Nový šéf Kongregácie pre náuku viery (CDF), dezignovaný kardinál Victor Manuel Fernández, v rozhovore s vatikánskym novinárom Edwardom Pentinom varoval pred tým, že odpor voči pápežovi Františkovi sa stáva “herézou a schizmou.”
Argentínsky prelát sa vyjadril v e-mailovom rozhovore, ktorý poskytol Pentinovi tesne pred tým, ako sa Fernández 11. septembra ujal svojej novej funkcie prefekta CDF.
Fernández - ktorý sa tiež vyjadril, že je naďalej otvorený poskytovaniu “požehnania” osobám rovnakého pohlavia - varoval pred opozíciou voči pápežovi, ktorá sa stáva “herézou a schizmou.” Komentár prišiel v súvislosti s iným júlovým rozhovorom, pre Crux, v ktorom hovoril o potrebe “prijať nedávne Magistérium.”
Rozlišoval medzi “‘depozitom viery’, ktorý musíme chrániť a zachovávať bez úhony” a “osobitnou charizmou na toto zachovávanie, jedinečnou charizmou, ktorú Pán dal iba Petrovi a jeho nástupcom.” Oba aspekty, povedal Fernández, sú “neoddeliteľné a rovnako dôležité.”
Odpoveď bola reakciou na Pentin’na otázku, čo mal Fernández na mysli, keď hovoril o “nedávnom magistériu” a ako bude pristupovať ku klerikom, “ktorí sa nechcú’prihlásiť k magistériu Svätého Otca’, pretože ho môžu považovať za rozporné so zavedeným učením Cirkvi.”
Rozšírením svojej odpovede Fernández uviedol, že “nedávne Magistérium” nie je “depozitom” ako “depozit viery,” ale skôr “živým a aktívnym darom, ktorý pôsobí v osobe Svätého Otca.”
“Ja nemám túto charizmu, ani vy, ani kardinál Burke,” povedal, čo bolo možno skryté rýpnutie do amerického kardinála, ktorý sa nedávno postaral o vlny predslovom ku knihe, v ktorom ostro kritizoval synodu o synodalite.
“Dnes ju má len pápež František,” povedal Fernández. “Ak mi teraz poviete, že niektorí biskupi majú osobitný dar Ducha Svätého posudzovať náuku Svätého Otca, dostaneme sa do bludného kruhu (kde si každý môže nárokovať, že má pravú náuku) a to by bola heréza a schizma.”
Dodal, že “heretici si vždy myslia, že poznajú pravú náuku Cirkvi”, a obvinil tak “progresívcov”, ako aj “niektoré tradicionalistické skupiny” z upadnutia do “tohto omylu.”
Podľa všetkého však Fernándezove’slová narážajú na varovanie, ktoré vyslovil bývalý prefekt CDF kardinál Gerhard Müller v komentári, ktorý poskytol portálu LifeSite po oznámení Fernándeza ako nastupujúceho prefekta CDF.
V rozhovore pre LifeSite v júli Müller zopakoval svoje odsúdenie Fernándezovho’návrhu z roku 2015, že “sídlom Petrovho’nástupcu by sa mohla stať ktorákoľvek diecéza.”Niektoré z nemeckých kardinál’vých upozornení sa však týkali Fernández’ových argumentov týkajúcich sa úrovne pápežskej autority.
“Náboženská poslušnosť, ktorú všetci katolíci dlhujú univerzálnemu episkopátu, a najmä pápežovi, sa vzťahuje len na nadprirodzené pravdy učenia viery a morálky (vrátane prirodzených právd v ontológii, epistemológii a etike, ktoré sú predpokladom poznateľnosti Božieho slova v našom ľudskom vedomí),” povedal Müller.
Svojou zvláštnou formuláciou a zavedením termínu “charizma” popri “depozite viery,” Fernández akoby chcel predstaviť pápežove’osobné činy a slová ako súčasť Magistéria, ktorým sa treba riadiť. Müller však načrtol katolícke učenie týkajúce sa takéhoto postoja, keď uviedol:
Pápež a biskupi nemôžu požadovať poslušnosť za svoje súkromné názory a už vôbec nie za učenie a konanie, ktoré by bolo v rozpore so zjavením a prirodzeným morálnym zákonom. Toto vyhlásili nemeckí biskupi už v roku 1875 proti nesprávnej interpretácii učenia I. vatikánskeho koncilu nemeckým kancelárom Bismarckom. Pápež Pius IX. s tým výslovne súhlasil (Denzinger-Hünermann 3115; 3117).
Müller ďalej upozornil, že ani pápež a biskupi nie sú novým zdrojom pravdy, ale sami sa majú prispôsobiť učeniu Písma a Tradície:
Pápež a biskupi sú viazaní Svätým písmom a apoštolskou Tradíciou a v žiadnom prípade nie sú zdrojom dodatočného zjavenia alebo zjavenia, ktoré údajne treba upraviť tak, aby bolo v súlade so súčasným stavom vedy.
Samozrejme, ako to konštatoval Prvý vatikánsky koncil učil o učiteľskej autorite pápeža: “Duch Svätý bol prisľúbený Petrovým nástupcom nie preto, aby svojím zjavením ohlasovali nejaké nové učenie, ale aby s jeho pomocou nábožne strážili a verne vysvetľovali zjavenie alebo vklad viery odovzdaný apoštolmi.”
Komentujúc to, filozof dr. Edward Feser písal, že:
Teda pápežské učenie, vrátane cvičení mimoriadneho Magistéria, nemôže odporovať Písmu, Tradícii alebo predchádzajúcemu záväznému pápežskému učeniu. Nemôže tiež zavádzať úplné novoty.
Pápeži majú autoritu iba zachovávať a vykladať to, čo prijali. Môžu vyvodiť dôsledky z predchádzajúceho učenia alebo ho objasniť, ak je nejednoznačné. Môžu urobiť formálne záväzným to, čo už bolo neformálne vyučované.
“Ale,” dodal, “nemôžu zvrátiť minulé učenie a nemôžu vymýšľať nové doktríny z plátna.”