov považuje za najsprávnejšieho – voľba, ktorá zase závisí od vlastných predsudkov a vedomostnej základne čitateľa. Malo by byť zrejmé, že žiaden jednotlivec alebo dokonca skupina jednotlivcov nemôže byť konečným arbitrom toho, ktorý odborný názor je “pravdivý”
Presne do takejto pozície sa však dostala Wikipédia. Teraz rozhodujú o tom, kto má podľa nich pravdu a ktoré stanovisko je správne, a opačné názory jednoducho cenzurujú.
Google musel vedieť, že propaguje nedôveryhodné informácie
Vzhľadom na to, že jedným z hlavných faktorov, ktoré vstupujú do hry pri určovaní dôveryhodnosti autora, sú jeho referencie, afiliácie a predchádzajúce práce, ako je možné, že Google propaguje Wikipédiu ako autoritu pre všetky možné typy informácií tým, že ich uvádza na vrchole svojich výsledkov vyhľadávania?
A ako môže Google používať Wikipédiu ako hlavný nástroj pre svojich hodnotiteľov kvality na zisťovanie dôveryhodnosti iných online materiálov? Nedáva to zmysel, pokiaľ si neuvedomujete, že ani Google, ani Wikipédia nemajú za cieľ poskytovať ľuďom presné a objektívne informácie. Ich úlohou je uľahčiť programovanie ľudí s určitým súborom naratívov a názorov.
Ješte v roku 2011 bola skutočnosť, že redaktori Wikipédie sú platení korporáciami za odstraňovanie a potláčanie nežiaducich informácií, dobre známa a bola vyhlásená za škandalóznu. Napriek tomu sa nič nezmenilo. Prinajmenšom nie k lepšiemu.
V roku 2014 bol publikovaný článok s názvom, “Píšu experti alebo kolektívna inteligencia s väčším zaujatím? Evidence from Encyclopedia Britannica and Wikipedia” autorov Shanea Greensteina a Fenga Zhu porovnali 4 000 článkov, ktoré sa objavili v oboch encyklopédiách, a zistili, že 73 % článkov na Wikipédii’obsahovalo politické heslá v porovnaní s 34 % v Britannike a takmer vo všetkých prípadoch bola Wikipédia ľavicovejšia ako Britannica.
Wikipédia sa používa na očierňovanie a ohováranie pravdovravcov
Kľúčovým záverom z toho všetkého je, že Wikipédia nie je spoľahlivý zdroj. Je to’propagandistický nástroj a spoliehanie sa na ňu vás často zanechá s klobúkom hlupáka. Články o vede a medicíne sú rozhodne skorumpované a zaujaté v prospech názorov establišmentu a nikdy by sa nemali používať na prijímanie lekárskych rozhodnutí.
Podľa štúdie z roku 2014, ktorá hodnotila pravdivosť lekárskych tvrdení uvedených na Wikipédii ich krížovou kontrolou s najnovším recenzovaným výskumom, uviedla, že v článkoch týkajúcich sa 10 najnákladnejších zdravotných stavov našla “mnoho chýb”. V skutočnosti 9 z 10 položiek – 90 percent! – obsahovalo tvrdenia, ktoré boli v rozpore s publikovaným výskumom.
“Zdravotnícki pracovníci, stážisti a pacienti by mali byť opatrní pri používaní Wikipédie na zodpovedanie otázok týkajúcich sa starostlivosti o pacienta,” upozornili autori.
Ako už bolo povedané, články o historických udalostiach, aktuálnych geopolitických otázkach a životopisy verejných osobností na tom nie sú o nič lepšie. Samotný Greenwald zaznamenal, že jeho osobná stránka sa zmenila z neutrálneho zoznamu jeho pracovnej histórie a úspechov na “ideologickú vojnu” opis, ktorý ho vykresľuje v zlom svetle.
Mnohých vynikajúcich vedcov a lekárov, ktorí sa odklonili od príbehu establišmentu na COVID, Wikipédia tiež hanebne očiernila a pošpinila a každý, kto sa pokúsi objasniť alebo objasniť nepresnosti na stránke, je jednoducho zablokovaný.
Investigatívny novinár Sharyl Attkisson sa napríklad opakovane pokúsila “opraviť preukázateľne nepravdivé fakty” o svojej minulosti na Wikipédii, len aby jej bolo povedané, že’nie je spoľahlivým zdrojom” a aby jej úpravy boli zrušené anonymnými editormi, ktorí strážia jej stránku a starajú sa o to, aby jej ocenená práca bola zamlčaná a jej charakterový portrét pošpinený. Ďalšie príklady “dezinfikovania” určitých stránok a poškodzovania iných možno nájsť v článku z 28. júna 2015 v The Epoch Times.
Zabudnite na Wikipédiu a používajte iné online encyklopédie
Ak máte záujem’dozvedieť sa viac o Wikipédii, jej histórii a vnútornom fungovaní, vezmite si výtlačok knihy Andrewa Liha’kniha, “The Wikipedia Revolution: V nej sa Lih pýta: “Ak je Wikipédia mínové pole nepresností, mal by človek vôbec chodiť po špičkách po tejto informačnej záhrade? ”Je to určite férová otázka.
Podobne sa vyjadril aj Nicholas Carr, autor knihy “Čo robí internet s našimi mozgami” v príspevku na blogu z roku 2005, v ktorom kritizoval Wikipédiu:
[A]ncyklopédia nemôže’mať len malé percento dobrých záznamov a považovať sa za úspešnú. V skutočnosti by som tvrdil, že celkovú kvalitu encyklopédie možno najlepšie posúdiť podľa jej najslabších záznamov, a nie podľa jej najlepších. Akú’hodnotu má nespoľahlivé referenčné dielo?"
Dobrou správou je, že existujú desiatky iných online encyklopédií, z ktorých mnohé netrpia touto zakorenenou ideologickou zaujatosťou. Dva skvelé zdroje sú encyclosearch.org a encycloreader.org, ktoré umožňujú hľadať odpovede v desiatkach encyklopédií vrátane Wikipédie naraz. Takto môžete porovnávať množstvo zdrojov.
Príkladom špecializovanejších encyklopédií sú Ballotpedia (vyslovene neutrálna encyklopédia americkej politiky), Scholarpedia, EduTechWiki, MedlinePlus (lekárska encyklopédia), Encyclopedia Mythica (náboženstvo, folklór a mytológia) a HandWiki (informatika, veda, technika a všeobecne).
Sanger sa podieľa na tvorbe encyklopédie.org, ktorú opisuje ako snahu “zasadiť úder cenzúre a kontrole informácií tým, že jednoducho uľahčí vyhľadávanie všetkých ostatných encyklopédií, ktoré existujú.”
Pravdu povediac, Wikipédia je závislá od vašich nedostatočných vedomostí o tom, ako skutočne funguje. Využívajúc vašu túžbu po rýchlych informáciách, ich cieľom je presunúť vaše myšlienky, názory a vedomosti do sila, ktoré nepustí dovnútra nič okrem toho, čo tam vložia oni. A to, čo’dávajú na svoju stránku, sú jedny z najobjektívnejších informácií, ktoré’dnes nájdete kdekoľvek v médiách.
Pretlačené so súhlasom Mercola.