Diversity-810x500.jpg

Harvardskí experti na "rozmanitosť" priznávajú, že vzdelávacie programy DEI zhoršujú rasové problémy

32
lifesitenews
Kultúra smrti

Dňa 17. septembra uverejnil denník The Wall Street Journal článok harvardských sociálnych vedcov Mahzarina Banajiho a Franka Dobbina, ktorý síce naďalej ručí za deklarovaný účel programov DEI, ale zároveň uznáva, že “niet pochýb o tom, že spôsob, akým sa organizácie zaoberajú touto problematikou, skôr škodí, ako pomáha.”

“[P]o desaťročiach školení o rozmanitosti mnohé univerzitné fakulty, štátne agentúry a korporácie dosiahli len malý pokrok v diverzifikácii pracovnej sily,” napísali. Toto priznanie je významné vzhľadom na dlhoročnú propagáciu koncepcií DEI zo strany Banaji’ovej; v roku 1998 spoluzakladala výskumnú kolaboráciu Project Implicit na Harvarde’ktorej práca “tvorí základ našich vedeckých poznatkov o predsudkoch a rozdieloch.”

V článku sa cituje výskum Dobbinovej a jej kolegyne Alexandry Kalevovej, podľa ktorého “typické školenia DEI nevzdelávajú ľudí v oblasti predsudkov a môžu im dokonca škodiť.” V roku 2021 Economist článok, Dobbin a Kalev píšu, že predsudky sa nedajú vykoreniť jednoduchým školením na pracovisku, pretože sú “zapísané počas celého života a stovky štúdií školení proti predsudkom ukazujú, že aj tie najlepšie programy majú krátkodobý účinok na stereotypy a nemajú žiadny badateľný vplyv na diskriminačné správanie,” a v skutočnosti môžu spôsobiť, že účastníci školenia si viac uvedomia stereotypy, ktoré by ich inak nenapadli.

Namiesto toho, aby sme sa vzdali projektu DEI v prospech návratu k princípom, ktoré viac zohľadňujú farby pleti a ktoré presadzovali vodcovia ako Martin Luther King ml, však autori navrhujú “narušiť predpojaté systémy” tým, že ich “prepracujú tak, aby zámerne zahŕňali ľudí s inou farbou pleti,” tým, že “[c]zavesia systémy náboru, mentoringu, prideľovania práce, riadenia projektov, prepúšťania a pracovného života tak, aby maximalizovali inklúziu.” 

Takéto zmeny zahŕňajú obracanie sa na školy pre nových zamestnancov inej ako bielej pleti, menšiu závislosť kariérneho postupu od odpracovaných hodín, nerozhodovanie o prepúšťaní na základe toho, ako dlho je pracovník v spoločnosti, a vytváranie “rád pre rozmanitosť” alebo pracovných skupín pre rozmanitosť, ktoré sa špeciálne venujú preskúmavaniu firemných politík cez optiku identity.

Kanadský klinický psychológ a sociálny komentátor Jordan B. Peterson sa na sociálnych sieťach vyjadril k Banajiho’ohromujúcemu”priznaniu vzhľadom na jej minulosť v tejto oblasti a zároveň poznamenal, že je ešte ďaleko od toho, aby sa vzdala svojich ideologických’predpokladov. “Ale je to”začiatok,” povedal.

DeI, ktorý sa zďaleka neobmedzuje len na citlivosť a reprezentáciu kedysi ukrivdených skupín, je kontroverzný predovšetkým preto, že je tiež všadeprítomnou skratkou naprieč korporátnym a akademickým svetom pre litánie sťažností a sociálnych príčin založených na identite, bežne používaných na zapojiť podniky do celého radu ľavicových kauz a zabezpečiť ideologickú konformitu v náborových postupoch. S tým úzko súvisí aj systém hodnotenia environmentálnej, sociálnej a správnej politiky (ESG), ktorý má motivovať spoločnosti, aby prijali “rozmanitosť” a ďalšie ľavicové hodnoty.

Bojkoty spotrebiteľov proti týmto trendom prispeli k stratám spoločností ako Disney, Target a Anheuser-Busch zatiaľ čo politici prijímajú nové opatrenia na obmedzenie motivácie korporácií “ísť woke".”

Devatenásť štátov – Alabama, Aljaška, Arkansas, Florida, Georgia, Idaho, Iowa, Mississippi, Missouri, Montana, Nebraska, New Hampshire, Severná Dakota, Oklahoma, Južná Dakota, Tennessee, Utah, Západná Virgínia a Wyoming – má vytvorili koalíciu, aby sa spoločne dohodli na odpore proti korporátnej vokatívnosti rôznymi spôsobmi, ako napríklad zákazom ESG v investičných rozhodnutiach štátnych penzijných fondov, zákazom používania “sociálnych kreditných skóre” v bankovníctve a pri poskytovaní úverov a zákazom ideologickej diskriminácie zákazníkov zo strany finančných inštitúcií.