Katolíci sú zmätení a rozdelení v súvislosti s pápežom Františkom. Už roky zavádza do Cirkvi nové zmeny, ktoré sa zdajú byť v rozpore nielen s tradičnými postupmi, ale aj so zaužívaným učením Cirkvi.
Čoraz viac katolíkov dospelo k záveru, že František (spolu s ďalšími členmi hierarchie) je v procese vytvárania alternatívnej Cirkvi - takej, ktorá má nakoniec nahradiť pravú Cirkev.
Čítajte: Teológovia varujú arcibiskupa Fernándeza, že presadzovaním Amoris Laetitia tlačí na ‘herézu’
Obhajcovia Františka tvrdia, že sa len snaží reformovať Cirkev – renovovať starnúcu štruktúru, ktorá nutne potrebuje opravu. Kritici naopak tvrdia, že sa snaží zničiť Cirkev s cieľom vybudovať namiesto nej novú Cirkev založenú na humanistických princípoch. Tvrdia, že hoci František a jeho stúpenci vykresľujú zmeny ako prirodzený vývoj cirkevného učenia, v skutočnosti ide o radikálne odmietnutie cirkevného učenia.
Podľa tohto názoru (s ktorým sa do veľkej miery stotožňujem) máme v skutočnosti dve cirkvi, ktoré sa delia o ten istý priestor. Hoci sa však progresívna frakcia usiluje o zvrhnutie Cirkvi vekov, je pre ňu užitočné udržiavať ilúziu, že ide o tú istú Cirkev – až kým sa transformácia nedokončí.
Ako teológ Thomas Weinandy, OFM, Cap. povedal:
Teda to, čo Cirkev skončí, je pápež, ktorý je pápežom Katolíckej cirkvi a zároveň faktickým vodcom, na všetky praktické účely, schizmatickej cirkvi. Keďže je hlavou oboch, zostáva zdanie jednej cirkvi, zatiaľ čo v skutočnosti existujú dve.
Otázka znie: Ako možno rozoznať podvodnú cirkev od cirkvi založenej Kristom?"
Aj keď existuje viacero ukazovateľov, hlavné prezradenie podľa mňa možno nájsť v rozdielnom postoji k hriechu. Pravá Cirkev berie hriech veľmi vážne a neustále pred ním varuje. Hlavným poslaním Cirkvi je totiž zachrániť nás od našich hriechov. Na druhej strane, jedným z hlavných cieľov Cirkvi, ktorú František a jeho nasledovníci budujú, je bagatelizovať význam hriechu.
František pri viacerých príležitostiach bagatelizoval sexuálne hriechy, keď ich označoval za “najľahšie z hriechov” alebo žartovne za “hriechy pod pás.” Údajne povedal skupine španielskych seminaristov že v spovednici musia odpustiť všetky hriechy, aj keď nie sú žiadne známky ľútosti. Pri jednej príležitosti, keď sa Františka pýtali na vyčíňanie homosexuálneho kňaza, odpovedal, “Kto som ja, aby som súdil?” Ale – s výnimkou hriechov proti životnému prostrediu a “hriechov” strnulosti – sa zdá, že zaujíma “Kto som ja, aby som súdil” postoj takmer ku všetkým hriechom.
Pri viacerých príležitostiach František odsúdil potraty. Keď arcibiskup Salvatore Cordileone zo San Francisca zakázal Nancy Pelosiovej prijímať sväté prijímanie kvôli jej ostrej podpore potratov, František rýchlo naznačil svoj nesúhlas s Cordileonem. Krátko po tom, ako arcibiskup oznámil zákaz, Pelosiová pricestovala do Ríma, prijala sväté prijímanie pri oltári v Bazilike svätého Petra a František ju pri tejto príležitosti srdečne pozdravil.
Pri viacerých príležitostiach František povedal, že obstaranie potratu je “ako najatie nájomného vraha.” Ak je to tak, prečo sa snaží srdečne pozdraviť jedného z hlavných svetových nájomných vrahov? A prečo, keď sa mu naskytne príležitosť, potrestá Cordileoneho tým, že povýši arcibiskupa Roberta McElroya zo San Diega na kardinála, keď by táto pozícia zvyčajne pripadla Cordileonemu? Mimochodom, McElroy je známy tým, že je dosť laxný v otázke potratov.
Teda na jednej strane František hovorí, že potrat je vážny hriech. Na druhej strane sa správa, akoby to’nebolo veľmi vážne. To je, samozrejme, dosť mätúce. A zámerné mätenie druhých o tom, čo je správne a čo nie, je hriechom samo osebe.
Volajú to škandál. Ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi škandál je ťažké pohoršenie, ak sa konaním alebo opomenutím iný úmyselne uvedie do ťažkého pohoršenia” (2284).
Ak sa to aplikuje na potrat, znamená to, že ten, kto bagatelizuje závažnosť potratu, je čiastočne zodpovedný za hriech iného, ktorého rozhodnutie ísť na potrat vychádza z toho, že prvý človek’zmenšuje závažnosť hriechu.
Katechizmus ďalej hovorí: “Škandál je vážny, keď ho dávajú tí, ktorí sú z prirodzenosti alebo z úradu povinní učiť a vychovávať iných” (2285).
Podľa Františka a mnohých ďalších prelátov sa zdá byť obzvlášť škandalózne bagatelizovať závažnosť hriechu v čase, keď je vedomie hriechu medzi katolíkmi v západných spoločnostiach už na nízkej úrovni. Početné prieskumy verejnej mienky ukázali, že väčšina amerických katolíkov v súčasnosti schvaľuje správanie, ktoré je podľa učenia Cirkvi vo svojej podstate hriešne.
ČÍTAJTE: Biskup Strickland: Kristus založil jedinú pravú Cirkev a on je jedinou cestou k spáse
Iróniou je, že Františkov’ cieľ zmierniť naše svedomie sa už z veľkej časti podarilo dosiahnuť. Teraz je potrebné lepšie pochopiť realitu a závažnosť nášho hriechu – škodu, ktorú spôsobujeme sami sebe, a škodu, ktorú spôsobujeme iným.
Čo pripomína údajné, ale zatiaľ neschválené Mariánske zjavenie spred šesťdesiatich rokov, ktoré získava čoraz väčšiu pozornosť. V období od júla 1961 do novembra 1965 v malom španielskom mestečku Garabandal štyri dievčatá vo veku 11 až 12 rokov údajne viackrát navštívila Panna Mária.
Autentickosť zjavení Cirkev zatiaľ nepotvrdila, ale obsah posolstva, ktoré bolo dievčatám odovzdané, je v súlade so schválenými mariánskymi zjaveniami, ako je Fatima. Okrem toho sa posolstvo zdá byť dnes ešte aktuálnejšie ako počas sexuálnej revolúcie v 60. rokoch 20. storočia. Stručne povedané, posolstvo, ktoré deti dostali, bolo takmer presným opakom toho, ktoré teraz hlása František a kardináli a biskupi, ktorí sa k nemu pridávajú. Deťom nebolo povedané, aby zaujali uvoľnenejší postoj k hriechu; namiesto toho im bolo povedané, že prichádza deň, keď sa všetci ľudia budú oprávnene cítiť oveľa viac vinní za svoje hriechy.
Blahoslavená Panna predpovedala, že príde deň, keď každý človek na tejto planéte, či už veriaci alebo neveriaci, súčasne dostane intenzívne osobné odhalenie svojich hriechov. Podľa svedectva dievčat, každý človek uvidí závažnosť svojich hriechov nielen hriechov, ktoré spáchal, ale aj dobra, ktoré mohol urobiť, ale neurobil. Ďalej dosvedčili, že pre väčšinu ľudí to bude desivý zážitok, pretože uvidíme svoju dušu tak, ako ju vidí Boh.
Výstrahu zároveň prežijeme ako veľké požehnanie príležitosť vidieť dôsledky svojich hriechov, požiadať za ne o odpustenie a zmeniť svoj život.
Výstraha sa naozaj zdá byť presne tým správnym liekom pre našu permisívnu dobu a tiež vhodným protijedom na “hriech-nie-je-veľká-veľkosť” posolstvo, ktoré teraz propaguje Vatikán a Synoda o synodalite.
V tejto súvislosti stojí za zmienku, že Mária’v posolstve deťom vo Fatime tiež zdôrazňuje závažnosť hriechu – najmä sexuálnych hriechov. Ako upozorňuje katolícky novinár Thom Nickels v nedávnom článku,
Fatimské posolstvo obsahuje klauzulu, podľa ktorej väčšina ľudí, ktorí idú do pekla, tam ide kvôli telesným hriechom, čo je opak toho, čo František nedávno naznačil počas návštevy svojich jezuitských priateľov v Portugalsku, kde sa vyjadril, že príliš veľa pozornosti sa venuje ‘hriechom pod pásom.’
V našej veľmi permisívnej dobe sa môžu zdať Máriine’slová tvrdé, ale zároveň sa zdajú byť realistickejšie ako Františkovo’ bezočivé odmietnutie sexuálnych hriechov. Je logické, že väčšina ľudí v pekle sa tam dostane kvôli telesným hriechom. Nie je to tak, že by sexuálne hriechy boli závažnejšie ako iné hriechy. Ide o to, že pokušenia k sexuálnym hriechom sú oveľa častejšie ako iné pokušenia, ktoré by mohli viesť do pekla, napríklad pokušenia k únosom, zrade, mučeniu, vraždám a podobne.
V každom prípade sa zdá byť rozumnejšie počúvať Matku Božiu ako dôverovať Františkovi. Zjavenie Panny Márie vo Fatime v roku 1917 je azda najlepšie overeným mariánskym zjavením. Okrem cirkevného’súhlasu bolo svedkom zázraku slnka, ktorý Mária predpovedala, 70 000 ľudí – vrátane množstva ateistov a agnostikov, ktorí sa prišli vysmievať, ale domov odišli ako veriaci.
Mariino’posolstvo pokánia alebo Františkova’ rada, aby ste sa upokojili? Čo sa zdá byť viac v súlade s posolstvom evanjelia?
Preložené so súhlasom časopisu Kríza.